Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX D. E. D., F. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, IČO: 308 07 484, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. januára 2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. januára 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. septembra 2020 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna Poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2020 podľa , o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Senica z 10. júna 2020 nie je žalobkyňa invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia určil na 35 %.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou Sociálnou poisťovňou. Poukázala na konkrétne zdravotné problémy a diagnózy, ktoré doložila lekárskymi správami odborných lekárov a žiadala o priznanie invalidného dôchodku. K odvolaniu pripojila fotokópie napadnutého rozhodnutia, odborného posudku o invalidite zo dňa 10. júna 2020, lekárskej správy z osteologickej a internej ambulancie Nemocnice TGM Hodonín zo dňa 30. júna 2020, prepúšťacej správy z liečebného pobytu, Lázné Hodonín, s.r.o. zo dňa 15. júla 2020, lekárskej správy z neurologickej ambulancie, Hodonín zo dňa 31. augusta 2020, lekárskej správy z ortopedickej ambulancie, Veselí nad Moravou zo dňa 20. novembra 2019 a posudku o invalidite posudkového lekára, OSSZ Hodonín zo dňa 07. januára 2020.

3. V odvolacom konaní bolo prvostupňové rozhodnutie, Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.01.2021 v zmysle , , , , , , , , , a , o sociálnom poistení potvrdené a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietnuté. Svoje rozhodnutie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne

odôvodnil tým, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 23. októbra 2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyne bez jej osobnej účasti, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, dňa 10 decembra 2020 s tým, že zhodne stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %. Svoj posudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa lieči pre bolesti krčnej, ale najmä driekovej chrbtice, pre viacsegmentové degeneratívne zmeny stavcov a medzistavcových platničiek s elektromyograficky verifikovanou radikulopatiou miechového koreňa L5. Bola hospitalizovaná na ortopedickom a neurologickom oddelení v roku 2019, absolvovala vyšetrenie počítačovou tomografiou a magnetickou rezonanciou. Okresnou správou sociálneho zabezpečenia v Hodoníne (Česká republika) mala priznanú invaliditu 1. stupňa s poklesom pracovnej schopnosti 40 % (kapitola XIII, oddiel E, položka 1, písmeno c) prílohy k Vyhláške č. 359/2009 Sb.). Podľa posudkového lekára z českej republiky stav účastníčky konania vyžaduje režimové opatrenia a do budúcna sa nevylučuje neurochirurgická intervencia. Po zhodnotení predložených odborných vyšetrení je ochorenie chrbtice, najmä v driekovom úseku, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne a z dôvodu dokumentovaných degeneratívnych zmien vo viacerých segmentoch chrbtice a elektromyograficky potvrdenej radikulopatie koreňa L5, je odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 35 %, čo je horná hranica zákonom predpísaného rozpätia pre degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek s prejavmi nervového a svalového dráždenia a obmedzením pohybu v postihnutom úseku chrbtice, s miernym funkčným obmedzením chrbtice. Po zhodnotení predložených odborných vyšetrení nedokumentuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, už splnené podmienky trvalého ťažkého postihnutia chrbtice. Zníženie kostnej denzity do pásma osteopénie nie je nález z posudkového hľadiska závažný a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Postihnutie (diskrétne) len senzitívnych vlákien stredového nervu na ľavom zápästí nie je nález posudkovo významný, bez vplyvu na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, rovnako ako degeneratívne zmeny bedrových kĺbov v 1. stupni postihnutia, bez funkčnej poruchy, a kompenzovaná artériová hypertenzia.

4. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy t. 4 k v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 20 % - 35 %). Za iné ochorenia žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení neurčil.

II. Správna žaloba

5. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.03.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.01.2021 a zároveň sa domáhala aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej Poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2020..

6. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Senica z 10. júna 2020 neboli lekárom brané do úvahy iné ochorenia, zdokumentované lekárskymi správami. Teda žiadosť o priznanie invalidného dôchodku nebola posúdená komplexne. Posudkový lekár žalobkyňu nevidel a neposúdil jej stav ako celkový, len sa zameral na primárnu diagnózu. V časti posudku zo dňa 10.12.2020 týkajúcej sa zníženia kostnej denzity do pásma osteopénie žalobkyňa namieta, že trpí denzitou kostí od 16tich rokov, pretože absolvovala operáciu

vaječníkov, po ktorej jej nebola nasadená žiadna hormonálna liečba. V časti tohto posudku týkajúcej sa senzitívnych vlákien stredového nervu na ľavom zápästí žalobkyňa namieta, že samostatne nálezy neprídu ako posudkovo významné, ale ich spojením je výsledkom jej celkový nepriaznivý zdravotný stav.

7. Žalobkyňa ďalej hodnotí svoj zdravotný sta tak, že stav jej miechového kanálu je zúžený na 9mm, následkom čoho trpí na bolesti v nohe, keďže platnička tlačí na nerv do nohy, degenerácie všetkých platničiek a preto nie je možné operatívne riešiť jej zdravotný stav. Už ako 11-ročná sa liečila aj na ortopédii v G. G.. Od roku 2013 sa lieči na vysoký krvný tlak, ktorý sa jej zvýšil vždy, keď bola unavená z práce. Čím je staršia, tým viac nevláda pracovať a odblokujú ju len obstreky alebo infúzie, aj to iba krátkodobo. Posledná pomoc sú lieky, čím ďalej, tým silnejšieho účinku. Jej aktuálny zdravotný stav žalobkyni žiaľ už nedovoľuje pracovať, keďže trpí bolesťami kostí, hlavy, tŕpnu jej ruky i pravá noha. V chladnom prostredí ju oziabe od kolena hore až po krížovú oblasť. Denne pred vstávaním sa musí ľahko rozcvičiť a rozhýbať. Lekárom jej bola doporučená len veľmi ľahká práca, max. na 4 hodiny denne, avšak v čase evidencie na úrade práce v F. B. jej žiadna taká ponúknutá nebola.

8. K rozhodnutiu Sociálnej poisťovne uvádza, že má pocit, že Sociálna poisťovňa ústredie, Bratislava si myslí, že keď má žalobkyňa uznaný čiastočný invalidný dôchodok v F. B. v sume XXX,-XX, tak už nie je potrebné ho priznávať na H., keďže tam už od roku 2015 nepracuje. Za svoj život na H. odpracovala 33 rokov, preto isto nie je pochýb, že by nárok na i keď len čiastočný invalidný dôchodok mala mať.

9. Žalobkyňa má za to, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, ako prvostupňového orgánu, a následne aj postupom a rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako druhostupňového orgánu, boli porušené jej práva, ktoré garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke . Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa pod písm. d) až f) a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

III. Vyjadrenie žalovanej

10. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uvádza, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. januára 2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 10. decembra 2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa s. 1 , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %, jej zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v . Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav bol v prípade žalobkyne objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie sa vo svojom posudku okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zaoberal aj inými ochoreniami, ktoré

podľa žalobkyne ovplyvňujú jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dospel k posudkovému záveru, že zníženie kostnej denzity do pásma osteopénie nie je nález z posudkového hľadiska závažný a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, postihnutie (diskrétne) len senzitívnych vlákien stredového nervu na ľavom zápästí nie je nález posudkovo významný, je bez vplyvu na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, rovnako ako degeneratívne zmeny bedrových kĺbov v I. stupni postihnutia, bez funkčnej poruchy, a kompenzovaná artériová hypertenzia. Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná námietka žalobkyne, že pri posúdení jej zdravotného stavu neboli brané do úvahy iné ochorenia, ktoré zdokumentovala lekárskymi správami. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu, boli zohľadnené pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Žiadosť žalobkyne bola posúdená komplexne, posudkový lekár posúdil jej celkový zdravotný stav a okrem primárnej diagnózy, ktorou sú dorzopatie na viacerých miestach chrbtice, bližšie určené, posúdil aj iné ochorenia žalobkyne s posudkovým záverom, že na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne nemajú vplyv.

