Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-294-2005.pdf
PDF · 95.06 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/294/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky: Mgr.A. B., nar.X.X.XXXX,. bytom T., Š. XXXX/X,. zastúpená JUDr. M. S., advokátom so sídlom v T., Š. nám.č.X proti odporcovi: V. D., nar.XX.X.XXXX,. bytom T., Š. XXXX/X,. zastúpený JUDr. L. P., advokátom so sídlom v B., Š. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
Súd určuje , že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí :
1. všeobecná hodnota členského podielu 3-izbového družstevného bytu v T. na ul.Š. č.XXXX/B. na 5.poschodí vo vchode B číslo bytu 21 v sume 850.000,- Sk 2. sedačka 11.640,- Sk 3. manželská dvojposteľ 6.700,- Sk 4: 2 ks nočné stolíky a komoda 9.936,- Sk 5. skriňa 19.044,- Sk 6. kúpeľňová zostava AQUA 5.695,- Sk 7. kúpeľňové plastové umývadlo 1.238,- Sk 8. 4 ks kuchynské stoličky 4.690,- Sk 9. detská izba /skriňa, posteľ, nočný stolík, komoda, zrkadlo/ 22.356,- Sk 10.svietidlá /WC, kúpeľňa, obývačka, spálňa, kuchyňa/ 2.652,- Sk 11.držiaky do kúpeľne 1.400,- Sk 12. koberce /kuchyňa, chodba, obývačka/ 2.552,- Sk 13. kombinovaný sporák MORA 9.315,- Sk 14. digestor zn.MORA 1.429,- Sk 15. automatická práčka ZANUSSI TL 883 CV 4.742,- Sk 16. kombinovaná chladnička CALEX CCB 355 F 5.084,- Sk 17. mikrovlnná rúra MOULINEX 3.069,- Sk 18. kuchynský stôl 3.015,- Sk 19. hifi veža AIWA XR-M 99 /celá zostava/ 5.893,- Sk 20. prenosný televízor 447,- Sk 21. televízor FTV PHILIPS 29PT 5506 6.024,- Sk 22. domáce kino SONY DAV S 300 7.504,- Sk 23. hodnota čistého obchodného imania z podnikania navrhovateľky ku dňu 22.12.2004 v sume 25.251,- Sk Spolu 1.009.676,- Sk
Pasíva:
1. Zostatok na stavebnom úvere č.0996716 1 04 v P. S. S. a.s. B. ku dňu 22.12.2004 v sume 143.269,90 Sk
Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje všeobecnú hodnotu členského podielu družstevného bytu pod položkou 1/, kúpeľňové plastové umývadlo pod položkou 7/ a hodnotu čistého obchodného imania pod položkou 23/ spolu v hodnote 876.489,- Sk , do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje hnuteľné veci pod položkami 2/ až 6/, 8/ až 20/ spolu v hodnote 119.659,- Sk a do podielového spoluvlastníctva účastníkov a to každého v podiele ?-ica sa prikazujú hnuteľné veci pod položkami 21/, 22/ spolu v hodnote 13.528,- Sk.
Súd z a v ä z u j e odporcu zaplatiť zostatok na stavebnom úvere č.0996716 1 04 v P. S. S. a.s. , B. v sume 143.269,90 Sk.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 72.424,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 23.058,- Sk a odporca je povinný zaplatiť náhradu trov štátu v sume 10.963,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) s odporcom z dôvodu, že po rozvode manželstva nedošlo medzi nimi k dohode a hnuteľné veci, ktoré zostali v byte ešte v auguste 2005 zobral odporca a zostalo tam iba plastové umývadlo. Taktiež žiadala, aby súd zohľadnil, že stavebný úver vo výške 420.000,- Sk previedol odporca na svoj účet a tento aj vybral a použil pre svoju potrebu a preto žiadala započítať v jej prospech sumu 210.000,- Sk. Na zakúpenie bytu prispeli jej rodičia sumou 300.000,- Sk, ktorú jej darovali a okrem toho jej darovali 300.000,- Sk na kúpu svadobných šiat, keď si otvárala svadobný salón.
