Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-50-2007.pdf
PDF · 102.6 KB
No categories available
24C/50/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci žalobcov, v 1. rade: manželia P.. I.. Ľ. K., D.., nar. XX.. XX.. XXXX. a I.. J. K., nar. XX.. X. XXXX,. obaja bytom S. XX,. B., v 2. rade: I.. Z. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom S. XX, B., v 3. rade: I.. M. Š., nar. X.. X.. XXXX,. bytom S. XX,. B., všetci zast.: J.. J. Č., advokátom v B., D. R. X,. proti žalovanému: B. D. B. so sídlom v B., K. X/XXX,. IČO: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 37.439,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. rade sumu 10.019,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 10.019,- Sk od 18. 2. 2007 do zaplatenia s tým, že žalobcovia sú voči žalovanému oprávnení spoločne a nerozdielne, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 10.039,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 10.039,- Sk od 18. 2. 2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 10.039,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 10.039,- Sk od 18. 2. 2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku istiny a úroku z omeškania sa žaloba všetkých žalobcov zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. rade, k rukám ich právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 2.983,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade, k rukám jej právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 2.983,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 2.983,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 4. 5. 2007 domáhali voči žalovanému zaplatenia 12.463,- Sk, 12.488,- Sk a 12.488,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z týchto súm od 17. 1. 2007 až
do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Tento návrh odôvodnili tým, že na základe identických zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu sa stali vlastníkmi bytov v bytovom dome na S. ul. č. XX. - XX. (predtým č. XX. - XX). v B.. Podľa čl. I. bod 2 zmlúv predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel k spoločným zariadeniam domu a v čl. II. bod 5 zmlúv je ako spoločné zariadenie domu definovaná aj kancelária VČS. Táto kancelária - garzónka sa uvoľnila v roku 1962, pričom podľa terajšieho označenia ide byt č. X o výmere 20,80 m2 na prízemí vchodu č. XX.. Podľa zápisnice zo schôdze obvodovej správy domu konanej dňa 5. 12. 1962 mala byť táto využívaná ako kancelária obv. správy. Výbor členskej samosprávy domu sa s vedením Stavebného bytového družstva dohodol, že garzónka bude sa využívať ako kancelária a pracovná miestnosť výboru členskej samosprávy a táto dohoda bola vo februári 1963 schválená členskou samosprávou domu. Na základe tejto dohody obyvatelia domu platili všetky poplatky za uvedenú garzónku, vrátane splácania pôžičky banke - anuitu. Prevod vlastníctva družstevných bytov bol spojený i s prevodom spoločných zariadení domu, teda aj garzónky užívanej ako kancelária VČS a žalobcovia preto na základe zmlúv o prevode vlastníctva družstevných bytov nadobudli i spoluvlastnícke právo ku garzónke. Žalovaný si na základe žiadosti zo dňa 26. 8. 2002 nechal zapísať vlastníctvo tejto garzónky na seba a následne prostredníctvom dobrovoľnej dražby ju predal súčasnému vlastníkovi A. S. za vydraženú kúpnu cenu 1.140.000,- Sk. Nakoľko k scudzeniu nedošlo kúpno-predajnou zmluvou, ale prechodom vlastníctva na základe inej právnej skutočnosti - udelením príklepu licitátora, nemôžu sa žalobcovia v súčasnosti reálne domáhať ochrany vlastníckeho práva na základe určovacej žaloby z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Z toho dôvodu listom svojho právneho zástupcu zo dňa 16. 1. 2007 vyzvali žalovaného, aby obdržanú kúpnu cenu 1.140.000,- Sk vydal do fondu opráv a údržby domu v prospech vlastníkov bytov. Keďže žalovaný túto výzvu listom zo dňa 22. 1. 2007 odmietol, domáhajú sa žalobcovia vydania bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu s tým, že v prípade prisúdenia plánujú túto sumu vložiť v prospech fondu opráv a údržby domu.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že zápisnica zo schôdze obvodovej správy domu na S. ul. XX-XX. konanej dňa 5. 12. 1962, ako aj zápisnica z výročnej členskej schôdze samosprávy domu na S. ul. č. XX-XX. konanej dňa 17. 10. 