11. K námietke žalobkyne, že v F. B. jej bol priznaný invalidný dôchodok a že postupom žalovanej, teda nepriznaním invalidného dôchodku v H. B., boli porušené jej práva, garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre H. B. platnosť 25. júna 2010 zverejnením v Zbierke , žalovaná uvádza, že zdravotný stav žalobkyne bol v F. B. posúdený podľa v znení neskorších predpisov, platnom na území H. B. a posudkové kritériá, ktoré platia na území F. B. sú odlišné od posudkových kritérií, platných na území H. B.. Preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území H. B.. Závery posudkov posudkových lekárov žalobkyne sú odborné, presvedčivé, náležíte zdôvodnené a odvolací orgán nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Nepriznanie invalidného dôchodku žalobkyni žalovanou je rešpektovaním a uplatňovaním zákona. Nemožno ho považovať za porušenie práv žalobkyne, garantovaných Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý dňa 13. decembra 2006, uverejnený oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke a ktorý nadobudol platnosť pre H. B. dňa 25. júna 2010. Žalovaná je presvedčená, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

IV. Replika žalobkyne

12. K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadrila žalobkyňa, ktorá trvá na svojej žalobe a nežiada nariadenie pojednávania vo veci. Zdôrazňuje, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, neumožňuje jej vykonávať žiadnu prácu, má opakujúce sa akútne recidívy a prognóza zlepšenia nie je možná. Ďalej poukazuje na ostatné diagnózy, degeneráciu platničiek, ktorou trpí od detstva, rakovinu vaječníkov, ktoré boli z tohto dôvodu žalobkyni vyoperované v roku 1980 v dôsledku čoho mala nedostatok prísunu hormónov, čo zapríčinilo bolesť kostí a opakujúce sa migrény, vysoký krvný tlak, ktorým trpí od roku 2013. V roku 2018 žalobkyňa už nevládala pracovať a musela som ísť na PN, z dôvodu pretrvávajúcich bolestí celého tela. Na ortopedickom oddelení jej z RTG snímku lekár potvrdil starú diagnózu Scheiermann - klínovitá deformácia stavcov, kyfóza - zakrivenie chrbtice dozadu a navyše aj bedrová lordózu. V júli 2019 na CT vyšetrení žalobkyni zistili vyčnievanie - protruzie platničiek L3,L4,L5. Dňa 6.11.2019 na magnetickej rezonancii v I., navyše zistili foraminostenózu v úseku Ll-Sl, zúženie chrbticového kanálku, a taktiež ťažšie osteofyty - uzly. Taktiež žalobkyňa opätovne namieta, že posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu ani raz žalobkyňu fyzicky neprehliadol.

V. Duplika žalovanej

13. K replike žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa pridržiava vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 26. júla 2021 a zároveň uvádza, že žalobkyňa bola povinná označiť dôkazy na preukázanie skutočností najneskôr v odvolacom konaní. Na základe dodatočne predložených lekárskych správ nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu, boli zohľadnené pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovanej. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo

potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.

VI. Právne posúdenie

14. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

15. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

19. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný

22. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec, alebo poškodený požiada.

24. Podľa ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

25. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

26. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

27. Podľa § 44 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len· ,,nariadenie"), na účely tejto kapitoly „právne predpisy typu A“ znamenajú právne predpisy, podľa ktorých výška dávok v invalidite nezávisí od trvania dôb poistenia alebo bydliska a ktoré sú výslovne zahrnuté príslušným členským štátom v prílohe VI. „Právne predpisy typu B“ znamenajú akékoľvek iné právne predpisy

28. Podľa § 46 ods. 1 nariadenia, osoba, na ktorú sa následne alebo striedavo vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, z ktorých aspoň jeden nie je typu A, má nárok na dávky podľa kapitoly 5, ktorá sa uplatňuje mutatis mutandis pri zohľadnení odseku 3.

