Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-176-2005.pdf
PDF · 100.67 KB
No categories available
11Cb/176/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: P., s.r.o., T. XXX,. P. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený Mgr. J. G., advokátom so sídlom C. I. XX,. D. N. V., proti odporcovi: P. K. - P - A. - B., P. XX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. M. P., advokátkou so sídlom N. XX, Ž., o zaplatenie 116.644,50 Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 23.344,90 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 29.319,90 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 31.10.2005 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 116.644,50 Sk. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 03/2005 sa stal právnym nástupcom spoločnosti PRIMA Z. holding, a.s., ktorý na navrhovateľa postúpil pohľadávku, ktorú mal voči odporcovi. Na základe kúpnej zmluvy číslo 2110/132 zo 7.7.2000 dodal právny predchodca odporcovi rôzny potravinársky tovar, ktorý fakturoval faktúrou číslo 4165651 so splatnosťou 22.11.2001 vo výške 20.504,- Sk. Odporca faktúru uhradil čiastočne dňa 9.1.2002 vo výške 2.681,- Sk a dňa 19.9.2002 vo výške 1.823,- Sk. Zvyšnú časť 16.000,- Sk uhradil až 10.10.2005. Preto navrhovateľ žiada zaplatiť dojednané úroky z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania zo sumy 16.000,- Sk od 23.11.2001 do 8.10.2005, čo predstavuje 113.280,- Sk, zo sumy 2.681,- Sk od 23.11.2001 do 8.1.2002, čo predstavuje 630,- Sk a zo sumy 1.823,- Sk od 23.11.2001 do 18.9.2002, čo predstavuje 2.734,50 Sk.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že na tom istom právnom základe tú istú sumu uplatňoval navrhovateľ aj v konaní spisová značka 11Cb 93/2005, pričom návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Keďže sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 19.1.2007 uviedol, že zmluvné dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania považuje za neplatné podľa ustanovenia §-u 39 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Dojednaný úrok z omeškania predstavuje 182,5 % ročne, čím viac ako 10-násobne prevyšuje obvyklé úroky požadované za úvery. Požadovanie takýchto úrokov je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ustanovenia §-u 265 Obchodného zákonníka. Štandardná výška úrokov z omeškania je 0,05 % denne, teda 18,25 % ročne.
Odporca tiež namieta, že predmetom postúpenia nebolo príslušenstvo predmetnej pohľadávky, ale len postúpenie týkajúce sa istiny. Preto odporca namieta aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením návrhu, zmluvy, faktúry, spisového materiálu tunajšieho súdu spisová značka 11Cb 93/2005 a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 7.7.2000 uzatvoril predávajúci P. Z. Ž., a.s. s kupujúcim P. K. kúpnu zmluvu číslo 2110/132. Predmetom zmluvy je záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar podľa objednávky v plánovaných rozvozných dňoch. Podľa článku VII je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu úrok z omeškania vo výške 0,5 % z nezaplatenej fakturovanej ceny tovaru za každý deň omeškania s platbou faktúr.
Faktúrou číslo 4165651, splatnou dňa 22.11.2001, fakturoval navrhovateľ odporcovi dodaný tovar sumou 20.504,- Sk. Prevzatie tovaru, obalov a faktúry je potvrdené pečiatkou odporcu a nečitateľným podpisom.
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 9.1.2002 uskutočnil odporca v tento deň čiastočnú úhradu vyššie uvedenej faktúry vo výške 2.681,- Sk. Dňa 19.9.2002 uskutočnil ďalšiu čiastočnú úhradu tejto faktúry vo výške 1.823,- Sk. Podľa predloženého potvrdenia o vklade v hotovosti uhradil odporca zostávajúcu časť faktúry vo výške 16.000,- Sk dňa 10.10.2005.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 03/2005 spoločnosť P. Z. holding, a.s. ako postupca postúpila spoločnosti P., s.r.o., Ž. ako postupníkovi za odplatu pohľadávky, ktorých určenie spolu s uvedením dlžníka je obsahom prílohy číslo 1 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa prílohy číslo 1 je súčasťou postúpených pohľadávok aj pohľadávka voči odporcovi podľa faktúry číslo 4165651, splatné dňa 22.11.2001 s pôvodnou dlžnou sumou 20.504,- Sk a s postupovaným zostatkom vo výške 16.000,- Sk.
Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti P., s.r.o., Ž., bola táto spoločnosť vymazaná ku dňu 30.6.2007, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia tejto spoločnosti, na ktorom bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie a zlúčenie so spoločnosťou P., s.r.o., T. XXX,. P. B., ktorá sa stála jej právnym nástupcom.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Námietka odporcu ohľadom neplatnosti dojednania o úroku z omeškania neobstojí. Kúpna zmluva bola dojednaná v súlade s Obchodným zákonníkom a výška úroku z omeškania je opodstatnená. Pohľadávka vznikla na základe kúpnej zmluvy, podľa ktorej navrhovateľ všetky svoje povinnosti splnil. Odporca mal iba jedinú povinnosť, a to včas zaplatiť kúpnu cenu. Čo sa týka námietky ohľadom postúpenia, v tomto prípade bola pohľadávka postupovaná kompletne vrátane príslušenstva. V čase postúpenia bola postupovaná ešte pohľadávka v časti neuhradeného zostatku. Medzi účastníkmi zmluvy neexistovalo žiadne iné zmluvné dojednanie, podľa ktorého by príslušenstvo nemalo byť predmetom postúpenia. Právnemu nástupníctvu medzi spoločnosťou P. Z. Ž., ktorá uzatvorila kúpnu zmluvu a jeho nástupcom P. Z. H., a.s. došlo na základe zmluvy o vklade časti podniku. Odporca uhrádzal zostatok faktúry už novému subjektu, a to P. Z. H., a.s., čo vyplýva z predložených pokladničných dokladov. Pôvodne uzavretá kúpna zmluvy má číslo 2110/132 a číslo tejto zmluvy je uvedené priamo na predmetnej faktúre. Túto faktúru vystavoval už právny nástupca P. Z. holding, a.s. V priebehu súdneho konania pôvodný navrhovateľ P., s.r.o., Ž. zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou P., s.r.o. P. B.. Navrhovateľom je tak spoločnosť P., s.r.o., P. B..
Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na podanom písomnom vyjadrení. Predmetom postúpenia nebolo príslušenstvo, teda úroky z omeškania. K neuhradeniu faktúry došlo opomenutím odporcu, ktorý na faktúru zabudol.
Odporca na pojednávaní uviedol, že tovar sa väčšinou platil v hotovosti a platila ho predavačka. Na túto jednu faktúru sa zabudlo. Pri podpise zmluvy ho na výšku úroku z omeškania nikto neupozornil.
Rozsudkom číslo konania 11Cb 93/2005-55 zo dňa 19.10.2005 konajúci súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 116.644,50 Sk. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v zmysle jej článku VII. Konajúci súd vo veci rozhodol s poukazom na právny záver, v zmysle ktorého medzi účastníkmi v tomto prípade nedošlo k platnej dohode o zmluvnej pokute, ale k dohode o úroku z omeškania.
Podľa §-u 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o jedno percento vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa §-u 502.