1967, sú irelevantné, nakoľko sa netýkajú domu na S. ul. č. XX. a XX,. stretnutie občanov dňa 5. 12. 1962 sa konalo v čase, keď ešte žalovaný neexistoval (bol založený a zapísaný až 1. 2. 1963) a zápisnica zo 17. 10. 1967 je nekompletná a nepodpísaná. Poukázal aj na to, že ako kancelária VČS je v katastri nehnuteľností zapísaná jedna zo štyroch kočikární, a to kočikáreň vo vchode č. XX. Aj v čl. II bod 5 zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu je vidieť, že sú tu uvedené tri kočikárne a štvrtá je zapísaná ako kancelária VČS. Ďalej uviedol, že pri prevode vlastníctva družstevných bytov postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 4 a § 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a poukázal na to, že byt č. X vždy bol a je bytom a nemôže byť, a ani nie je, spoločným zariadením domu. Ako dôkaz predložil protokol o odovzdaní a prevzatí bytu č. X zo dňa 22. 9. 2006, podľa ktorého k odovzdaniu bytu a kľúčov vydražiteľovi došlo zo strany VČS práve v zastúpení žalobkyne v 1. rade. Namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcov.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec prejednal na dvoch pojednávaniach konaných dňa 19. 2. 2008 v neprítomnosti žalovaného a dňa 4. 4. 2008.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania a výsluchom žalobkyne v 1. rade, I.. J. K.. Doplnenie dokazovania o potvrdenie učtárne žalovaného, či obyvatelia domu splatili anuitu aj za spornú garzónku č. X súd nevykonal z dôvodu, že vykonanie dôkazu ponechali žalobcovia na zvážení súdu a podľa súdu tento dôkaz nebol pre posúdenie sporu významný a nemohol zmeniť rozhodnutie. Iné dôkazy účastníci konania nenavrhovali.
Pokiaľ ide o skutkový stav nebolo sporné, že žalobcovia na základe zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu nadobudli od žalovaného byty nachádzajúce sa vo vchode č. XX. a XX. bytového domu na S. ul. č. XX. - XX. v B.. Podľa čl. I. bod 2 predmetom zmluvy bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a pozemkom tak, ako je to uvedené v čl. II a IV. zmluvy. Podľa článku II. bod 5 zmluvy spoločnými zariadeniami domu sú hlavný vstup, schodiskový priestor, 6 výťahov, 3 práčovne, 4 sušiarne, 3 kočikárne, 4 WC, výmenníková stanica
bez technologického zariadenia, bleskozvod, telefónne, vodovodné, teplonosné kanalizačné, plynové a elektrické prípojky, kancelária VČS, domové rozvody a ich hlavné uzávery, dažďové žľaby a zvody. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je u žalobcov v 1. rade 7460/682363, u žalobcov v 2. a 3. rade 7475/682363.
Sporné bolo, či kancelária VČS je jedna z kočikární vo vchode č. XX, ako to tvrdil, žalovaný alebo, či ide o garzónku, ktorá je v súčasnosti označená ako byt č. X na prízemí vo vchode č. XX.. Žalovaný predložil ako dôkaz dokumentáciu domu, v ktorej je pod označením „VČS“ a „kočíky“ vyznačený priestor v suteréne domu vo vchode č. XX. Naopak z výpovede I.. J. K. vyplynulo, že v dome na S. ul. býva nepretržite od roku 1960 a to práve vo vchode č. XX,. kde sa nachádza sporná garzónka. Táto nebola nikdy obsadená, nakoľko pani, ktorá v nej mala bývať, tam nebývala. Preto od roku 1962 bola garzónka využívaná členmi samosprávy, ktorá tam mala kanceláriu aj s úradnými hodinami a na túto sa obracali obyvatelia domu, aby nemuseli chodiť na družstvo. V roku 1992 začala vykonávať funkciu predsedníčky samosprávy a garzónku aj naďalej využívali ako kanceláriu, a to až do roku 2006, kedy bola odovzdaná novému majiteľovi. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že výbor členskej samosprávy nikdy nepoužíval kočikáreň. Za účelom odstránenia rozporu si súd vyžiadal z príslušnej správy katastra dokumentáciu domu, ktorú žalovaný ako prevádzajúci priložil k návrhu na zápis prvého prevodu bytu do katastra nehnuteľností. Z tejto dokumentácie vyplynulo, že ako „garzónka samosprávy“ je označený priestor pod č. X. na prízemí vo vchode č. XX.. Štyri priestory označené ako „kočíky“ sa nachádzajú v suteréne domu. Vzhľadom na uvedený listinný dôkaz, ako aj na to, že výpoveď žalobkyne v 1. rade súd považoval za dôveryhodnú, mal súd za preukázané, že v čase uzatvárania prvých zmlúv o prevode vlastníctva družstevných bytov využívali obyvatelia domu ako kanceláriu samosprávy pod označením „VČS“ práve garzónku na prízemí domu vo vchode č. XX,. ktorá je v súčasnosti označená ako byt č. X,. a ktorej vlastníkom je A. S. na základe osvedčenia o priebehu dražby zo dňa 30. 8. 2006.