29. Podľa § 46 ods. 3 nariadenia, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov tákajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity

30. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 19.12.2023, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V súlade s bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu.

31. Z administratívnych spisov vyplýva, že na žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2020, pričom žiadosť žalobkyne zamietla a to z dôvodu lebo jej zdravotný stav preukazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou určené žalovanou na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Senica zo dňa 10.06.2020. Teda v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení žalobkyňu žalovaná nepovažovala za invalidnú. Posudok zo dňa 10.06.2020 posudkový lekár vydal svoj posudok posúdením žalobkyne v jej neprítomnosti bez jej osobného vyšetrenia. Zdravotný stav žalobkyne uvádza v časti „lekárske vyšetrenie“ a to nasledovne:

32. „Vert. alg. sy C, L chrbtice chron. - klin. CC syndróm, LS sy 1. dx., irit. L5. RTG C chrbtice 3/2019

- platničky C3-5 znížené na polovicu, blokové postavenie C chrbtice, osteochondróza C3 až C6. RTH Th, LS chrbtice 1/2019 - esovitá skolióza Th 10 stavca, plochá bedrová lordóza, esovitá skolióza 10 stavca, platničky L1 až L5 znížené na polovicu so subchondrálnou sklerózou, záver - skolióza chrbtice,

stp. M. Scheuermann str. Th chrbtice, osteochondrosa L1 až L5. CT vyš. L3-S1 6/2019 - L3/4 sekvester 3 mm, L4/5 pro 4-5 mm, L5/S1 pro 5 mm. EMG vyš. DKK 8/2019 - radikulopatia L5 1. dx. MR vyš. Th9

- S3 chrbtice 11/2019 - pokročilejšia osteochondrosa všetkých zachytených diskov, obvodové protrúzie diskov Th11 /12, Th12/L1, L1 /2, L3/4, L4/5, L5/S1 3-3,5 mm, možný kontakt s koreňom L3 vpravo, sekund. stenóza kanála s ľahšou kompresiou durál. vaku max. vet. L2/3. EMG - diskrétne postihnutie sensit. vláken n. medianus v oblasti ľavého zápästia - nevýznamné. Denzitometria 12/2018

- kostná denzita v oblasti LS chrbtice v norme, v oblasti krčku stehn. kosti vľavo v pásme osteopénie“,

33. V zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení, za rozhodujúce zdravotné postihnutie , ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu lekár určil „Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, Písmeno b) - s funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.“

34. V zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení lekár u žalobkyne nenašiel žiadne iné zdravotné postihnutie na základe ktorého by zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil u žalobkyne o 35%.

36. Na základe odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 23. októbra 2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku. Opätovne nevyšetril žalobkyňu, opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti. Ďalej sa v posudku uvádza, že žalobkyňa k odvolaniu doložila odborné vyšetrenia: Osteologické vyš. Nemocnice TGM Hodonín 30.6.2020, Prep. správa Lázně Hodonín 24.6.2020-15.7.2020, Neurologické vyš. MUDr. J. J. 31.8.2020, Ortopedické vyš. MUDr. I., D. E. K. 20.11.2019. Lekár zotrval na rozhodujúcom zdravotnom posúdení žalobkyne (§ 71 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení) ako aj na tom, že nenašiel žiadne iné zdravotné postihnutie na základe ktorého by zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( § 71 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení), zotrval na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne o 35%.

37. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníčky konania taktiež bez jej osobnej účasti, na základe tvrdenej dostupnej lekárskej dokumentácie, dňa 10. decembra 2020. Zotrval na rovnakých zisteniach ako predošlé dva posudky, taktiež v texte uvádza dokumentáciu a to: Osteologické vyš. Nemocnice TGM Hodonín 30.6.2020, Prep. správa Lázně Hodonín 24.6.2020-15.7.2020, Neurologické vyš. MUDr. J. J. 31.8.2020, Ortopedické vyš. MUDr. I., D. E. K. 20.11.2019. Zotrval na rovnakom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne ako predošlé posudky, taktiež ako predošlé posudky neuvádza nič k iným zdravotným postihnutiam žalobkyne. V posudku však oproti predošlým posudkom poukazuje na správu Okresného sociálneho zabezpečenia v Hodoníne, na základe ktorého bolo žalobkyni priznaná invalidita I. stupňa so stupňom poklesu pracovnej schopnosti 40%. Posudkový lekár opätovne zotrval na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne o 35%.

38. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Kompetentné a objektívne zhodnotenie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely rozhodnutia na to príslušného orgánu o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť môže vykonať iba posudkový lekár v zmysle s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne nemôže vykonať žalobkyňa, ani žalovaná, ani súd nakoľko nik z uvedených nedisponuje odbornými vedomosťami z medicíny aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok.

39. Avšak aj keď má lekárske posúdenie zdravotného stavu špecifický charakter a zvláštne postavenie, tak, ako ostatné dôkazy, i lekársky posudok musí súd podrobiť hodnoteniu. Posudok preto musí v sebe spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu ten ktorý posudkový lekár dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemá odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestáva byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide o „znalecké rozhodnutie“, kde súd či orgán verejnej správy len deklaruje za svoje rozhodnutie záver niekoho iného, ktorý nekriticky bez ďalšieho preberá.

40. Pokiaľ sa pozrieme na posudok posudkového lekára zo dňa 10. júna 2020, teda prvý posudok v predmetnom administratívnom konaní, posudkový lekár nevyšetril žalobkyňu, len žalobkyňu posúdil v jej neprítomnosti. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Je pravdou, že v rozhodnom období roku 2020 podľa počas krízovej situácie sa časť vety za bodkočiarkou neuplatňoval, teda bolo len na rozhodnutí posudkového lekára, či žalobkyňu osobne vyšetrí alebo nie. Teda posúdenie žalobkyne v jej neprítomnosti vzhľadom na uvedené nebolo nezákonné, avšak pokiaľ posudkový lekár sa sám rozhodol (zákon mu nezakazoval osobné vyšetrenie žalobkyne, len mu dával túto možnosť) o tom, že zdravotný stav žalobkyne vyhodnotí bez jej vyšetrenia, bolo povinnosťou posudkového lekára aj náležite uviesť teda ak nie z osobného vyšetrenia žalobkyne, tak z čoho zistil zdravotný stav žalobkyne.

41. Posudkový lekár uvádza ním zistený zdravotný stav žalobkyne takto :

42. „Vert. alg. sy C, L chrbtice chron. - klin. CC syndróm, LS sy 1. dx., irit. L5. RTG C chrbtice 3/2019

- platničky C3-5 znížené na polovicu, blokové postavenie C chrbtice, osteochondróza C3 až C6. RTH Th, LS chrbtice 1/2019 - esovitá skolióza Th 10 stavca, plochá bedrová lordóza, esovitá skolióza 10 stavca, platničky L1 až L5 znížené na polovicu so subchondrálnou sklerózou, záver - skolióza chrbtice, stp. M. Scheuermann str. Th chrbtice, osteochondrosa L1 až L5. CT vyš. L3-S1 6/2019 - L3/4 sekvester 3 mm, L4/5 pro 4-5 mm, L5/S1 pro 5 mm. EMG vyš. DKK 8/2019 - radikulopatia L5 1. dx. MR vyš. Th9

- S3 chrbtice 11/2019 - pokročilejšia osteochondrosa všetkých zachytených diskov, obvodové protrúzie diskov Th11 /12, Th12/L1, L1 /2, L3/4, L4/5, L5/S1 3-3,5 mm, možný kontakt s koreňom L3 vpravo, sekund. stenóza kanála s ľahšou kompresiou durál. vaku max. vet. L2/3. EMG - diskrétne postihnutie sensit. vláken n. medianus v oblasti ľavého zápästia - nevýznamné. Denzitometria 12/2018

- kostná denzita v oblasti LS chrbtice v norme, v oblasti krčku stehn. kosti vľavo v pásme osteopénie“.

