Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-219-2007.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/219/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z. súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: R. G., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Y. XX za účasti otca: Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Y. XX v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletú R. G., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. G., nar. X.X.XXXX sumou 1.000,- Sk mesačne od 1.11.2007 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2007 do 29.2.2008 zo strany otca n e u r č u j e.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou R. G., nar. X.X.XXXX b e z o b m e d z e n i a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2007 žiadala, aby zveril mal. R. G., nar. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne od 1.11.2007 do budúcna.
Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním zo dňa 28.1.2008 navrhol určiť výživné zo strany otca pre mal. R. v takej sume, ktorá bude zodpovedať veku a potrebám maloletej s prihliadnutím na finančné možnosti otca a jeho majetok.
Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu MČ Košice - Západ vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX je zapísaný deň, mesiac a rok narodenia X.X.XXXX, meno, priezvisko dieťaťa R. G.. Otec Q. G., nar. XX.X.XXXX a matka Q. M., nar. XX.X.XXXX.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že z družobného pomeru s Q. G. pochádza mal. R. G., nar. X.X.XXXX. Po narodení mal. dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, ktorú nevedú od novembra 2007 z dôvodu, že otec mal. si našiel známosť. Od uvedeného obdobia nežijú v spolu a nevedú spoločnú domácnosť. Starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje výlučne matka.
V súčasnosti býva u svojich rodičov, ako aj u rodičov otca maloletého dieťaťa, ktorí sa jej snažia vypomáhať nielen finančne, ale aj so starostlivosťou o mal. dieťa. Rodičom prispieva na bývanie a stravu mesačne sumou 2.000,- Sk. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príjem má z aktivačných prác. Príjem matky je vo výške 4.820,- Sk mesačne a 540,- Sk prídavky na dieťa. Iný príjem nemá. Matka iné výdavky nemá.
Mal. R. má 4 roky, je v celodennej starostlivosti matky, materskú školu doposiaľ nenavštevuje. Výdaje na mal. R. sú bežného charakteru spočívajúce v zabezpečení stravy, ošatenia, vitamínových doplnkov, obuvi a iných potrieb mesačne vo výške 1.500,- Sk.
Matka uviedla, že otec na výživu dcéry prispieva sumou 1.000,- Sk mesačne.
Nakoľko sa pojednávania nemohol zúčastniť otec, ktorý je v zahraničí, dostavil sa na súd jeho otec Q. G..
V konaní bol vypočutý Q. G., nar. X.X.XXXX ako svedok, ktorý uviedol, že Q. G., nar. XX.X.XXXX je jeho synom. V súčasnosti sa zdržiava v zahraničí, kde je zamestnaný. Pravidelne posiela zo zahraničia finančné prostriedky vo výške 1.000,- Sk, ktoré následne odovzdajú matke mal. R.. Okrem finančnej sumy sa snažia vypomáhať aj iným spôsobom, tým, že nakupujú ošatenie, stravu, hračky a iné potreby. Uviedol, že jeho syn nie je evidovaný na úrade práce v Košiciach a nemá žiadny príjem, iba zo zamestnania v zahraničí. V zahraničí zarobí týždenne cca 170 libier.
Z pripojeného potvrdenia doručeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 17.1.2008 bolo zistené, že matka Q. M., nar. XX.X.XXXX je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.9.2006 doposiaľ.
Z pripojeného potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.1.2008 bolo zistené, že Q. G., nar. XX.X.XXXX nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy vedený v období od 11.8.2006 do 27.12.2007. Dňom 28.12.2007 bol vyradený z evidencie na vlastnú žiadosť.
Z pripojeného potvrdenia doručeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 18.1.2008 bolo zistené, že Q. G., nar. XX.X.XXXX nie je poberateľom rodičovského príspevku. V mesiaci december 2007 mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v celkovej sume 3.640,- Sk. Od 1.1.2008 bolo uvedená dávka odňatá z dôvodu jeho odchodu do zahraničia.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že výlučne matka sa osobne podieľa na výchove a výžive mal. dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k presvedčeniu, že matka bude schopná aj v budúcnosti zabezpečiť stabilné výchovné prostredie pre dieťa.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako aj k odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, zo zárobkovým možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky, otca o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať sa na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne je primerané.
Vzhľadom na určenie výživného za obdobie od 1.11.2007 do 29.2.2008 nedošlo na strane otca k vzniku dlžného výživného z dôvodu, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil v uvedenom období.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov k mal. dieťaťu, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade ide o úpravu styku otca s mal. dieťaťom. Súd pri úprave styku prihliadol na záujmy mal. dieťaťa, na jeho vek, jeho vzťah k otcovi, na denný režim a iné záujmy.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.