Z faktúry č. 0609023 dražobnej spoločnosti D. spol. s r.o. so sídlom v H. XXX vyplynulo, že výťažok z dražby bytu č. X (garzónky) na S. ul. XX. bol 1.140.000,- Sk, pričom po odpočítaní odmeny vo výške 223.553,40 Sk zostala na poukázanie žalovanému suma 916.446,60 Sk. Prevzatie tejto sumu žalovaný v konaní potvrdil.
Z protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu č. X. (nebytového priestoru) vyplynulo, že predmetný byt odovzdali žalovaný ako vlastník a žalobkyňa v 1. rade za „VČS“ vydražiteľovi dňa 22. 9. 2006.
Z pokusu o zmier zo dňa 16. 1. 2007 bolo preukázané, že právny zástupca žalobcov žiadal žalovaného, aby kúpnu cenu 1.140.000,- Sk previedol do fondu opráv domu, v opačnom prípade bude v súdnom konaní uplatňovať vydanie kúpnej ceny alebo neplatnosť predaja. Informáciu o rozhodnutí žiadal oznámiť v lehote 30 dní od obdržania jeho listu. Žalovaný na žiadosť odpovedal listom zo dňa 22. 1. 2007 v ktorom uviedol, že tvrdenia pani K. sa nezakladajú na pravde a družstvo postupovalo v súlade s platnou legislatívou.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa ods. 5 spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa § 5 ods. 5, druhá veta, citovaného zákona, k prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe uvedených skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná. Z dokazovania vyplynulo, že predmetný byt č. X (garzónka) na prízemí vo vchode č. XX. bola od roku 1962 až do roku 2006 využívaná všetkými obyvateľmi domu ako kancelária výboru členskej samosprávy. Na základe citovaného zákona č. 182/1993 Z. z. žalovaný uzavrel s obyvateľmi domu identické zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu. V týchto zmluvách bola ako spoločné zariadenie domu uvedená aj kancelária VČS. Súd považoval za dôležité, že v tom čase bola kancelária ešte stále využívaná obyvateľmi domu, ako aj to, že v dokumentácii - situačných plánoch jednotlivých poschodí domu, ktorú žalovaný podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona č. 182/1993 Z. z.
Pri prvom prevode bytu predložil príslušnej správe katastra, je sporná garzónka nepochybne vyznačená ako kancelária samosprávy. S prihliadnutím na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a prejave vôle mal súd za to, že spolu s družstevnými bytmi bola podľa vôle účastníkov platne prevedená do spoluvlastníctva žalobcov aj sporná garzónka - kancelária VČS.
Pokiaľ ide o vznesené námietky žalovaného súd poukazuje na to, že výpočet spoločných zariadení domu v § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je príkladný, čo vyplýva z použitého výrazu „najmä“ a podľa súdu išlo o priestor určený na spoločné užívanie. Žalovaný svoje tvrdenia, že v prípade spornej garzónky ide a vždy išlo o byt, a to aj z hľadiska stavebného, nepreukázal žiadnym dôkazom. Dokazovaním bolo naopak preukázané, že sporná garzónka bola viac ako 45 rokov využívaná ako spoločný priestor.
