Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-179-2005.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/179/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci navrhovateľky: D. I., bytom F. XX, D., proti odporcovi: X. H. zastúpená P. F., I. Q. H., Q. X, W., o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.5.2005 domáhala od odporcu zaplatenia 193.654,- Sk s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, podľa zákona č. 58/1969 Zb. za nezýšenie starobného dôchodku a zaplatenia 127.926,- Sk s príslušenstvom, s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, podľa zákona č. 58/1969 Zb. za nezýšenie starobného dôchodku jej nebohého manžela F. I..
Svoj návrh odôvodlila tým, že je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku. Rozhodnutím X. F. zo dňa 11.10.2001 jej bol od splátky október 2001 zvýšený starobný dôchodok na 5.919,- Sk. Zákon č. 46/91 Zb. v § 9 stanovuje, že dôchodky sa zvýšia ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom SR zvýšili životné náklady aspoň o 10% alebo priemerná mesačná mzda aspoň o 5% a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Podľa tohto zákona mal odporca bezprostredne vypracovať návrh zákona na zvýšenie dôchodkov tak, aby zvýšené dôchodky boli vyplatené bezprostredne po mesiaci ktorým došlo k prekročeniu zákonných kritérií. Jej však odporca nezvyšoval dôchodok podľa tohto zákona, ale iba sporadicky, ignorujúc obdobia v ktorých rast priemerných miezd prekročil stanovenú hranicu 5 %, čím jej vznikla škoda. Výšku škody vyčíslila ako rozdiel medzi vyplácaným starobným dôchodkom vo výške 5.919,- Sk, namiesto správneho starobného dôchodku vo výške 11.308,- Sk, čo za tri roky pred podaním žaloby predstavuje čiastku 193.654,- Sk. Podobne ako v jej prípade, vznikla škoda aj jej už zomrelému manželovi F. I.. Jemu bol rozhodnutím X. F. zo dňa 11.10.2001 zvýšený starobný dôchodok od splátky október 2001 na 6.855,- Sk, t.j. o 7 %, ale podľa zákona č. 46/1991 Zb. mu mal byť správne zvýšený strobný dôchodok vo výške 10.382,- Sk, čím mu vznikla škoda za tri roky pred poidaním žaloby vo výške 127.926,- Sk.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že podmienky a spôsob pravidelného zvyšovania dôchodkov s účinnosťou od 1.3.1991 do 31.12.2003 určoval zákon č. 46/1999 Zb., ktorý neustanovoval bližšie podmienky pre zvyšovanie dôchodkových dávok, t.j. neustanovoval termín zvyšovania ani sumu o ktorú sa dôchodky mali zvýšiť. Preto nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že odporca bol povinný bezprostredne po prekročení zákonom stanovených kritérií vypracovať návrh príslušného zákona a zabezpečiť jeho účinnosť tak, aby boli zvýšené dôchodky vyplatené počnúc nasledujúcim mesiacom po prekročení kritérií. Poukázal na zložitosť zákonodarného procesu prímania zákona o zvyšovaní dôchodkov, na ktorom sa odporca podieľal len jeho prípravou, matematickým prepočtom tímom poistných matematikov, po ktorom nasledoval proces schvaľovania v Národnej rade SR a ktorý odporca, ako ústredný orgán štátnej správy nemohlo ovplyvniť. Poprel preto svoj nesprávny úradný postup.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, neúčasť nespravedlnila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - rozhodnutiami X. F. R. o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke a Ing. F. I., úmrtným listom Ing. F. I., údajmi Štatistického úradu SR o základných ukazovateľoch o zamestanosti a mzdách v národnom hospodárstve od roku 1992, písomným vyjadrením odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku.
Ing. F. I. zomrel dňa XX.X.XXXX.
Navrhovateľke bol starobný dôchodok vyplácaný na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie od júl 2002 vo výške 6.215,- Sk mesačne, od júla 2003 jej bol starobný dôchodok zvýšený o 6% na 6.588,- Sk, od 1.7.2004 jej bol starobný dôchodok zvýšený na 6.879,- Sk, od 1.12.2004 jej bol starobný dôchodok zvýšený o 3,4 % na 7.085,- Sk pričom percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením odporcu č. 466/2004 Z.z.
Rozhodnutím X. F., R. zo dňa 12.4.2005 bol navrhovateľke od 11.3.2005 priznaný vdovský dôchodok vo výške 4.924,- Sk mesačne. Pretože navrhovateľka splnila podmienky na výplatu dvoch dôchodkov (starobný a vdovský), bol jej od 11.3.2005 vyplácaný starobný dôchodok vo výške 7.113,- Sk mesačne a vdovský dôchodok vo výške 2.462,- Sk mesačne, spolu 9.575,- Sk.
Ing. F. I. bol starobný dôchodok vyplácaný na základe rozhodnutia X. F., R. od júl 2002 vo výške 7.198,- Sk mesačne, od júla 2003 mu bol starobný dôchodok zvýšený o 6% na 7.630,- Sk, od 1.2.2004 mu bol starobný dôchodok zvýšený o 4% na 7.936,- Sk, od 1.12.2004 mu bol starobný dôchodok zvýšený o 3,4 % na 8.206,- Sk pričom percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením odporcu č. 466/2004 Z.z.