43. Súd však nedokáže posúdiť na základe čoho takto posudkový lekár zistil zdravotný stav žalobkyne, pretože rozhodne to nebolo z vyšetrenia žalobkyne posudkovým lekárom keďže sa lekár rozhodol nevyšetriť osobne žalobkyňu ale posúdiť ju v neprítomnosti. Pokiaľ sa teda posudkový lekár rozhodol osobne nevyšetriť žalobkyňu (čo bolo v tom čase jeho právo v zmysle ), musel si byť vedomí, že má povinnosť uviesť lekársku dokumentáciu na základe ktorej zdravotný stav žalobkyne posúdil. V časti „celkový posudok“ lekár uvádza, že:

44. „Posudzovaná 56 ročná žena, so stredoškolským vzdelaním, pracovala ako robotníčka. Podľa dokumentácie od r. 2019 liečená na ortopédii a neurológii ako vertebrogénny syndróm viacposchodový s dominanciou ťažkostí v Ca L oblasti. V oblasti L S vpravo dokázaná radikulopatia (EMG). Denzitometricky v LS chrbtici nález negat., na krčku stehnovej kosti vľavo osteopénia. Stav posudzujem ako DNZS s rozhodujúcim ochorením - vertebrogény bolestivý syndróm s radikulopatiou LS vpravo. Posudzujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35%, kde zohľadňujem aj osteopéniu. Invalidita nevznikla“.

45. Z obsahu posudku ale nie je zrejmé, čo sa nachádza v danej dokumentácii od r. 2019, ktoré lekárske správy a nálezy? Ktorá časť dokumentácie bola pre posudkového lekára rozhodujúca? Mala v tom čase žalobkyňa vedomosť o tom, čo všetko sa nachádza v dokumentácii ktorú zobral na zreteľ posudkový lekár? Bola daná žalobkyni možnosť túto dokumentáciu doplniť?

46. V časti iné zdravotné postihnutie, ktoré by odôvodňovalo v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení zvýšenie mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o 10% (pre žalobkyňu významné nakoľko podľa posudku jej rozhodujúce zdravotné postihnutie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%) nie je lekárom uvedené nič. Pritom žalobkyňa počas celého administratívneho konania ako aj v žalobe uvádza aj ďalšie ňou tvrdené zdravotné problémy. Posudkový lekár túto časť nechal nevyplnenú (zrejme pretože nezistil žiadne vedľajšie zdravotné postihnutie žalobkyne), ale opätovne súd zdôrazňuje, že lekár žalobkyňu nevyšetril, bolo teda jeho povinnosťou uviesť ktoré iné zdravotné postihnutia tvrdené žalobkyňou posúdil a na základe ktorých lekárskych správ a prečo ich ako iné zdravotné postihnutie vôbec nevyhodnotil (napr. žalobkyňou tvrdený vysoký krvný tlak, alebo tvrdené postihnutie senzitívnych vlákien stredového nervu na ľavom zápästí).

47. Pokiaľ sa jedná o ďalšie dva lekárske posudky a to zo dňa 23. októbra 2020 a z 10. decembra 2020, tie bez ďalšieho prijali záver lekárskeho „vyšetrenia“ z posudku zo dňa 10. júna 2020. Rovnako žalobkyňa nebola osobne vyšetrená a rovnako bola len posúdená v jej neprítomnosti. V týchto dvoch posudkoch sa uvádza, že žalobkyňa k odvolaniu doložila odborné vyšetrenia: „Osteologické vyš. Nemocnice TGM Hodonín 30.6.2020, Prep. správa Lázně Hodonín 24.6.2020-15.7.2020, Neurologické vyš. MUDr. J. J. 31.8.2020, Ortopedické vyš. MUDr. I., D. E. K. 20.11.2019“. Neuvádza sa však či a aký význam mali pre posudok lekára. Taktiež je zrejmé, že nemali žiaden vplyv na zistenie zdravotného stavu žalobkyne, keďže tento tieto dva posudky prijali bez akejkoľvek úpravy z posudku zo dňa 10. júna 2020.