Podľa §-u 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa §-u 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa odseku 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 7.7.2000 uzavretá zmluva označená ako kúpna zmluva. Táto zmluva však neobsahuje podstatné časti kúpnej zmluvy vyžadované ustanovením §- u 409 Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 1 ObZ). V zmluve nie je jednoznačným spôsobom vymedzený predmet a nie je ani vymedzená kúpna cena tovaru. Táto zmluva preto nemôže byť považovaná za kúpnu zmluvu. Účastníci však v tejto zmluve dostatočným spôsobom vymedzili svoje práva a povinnosti pri dodávkach tovaru, na ktoré sa navrhovateľ zaviazal v prospech odporcu. Zmluvu preto súd vyhodnotil ako zmluvu nepomenovanú v zmysle ustanovenia §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Jedná sa o rámcovú zmluvu upravujúcu všeobecné práva a povinnosti účastníkov pri dodávkach tovaru. V tomto prípade k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy došlo až na základe objednávky odporcu a dodania tovaru navrhovateľom na základe predloženej faktúry. Kúpna zmluva medzi účastníkmi tak bola uzavretá ústnym, respektíve konkludentným spôsobom na základe dodania a prevzatia tovaru. V zmysle tejto kúpnej zmluvy vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu dodaného tovaru. Z predložených dokladov vyplýva, že odporca túto cenu zaplatil navrhovateľovi postupne v troch splátkach. Predmetom konania je potom návrh navrhovateľa na zaplatenie vyčísleného príslušenstva
- úroku z omeškania vo výške dohodnutej v uzavretej zmluve. Pôvodnú zmluvu na strane dodávateľa tovaru uzatvárala spoločnosť P. Z. Ž.. Faktúra bola vystavená spoločnosťou P. Z. H., a.s. S poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 30.3.2007 súd považoval právne nástupníctvo medzi spoločnosťami P. Z. Ž. a spoločnosťou P. Z. H., a.s. za medzi účastníkmi nesporné. Okrem toho právne nástupníctvo medzi týmito dvoma spoločnosťami je súdu známe aj z inej jeho úradnej činnosti. Preto sa súd bližšie týmto právnym nástupníctvom nezaoberal. V priebehu súdneho konania došlo na strane navrhovateľa k ďalšej zmene, a síce k výmazu pôvodného navrhovateľa P., s.r.o. v dôsledku zlúčenia s novým navrhovateľom spoločnosťou P., s.r.o., P. B.. Aktuálny navrhovateľ je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu a vedenie konania voči odporcovi.
Medzi účastníkmi sa ako prvá sporná javila otázka postúpenia pohľadávky, nakoľko odporca namietal, že na základe uzavretej zmluvy došlo len k postúpeniu pohľadávky, čo do výšky neuhradenej istiny, a nie v časti príslušenstva. S týmto právnym názorom odporcu sa však konajúci súd nestotožnil. Je pravdou, že v zmluve o postúpení pohľadávky a v jej prílohe je pohľadávka špecifikovaná ako zostatok vo výške 16.000,- Sk, pričom sa v zmluve neuvádza, že by jej predmetom malo byť aj príslušenstvo pohľadávky. V tomto prípade je preto potrebné aplikovať ustanovenia §-u 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého priamo zo zákona s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Zmluva samotná neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie, na základe ktorého by príslušenstvo pohľadávky nemalo byť jej predmetom. Na to, aby z postúpenia bolo príslušenstvo vylúčené, museli by účastníci túto okolnosť osobitným spôsobom upraviť priamo v zmluve o postúpení pohľadávok. Keďže medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok k osobitnej dohode o príslušenstve nedošlo, platí uvedené zákonné ustanovenie. Teda na základe tejto zmluvy navrhovateľ nenadobudol len samotný nesplatený zostatok istiny vo výške 16.000,- Sk, ale aj celé príslušenstvo tejto pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, teda aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa názoru súdu je tak navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu.
Súd sa v ďalšom zaoberal riešením otázky, či na základe článku 7 zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo požadovať úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že tento článok je v nadpise označený ako zmluvná pokuta. V samotnom texte tohto článku sa však pojem zmluvná pokuta už viackrát neobjavuje. Naopak, v texte je výslovne uvedené, že pre prípad omeškania je odporca povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,5 %. Podľa názoru súdu sa tak v prípade tohto zmluvného článku jedná o dojednanie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie umožňuje, aby účastníci dohodou určili výšku úroku z omeškania pre prípad omeškania dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku. Podľa názoru súdu v tomto článku účastníci riadnym a platným spôsobom dojednali povinnosť odporcu platiť navrhovateľovi 0,5 %-ný denný úrok z omeškania.
Odporca v konaní namietal, že uplatnená výška úroku z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a tiež so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Úroky z omeškania ako osobitný inštitút zakotvený tak v Obchodnom, ako aj v Občianskom zákonníku, predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku voči veriteľovi. Ako už bolo uvedené, účastníci si môžu výšku úroku z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka dojednať dohodou. Ani takto dojednaná výška úroku z omeškania však nesmie odporovať zásadám poctivého obchodného styku. Zákon teda na jednej strane umožňuje účastníkom, aby si určili výšku úroku z omeškania podľa svojej dohody, avšak i pre dohodu o úroku z omeškania platí, že výkon práva z tejto dohody musí byť v súlade s poctivých obchodným stykom. Ak by boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu. Súd preto nemôže priznať úroky vo výške, ktorá by týmto zásadám odporovala, aj keď táto výška bola zmluvne dohodnutá.