Odporca nerozporoval rozsah vecí patriacich do BSM, avšak popieral, že by z bytu odniesol zariadenie. Pokiaľ ide o peniaze zo stavebného úveru, tak tieto boli použité na rekonštrukciu bytu a bližšie sa k tomu nechcel vyjadrovať. Uviedol, že nevie o finančnom dare rodičov navrhovateľky na kúpu bytu.
Právny zástupca odporcu sa nedostavil na pojednávanie dňa 18.3.2008 napriek tomu, že bol riadne predvolaný a zaslal súdu písomné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, avšak v tomto podaní vôbec neuviedol, z akého dôvodu sa nezúčastní pojednávania a prečo ho žiada odročiť a preto súd podľa §-u 101 ods.2 OSP pojednával v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorého mal právny zástupca zabezpečiť na pojednávanie.
Svedkyňa I. Š., ktorá je sestrou navrhovateľky uviedla, že v auguste 2005 sa na spiatočnej ceste z B. spoločne s navrhovateľkou zastavili v byte účastníkov a tento bol takmer prázdny, keďže v ňom bola len obývačková stena, kuchynská linka a skriňa na chodbe. Osobné veci navrhovateľky boli nahádzané na deke a osobné veci odporcu uložené v skrini. Navrhovateľka uvedenú udalosť išla nahlásiť na políciu.
Svedkyňa A. B., matka navrhovateľky, vypovedala, že keď si účastníci chceli kúpiť vlastný byt, tak tento mal stáť 680.000,- Sk a potrebovali požičať 300.000,- Sk a preto sa s manželom rozhodli darovať dcére na kúpu bytu 300.000,- Sk s tým, že časť peňazí sa vybrala z vkladnej knižky navrhovateľky a vkladnej knižky manžela svedkyne a zvyšok mali doma v hotovosti. Taktiež keď navrhovateľka podnikala v oblasti požičiavania svadobných šiat, tak jej zaplatila kolekciu nových šiat a na tento účel jej darovala 300.000,- Sk. Keď odporca vyhodil navrhovateľku z bytu, tak si zobrala iba svoje osobné veci a po roku jej oznámila, že bola pozrieť v byte, pričom zistila, že tam je už iba obývacia stena a kuchynská linka. Odporca hrával v kasíne, čo navrhovateľka spočiatku tajila a neskôr k nim doniesol pán S. zlatú retiazku, ktorá patrila odporcovi s tým, že ju odporca prehral v kasíne a on za ňu zaplatil 10.000,- Sk.
Svedok M. B., ktorý je bratom navrhovateľky, potvrdil, že sa s odporcom stretávali v kasíne, kde hrával automaty a denne chodieval do stávkových kancelárii. Za odporcu musel vyplácať dlhy a ešte v roku 1997 si chcel odporca od neho požičať 30.000,- Sk z dôvodu, že prehral a preto mu tieto peniaze požičal a musela ich vrátiť matka odporcu.