48. Tieto dva posudky žiadnym spôsobom nesanujú posudok z 10. júna 2020, ani z týchto dvoch posudkov nie je zrejmé na základe akých lekárskych vyšetrení bol určený zdravotný stav žalobkyne. O určitú záchranu sa síce pokúsila žalovaná vo svojom odvolacom rozhodnutí, kde uvádza, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy: r?ntgenologické vyšetrenie C chrbtice z marca 2019, r?ntgenologické vyšetrenie Th, LS chrbtice z januára 2019, vyšetrenie L3- S1 počítačovou tomografiou z júna 2019, elektromyografické vyšetrenie z augusta 2019, vyšetrenie Th9-S3 chrbtice magnetickou rezonanciou z novembra 2019, elektromyografické vyšetrenie z januára 2019, denzitometria z decembra 2018, osteologické vyšetrenie, Nemocnica TGM Hodonín zo dňa 30. júna 2020, prepúšťacia správa z liečebného pobytu, Lázně Hodonín od 24. júna 2020 do 15. júla 2020, neurologické vyšetrene, MUDr. J., J. zo dňa 31. augusta 2020, ortopedické vyšetrenie, MUDr. I., D. E. K. zo dňa 20. novembra 2019. Ale uvedené tvrdenie je len tvrdením Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, žiadnym spôsobom to nepreukazuje, že posudkový lekár reálne z týchto správ vychádzal pri vyhotovovaní posudku, keďže nikde v posudku sa tieto lekárske správy nenachádzajú ako podklad na základe ktorého bolo posudkovým lekárom rozhodnuté. V tomto smere súd príkladmo poukazuje napr. aj na v administratívnom spise sa nachádzajúci posudok o invalidite žalobkyne vydaný v F. B. od posudkového lekára MUDr. L. M., kde úplne zrejme na prvej strane posudku zvýrazneným hrubým písmom lekár uvádza výpočet rozhodujúcich podkladov o zdravotnom stave poistenca, z ktorých vychádzal pri posúdení zdravotného stavu a pracovnej schopnosti poistenca – pani B..

49. V nadväznosti na uvedené tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.02.2016, „podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú, okrem iného, závery odborných lekárskych vyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia. Samotný posudok o invalidite na účely je potom výsledkom posúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia, a jeho vplyvu na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov odborných lekárskych vyšetrení, zhodnotenia priebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších schopností, vrátane nadobudnutého vzdelania.“

50. Z uvedeného dôvodu, pretože posudkoví lekári dostatočne nezdôvodnili z akých lekárskych správ, nálezov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne vychádzali, bolo rozhodnutie zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

51. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z odôvodnenia rozsudku správneho súdu, ďalej správny súd argumentuje aj tým, že správne orgány sú viazané právnym názorom správneho

súdu a s dôrazom na súčasnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v zmysle ustanovenia je povinnosťou správnych orgánov opätovne preskúmať žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku na základe dôvodov, ktoré žalobkyňa jednak uviedla vo svojej žiadosti, v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa ako aj v žalobe. Žalobu žalobkyne preskúmal správny súd, ako aj rozhodnutia správnych orgánov a dospel jednoznačne k záveru, že orgán verejnej správy na podklade v administratívnom spise založených dôkazov nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.

52. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne, riadne zistiť skutkový stav a opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o priznaní invalidného dôchodku. Za súčasného rešpektovania záverov o chybách administratívneho konania uvedených v tomto rozhodnutia.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko žalobkyňa bola v konaní plne úspešná priznal správny súd žalobkyni voči žalovanej úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).