V tomto prípade navrhovateľ dojednal s odporcom úroky vo výške 0,5 % denne, čo po prepočítaní predstavuje 182,5 % ročne. Súd pri posudzovaní primeranosti úroku z omeškania vychádzal z postavenia navrhovateľa a odporcu. Navrhovateľ ako podnikateľ je nebankovým subjektom, ktorého predmetom podnikania nie je prenechanie finančných prostriedkov inému, či už na základe zmluvy o úvere alebo o pôžičke. Navrhovateľ preto oprávnene predpokladá, že v prípade splatnosti záväzkov budú tieto záväzky včas uhradené. Pre prípad neuhradenia týchto záväzkov je potom navrhovateľ ako nebankový subjekt viac postihnutý prípadným nesplnením povinnosti zo strany jeho dlžníka a takéto nesplnenie povinnosti môže navrhovateľovi spôsobiť vážnejšie problémy, než by to bolo v prípade banky alebo iného subjektu podnikajúceho v oblasti poskytovania úverov. Preto v prípade navrhovateľa je odôvodnené, aby požadoval od svojho dlžníka vyššie úrokové miery, než sú úrokové miery stanovené zákonom v zmysle ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na druhej strane uplatnená výška úroku z omeškania nemôže viesť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Výkon práva z dohody o neprimerane vysokom úroku z omeškania už nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje skôr k poškodeniu druhej strany, teda dlžníka. Úrok z omeškania spojený s omeškaním s platením peňažného záväzku má byť len sankciou a zabezpečením a nemá nahrádzať zisk účastníka zo zmluvného vzťahu. Preto podľa názoru súdu neprimerane vysoký úrok z omeškania už nemôže požívať právnu ochranu.
Na základe týchto úvah tak súd dospel k záveru, že požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto navrhovateľovi takto požadovaný úrok z omeškania nepriznal. Za primerane vysoký súd považoval úrok vo výške 0,1 % denne. Tento úrok zodpovedá 36,5 %-nému ročnému úročeniu, čo je približne trojnásobok sadzby úrokov z omeškania, na ktoré by mal veriteľ nárok v zmysle ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ku dňu vzniku omeškania odporcu. Súd potom návrh navrhovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a priznal navrhovateľovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne. Po vyčíslení tento úrok zo sumy 16.000,- Sk za obdobie od 23.11.2001 do 9.10.2005 predstavuje sumu 22.672,- Sk, zo sumy 2.681,- Sk za obdobie od 23.11.2001 do 8.1.2002 predstavuje 126,- Sk a zo sumy 1.823,- Sk za obdobie od 23.11.2001 do 18.9.2002 predstavuje 546,90 Sk. Celková výška úroku z omeškania tak predstavuje 23.344,90 Sk. Preto súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vyčíslený touto sumou. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania potom súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov konania, keďže v tomto prípade sa jedná o rozhodnutie, pri ktorom výška plnenia závisela od úvahy súdu. Na strane navrhovateľa vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 5.830,- Sk a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal súd za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie návrhu, 2 x účasť na pojednávaní) v sume 4 x 4.250,- Sk, plus 2 x 150,- Sk, 1 x 178,- Sk a 1 x 190,- Sk režijný paušál. Ďalej súd právnemu zástupcovi priznal za 2 cesty z D. N. V. do Ž. a späť náhradu za stratu času v rozsahu 6 polhodín po 297,- Sk a 6 polhodín po 317,- Sk a náhradu cestovných výdavkov za 2 cesty dĺžke 140 km pri spotrebe 5 litrov na 100 km a cene pohonných hmôt 34,50 Sk, respektíve 40,20 Sk za 1 liter vo výške 241,50 Sk a vo výške 281,40 Sk. Keďže od 1.3.2006 je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH, patrí mu aj DPH za 2 úkony právnej pomoci uskutočnené po dni registrácie platcu DPH, čo zo sumy 2 x 4.250,- Sk predstavuje DPH vo výške 1.615,- Sk. Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 23.489,90 Sk. Celkovo potom súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 29.319,90 Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.