Svedkyňa M. D., bývalá švagriná navrhovateľky, uviedla, že predtým bývala u svokrovcov vo V. B., nakoľko bola vydatá za brata odporcu a ešte skôr, ako odišla do Anglicka, čo bolo v novembri 2005, keď prišla večer z práce, tak na dvore sa nachádzala časť nábytku, ktorý pochádzal z bytu účastníkov a bol tam bývalý svokor ako aj odporca a rozprávali sa o tom, že navrhovateľke z nábytku nič nezostane a že to zobrali. Tento nábytok spolu s ďalšími vecami sa nachádzal v dome u bývalých svokrovcov a išlo o 5- dverovú skriňu zo spálne, posteľ, komodu, 2 nočné stolíky a televízor a tento nábytok svokra umiestnila v dome. Do kuchyne dali chladničku s mrazničkou a mikrovĺnku a do obývačky menší guľatý stôl so 4 stoličkami ako aj zelenú sedaciu súpravu a dva koberce. Naposledy bola v dome bývalých svokrovcov dňa 10.2.2007 a vtedy sa tam nábytok ešte nachádzal. Taktiež svedkyňa potvrdila, že spoznáva nábytok na fotografiách predložených navrhovateľkou a ide o nábytok, ktorý si svokra umiestnila do domu. Svedkyňa uviedla, že odporca prepadol hráčskej vášni a prehrával veľa peňazí, pričom sa stalo, že niekedy prišiel aj v noci a pýtal 50.000,- Sk.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn.6C 101/2004, 5C 126/2005, 5C 292/2005, so spisom Okresného riaditeľstva PZ v T. č.ORP-152/ OSV-TO-2006, so znaleckými posudkami znalcov Ing.L. B., Ing.J. S., Ing.J. P. a Ing.P. K. ako aj s predloženými dokladmi a správami, pričom zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 2.9.1995 a rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.6C 101/2004 zo dňa 20.10.2004 právoplatným dňa 22.12.2004 bolo ich manželstvo rozvedené.
Po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli na vyporiadaní BSM a preto sa navrhovateľka domáhala vyporiadania súdnou cestou.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.5C 292/2005 zo dňa 9.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.6Co 323/2006 zo dňa 3.4.2007 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k 3-izbovému družstevnému bytu na 5.poschodí v T., ul.Š. XXXX/B a súd určil, že byt bude ďalej výlučne užívať ako nájomkyňa a členka družstva navrhovateľka. Odporca bol zaviazaný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu.
Dňa 3.2.2006 navrhovateľka podala trestné oznámenie s tým, že dňa 17.8.2005 prišla do bytu a zistila, že v byte zostala len kuchynská linka, skriňa na chodbe a obývačkova stena ostatné veci z bytu chýbajú, pričom uznesením ORPZ v T. ČVS: ORP-152/OSV-TO-2006 zo dňa 19.7.2006 bolo prerušené trestné stíhanie, nakoľko pre neprítomnosť odporcu nebolo možné vec náležite objasniť.
Podľa znaleckého posudku č.13/2007 znalca Ing.L. B. je všeobecná hodnota členského podielu 3- izbového družstevného bytu v T. na ul.Š. č.XXXX/B. v sume 850.000,- Sk.
Znalec Ing.J. S. vo svojom znaleckom posudku č.5/2007 ocenil všeobecnú hodnotu bytového zariadenia patriaceho do BSM a to na celkovú sumu 100.413,- Sk.
Podľa znaleckého posudku č.33/2007 znalca Ing.J. P. je všeobecná hodnota elektrických zariadení patriacich do BSM spolu 34.193,- Sk.
Znalec Ing.P. K. vo svojom znaleckom posudku č.1/2007 stanovil hodnotu čistého obchodného imania navrhovateľky z jej podnikania ku dňu 22.12.2004 na sumu 25.251,- Sk.