Podľa časovej rady základných ukazovateľov o zamestnanosti a mzdách v národnom hospodárstve od roku 1992 Štatistického úradu SR od roku 1992 do 4. štvrťroku 2003, priemerná mesačná mzda v hospodárstve v SR vzrástla od 2. štvrťroka 2002 z 13.329,- Sk do 4. štvrťroka 2003 na 16.180,- Sk.
Navrhovateľka nesprávny úradný postup odporcu videla v tom, že bezprostredne po tom ako Štatistický úrad SR vykázal nárast priemerných miezd o viac ako 5 %, nevpracoval príslušný návrh na zvýšenie dôchodkov pre vládu SR na jeho prerokovanie a následný schvaľovací proces v Národnej rade SR.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či navrhovateľke vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škody navrhovateľky v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu.
Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu "nesprávny úradný postup" neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akúkoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Podľa čl. 2 ods.2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.
Podľa § 9 zákona č. 46/1991 Zb. účinnom do 31.12.2003, o zvyšovaní dôchodkov, dôchodky uvedené v § 1 sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10% alebo priemerná mzda aspoň o 5% a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 46/1991 Zb. účinnom do 31.12.2003, o zvyšovaní dôchodkov, pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy.
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1991 Zb. účinnom do 31.12.2003, o zvyšovaní dôchodkov, pevné sumy a percentá zvýšenia dôchodkov ustanoví osobitný zákon so zreteľom na rozdiel medzi skutočným rastom životných nákladov a priemernej mzdy a rastom predpokladaným pri určení predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinnom od 1.1.2004, dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. účinnom od 1.1.2004, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, účinného do 1.1.2002, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre pracovnoprávne vzťahy, zamestnanosť, kolektívne vyjednávanie, mzdy a iné odmeny za prácu, inšpekciu práce, sociálne zabezpečenie, sociálnoprávnu ochranu detí a mládeže, starostlivosť o rodinu a ďalšie veci sociálnej politiky
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy pri vykonávaní verejnej služby a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy,
b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) inšpekciu práce,
d) politiku trhu práce a koordináciu politiky zamestnanosti,
e) nemocenské poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie,
f) štátne sociálne dávky, sociálnu pomoc,
g) sociálnoprávnu ochranu detí a koordináciu štátnej rodinnej politiky.
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.
V prejednávanej veci mohol odporca v rámci svojej kompetencie vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môže vykonávať.
Podmienky a spôsob pravidelného zvyšovania dôchodkov s účinnosťou od 1.3.1991 do 31.12.2003 určoval zákon č. 46/1991 Zb. a od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. Podľa § 9 zákona č. 46/1991 Zb. účinného od 1.1.1995 do 31.12.2003 sa dôchodky zvýšili, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10% alebo priemerná mzda aspoň o 5% a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Na základe § 10 ods. 1 zákona č. 46/1991 Zb. zvýšenie dôchodkov ustanovoval osobitný predpis. Zákon č. 46/1991 Zb. ale nestanovoval bližšie podmienky pre zvýšenie dôchodkov. Nevyplývala z neho povinnosť odporcu bezprostredne po prekročení zákonom stanovených kritérií vypracovať návrh zákona a zabezpečiť jeho účinnosť tak, aby boli zvýšené dôchodky vyplácané počnúc od mesiaca pred ktorým boli zistené kritéria prekročené. Navrhovateľka v konaní nepreukázala kedy odporca začal s prípravou legislatívneho procesu o príprave zákona na zvýšenie dôchodkov v zmysle zákon č. 46/1991 Zb. V konaní bolo nesporné, že v konečnom dôsledku boli prijaté zákony o zvýšení dôchodkov, ktoré boli vydané na základe zákona č. 46/1991 Zb. a ktoré rešpektovali uvedené zákony a spĺňali stanovené kritéria. Tieto zákony boli prijaté na základe návrhov odporcu, ktorý si splnil povinnosť pripraviť predmetné zákony a predložil ich do legislatívneho procesu po dôkladnom prepočte dopadov na štátny rozpočet. O konečnej podobe zákona o zvýšení dôchodkov však rozhodla Národná rada SR a nie odporca. Súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že navrhovateľka má neprávny právny názor na aplikáciu § 9 zákona č. 46/1991 Zb. V prejednávanej veci nemohol odporca sám, či prostredníctvom do jeho pôsobnosti patriacich orgánov, v rámci svojej kompetencie stanoviť zvýšenie dôchodkov a preto ani jeho prípadná nečinnosť, ktorú však navrhovateľka nepreukázala, nemohla založiť nesprávny úradný postup. Zvyšovanie dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1.1.2004 navrhovateľka v konaní nenamietala.
Vychádzajúc z uvedeného nemožno preto súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že jej vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu a preto návrh navrhovazeľky na náhradu škody v časti za nezýšenie jej starobného dôchodku vo výške 193.654,- Sk s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľky na náhradu škody vo výške 127.926,- Sk s príslušenstvom za nezvýšenie starobného dôchodku jej nebohého manžela F. I., súd návrh v tejto časti zamietol z rovnakého dôvodu, ako aj z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala aktívnu legitimáciu, nepredložila dedičské rozhodnutie, resp. potvrdenie o okruhu dedičov po nebohom Ing. F. I. a nárok na výplatu jeho starobného dôchodku smrťou zanikol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady úspešnosti a úspešným odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.