Pre úplnosť súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by sa pri výpočte spoluvlastníckeho podielu vlastníkov bytov v dome k spoločným častiam a zariadeniam domu, vychádzalo z toho, že sporná garzónka bola zahrnutá do úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome, nie je táto skutočnosť určujúca, nakoľko rozhodujúci je prejav vôle urobený účastníkmi v zmluve o prevode vlastníctva družstevných bytov s prihliadnutím na dokumentáciu predloženú príslušnej správe katastra pri prvom prevode bytu.
Tým, že žalovaný prijal výnos z dražby vo výške 916.446,- Sk získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať, lebo prijal plnenie bez právneho dôvodu. V konaní bolo preukázané, že sporná garzónka bola vydražená za kúpnu cenu 1.140.000,- Sk, z ktorej bola odpočítaná odmena dražobnej spoločnosti 223.553,40 Sk. Eventuálny návrh žalobcov, aby im bol prisúdený podiel z takto vzniknutého rozdielu titulom náhrady škody, súd neuznal ako dôvodný, pretože podľa súdu žalobcom škoda nevznikla už s prihliadnutím na to, že dražba predstavuje objektívny spôsob určenia obvyklej ceny nehnuteľnosti, pri ktorom je potrebné počítať aj s primeranými nákladmi. Priebeh dražby, ani primeranosť odmeny dražobnej spoločnosti, žalobcovia nespochybňovali.
Na základe uvedeného súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 916.446,60 Sk a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý u žalobcov v 1. rade predstavoval 7460/682363 a u žalobcov v 2. a 3. rade 7475/682363, čomu zodpovedajú čiastky priznané žalobcom vo výroku rozsudku. Vo zvyšku istiny bola žaloba všetkých žalobcov zamietnutá.
Pri posudzovaní doby omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia súd prihliadal na to, kedy žalobcovia relevantne vyzvali žalovaného na jeho vydanie. Podľa súdu bolo potrebné zohľadniť to, že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného na vydanie listom zo dňa 16. 1. 2007, v ktorom mu určili 30-dňovú lehotu na oznámenie rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalovaný list prevzal dňa 17. 1. 2007, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania až od 18. 2. 2007, a to vo výške 9,5% ročne (2x 4,75%) podľa citovaných zákonných ustanovení. Vo zvyšku úroku z omeškania bola preto žaloba zamietnutá.
Pre úplnosť súd ešte uvádza, že skúmal aj otázku, či bezdôvodné obohatenie sa má vydať priamo žalobcom alebo do fondu údržby a opráv domu, nakoľko žalobcovia v pokuse o zmier žiadali bezdôvodné obohatenie vydať do fondu opráv domu a aj v žalobe uviedli, že prisúdenú sumu plánujú vložiť do fondu opráv. Podľa súdu žalobcovia boli v spore aktívne legitimovaný, čo vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, a súd nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by sa malo bezdôvodné obohatenie vydať do fondu opráv a údržby domu.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobcovia mali v konaní čiastočný úspech zodpovedajúci 80,4%, po odpočítaní ich neúspechu zodpovedajúcemu 19,4% im preto patrí pomerná náhrada trov konania vo výške 60,8%. Trovy konania u každého z troch žalobcov predstavuje súdny poplatok 744,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.163,- Sk, t. j. spolu 4.907,- Sk, z ktorých 60,8% predstavuje sumu 2.983,50 Sk. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú u každého zo žalobcov zo štyroch úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2x pojednávanie) po 720,- Sk (čo predstavuje základnú tarifnú odmenu 900,- Sk za jeden úkon z hodnoty sporu 12.463,- Sk, resp. 12.488,- Sk, zníženú o 20% podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb) plus 19% DPH vo výške 547,20 Sk, plus 2x režijný paušál po 178,- Sk a 2x po 190,- Sk. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia advokátom žalobcov v celkovej výške 31.123,- Sk neuznal súd ako oprávnené, nakoľko podľa súdu vo viacerých bodoch nezodpovedalo citovanej vyhláške (trovy nesprávne účtované len z hodnoty, v ktorej boli žalobcovia úspešní, bez zohľadnenia ich pomerného neúspechu, žalobcovia v 1. rade, manželia K., sú oprávnení spoločne a nerozdielne, nie každý samostatne, aj pokiaľ ide o trovy, duplicitné účtovanie odmeny u všetkých účastníkov).
O povinnosti žalovaného zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania k rukám advokátka žalobcov súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.