Podľa správy P. S. S. a.s., B. bol na stavebnom úvere č.0996716104 ku dňu 22.12.2004 debet v sume 143.269,90 Sk.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 O. z. , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa ods. 2, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa ods. 3, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ods. 4, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh, podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 O. z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby malol. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na vyporiadanie BSM je podaný dôvodne, pretože po zániku manželstva nedošlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu dohodou a preto na návrh navrhovateľky musel vyporiadanie vykonať súd. Rozsah majetku patriaceho do BSM účastníkov nebol prakticky sporný s tým, že sem patrí všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu pod položkou 1/ ako aj hnuteľné veci pod položkami 2/ až 22/, hodnota čistého obchodného imania z podnikania navrhovateľky a ako pasívum zostatok na stavebnom úvere. Hodnota jednotlivých položiek patriacich do BSM bola stanovená znaleckými posudkami a spolu predstavuje sumu 1.009.676,- Sk. Pokiaľ ide o vyporiadanie vecí pod položkami 2/ až 22/, tak medzi účastníkmi bolo sporné, kde sa tieto veci nachádzajú, keďže navzájom sa obviňovali z odnesenia bytového zariadenia a ďalších hnuteľných vecí zo spoločného bytu. V tomto smere súd musel vykonať dokazovanie, pričom z výpovedí svedkov I. Š., A. B. a hlavne M. D. mal súd za preukázané, že hnuteľné veci pod položkami 2/ až 6/ a 8/ až 20/ odniesol z bytu odporca a tieto by sa mali nachádzať v dome jeho rodičov ako to potvrdila svedkyňa D., pričom k odneseniu veci malo dôjsť približne v auguste 2005. Z uvedeného dôvodu súd tieto sporné veci mohol prikázať len do výlučného vlastníctva odporcu a spolu predstavuje hodnota týchto vecí sumu 119.659,- Sk. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky súd prikázal všeobecnú hodnotu členského podielu družstevného bytu s poukazom na predchádzajúceho rozhodnutie súdu vo veci 5C 292/2005, kde bola navrhovateľka určená za nájomcu bytu a člena družstva a zároveň prikázal do jej vlastníctva umývadlo pod položkou 7/, ktoré zostalo v byte a hodnotu čistého obchodného imania z jej podnikania, čo spolu predstavuje sumu 876.489,- Sk. Veci pod položkami 21/ a 22/ boli prikázané do podielového spoluvlastníctva účastníkov a to každého v podiele ?-ica , nakoľko tieto veci sú v rámci trestného stíhania stále zadržiavané políciou a nebolo ich možné z uvedeného dôvodu prikázať do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov. Hodnota týchto vecí predstavuje sumu 13.528,- Sk.
Keďže hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje spolu sumu 1.009.676,- Sk, tak na každého z účastníkov pripadá hodnota 504.838,- Sk, pričom navrhovateľke boli prikázané veci v hodnote 883.253,- Sk (876.489,- Sk + 6.764,- Sk ako polovica z hodnoty vecí pod položkami 21/ a 22/ ) a odporcovi veci v hodnote 126.423,- Sk (119.659,- Sk + 6.764,- Sk ) . Z uvedeného dôvodu by mala navrhovateľka vyplatiť odporcovi na vyrovnanie sumu 378.415,- Sk (883.253,- Sk - 504.838,- Sk ), avšak v prospech navrhovateľky súd započítal sumu 150.000,- Sk ako dar od rodičov na zakúpenie bytu , keďže preukázala, že rodičia jej darovali pri kúpe bytu sumu 300.000,- Sk (č.l.29) o čom predložila darovaciu zmluvu ako aj doklady o výberoch z vkladných knižiek a samotný odporca nevedel preukázať nadobudnutie finančných prostriedkov v sume 680.000,- Sk na kúpu bytu a preto súd v prospech navrhovateľky započítal polovicu z darovanej sumy a po jej započítaní by mala navrhovateľka vyplatiť odporcovi sumu 228.415,- Sk. Okrem toho bolo potrebné v prospech navrhovateľky započítať polovicu z obchodného imania, ktoré jej bolo prikázané v sume 25.251,- Sk, keďže na podnikanie navrhovateľky darovali jej rodičia sumu 300.000,- Sk pri nákupe svadobných šiat a preto v prospech odporcu nebolo možné zohľadniť polovicu obchodného imania, keďže na jeho tvorbe sa podieľala výlučne navrhovateľka a preto súd započítal v jej prospech aj sumu 12.625,50 Sk ako polovicu hodnoty obchodného imania. Po zarátaní tejto sumy by mala navrhovateľka vyplatiť odporcovi sumu 215.789,50 Sk. V jej prospech však súd ešte započítal sumu 5.000,- Sk ako polovicu zo sumy 10.000,- Sk, ktorú musela navrhovateľka vyplatiť za odporcu ako protihodnotu zlatej retiazky s krížikom, ktorú odporca založil v kasíne a navrhovateľka ju potom odkúpila od E. S., čoho dokladom je čestné prehlásenie na č.l.66. Po odpočítaní sumy 5.000,- Sk zostáva na vyplatenie odporcu suma 210.789,50 Sk. Vzhľadom k tomu, že účastníci si za trvania manželstva zobrali stavebný úver v sume 420.000,- Sk, ktorý pozostával z nasporenej sumy 211.882,- Sk a zo samotného úveru v sume 208.118,- Sk, tak bolo potrebné vysporiadať aj zostatok na tomto stavebnom úvere, ktorý ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 143.269,90 Sk. Súd mal za preukázané, že celý stavebný úver použil odporca pre svoju výlučnú potrebu, nakoľko si ho dal vyplatiť na svoj účet a nevedel žiadnym spôsobom preukázať použitie stavebného úveru a prakticky ani nerozporoval tvrdenie navrhovateľky, že peniaze zo stavebného úveru použil na hry v kasíne i keď na pojednávaní uviedol, že peniaze sa použili na rekonštrukciu bytu, avšak toto jeho tvrdenie nemôže byť pravdivé, nakoľko účastníci zakúpili byt v roku 1998 a hneď došlo aj k jeho rekonštrukcii a stavebný úver bol poskytnutý až v roku 2000 a preto nemohol byť investovaný do bytu. Odporca sa odmietal vyjadriť k použitiu peňazí zo stavebného úveru a preto súd mal za preukázané, že tieto peniaze použil výlučne pre svoju potrebu a nezveľadil majetok patriaci do BSM. Z toho dôvodu súd zaviazal odporcu, aby naďalej tak ako doposiaľ splácal stavebný úver, pričom peniaze zo stavebného úveru bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Za trvania manželstva účastníci nasporili na stavebnom sporení sumu 211.882,- Sk a teda v prospech navrhovateľky súd zohľadnil polovicu z tejto sumy , čo predstavuje 105.941,- Sk a okrem toho v jej prospech mohol zohľadniť ešte tie finančné prostriedky, ktoré sa za trvania BSM vyplatili zo spoločného na splácanie úveru, ktorý predstavoval 208.118,- Sk a keďže zostatok na úvere ku dňu zániku BSM bol 143.269,90 Sk, tak rozdiel medzi týmito sumami predstavuje sumu 64.848,10 Sk s tým, že táto mala byť zaplatená za trvania BSM na stavebnom úvere a teda v prospech navrhovateľky bolo možné zohľadniť polovicu z tejto sumy, t.j. 32.424,- Sk a spolu so sumou 105.941,- Sk to predstavuje zohľadnenie v jej prospech v sume 138.365,- Sk. Po odpočítaní tejto sumy v prospech navrhovateľky by mala teda navrhovateľka zaplatiť odporcovi na vyrovnanie sumu 72.424,50 Sk (210.789,50 Sk - 138.365,- Sk ).
Podľa §-u 2 ods.1 písm.c/ Zákona č.71/1992 Zb. súd zaviazal oboch účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 23.058,- Sk (2% z hodnoty vyporiadavaného majetku , t.j. aktíva 1.009.676,- Sk + pasíva 143.269,90 Sk = 1.152.945,90 Sk a z toho 2% = 23.058,- Sk ).
O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa §-u 148 ods.1 OSP tak, že zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu v sume 10.963,- Sk, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov na znalečnom, keďže časť znalečného bola vyplatená zo záloh zložených navrhovateľkou spolu v sume 11.000,- Sk a časť zo štátnych prostriedkov v sume 10.963,- Sk, pričom odporca nezložil žiadnu zálohu na znalecké dokazovanie a preto iba jeho súd zaviazal na náhradu trov štátu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obaja mali vo veci iba čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova- žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .