Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-133-2007.pdf
PDF · 80.78 KB
No categories available
15C/133/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky K. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., N. XXX/XX,. občianky SR, zastúpenej J.. K. H., advokátom, A. K. Z., Š. XX,. proti odporcovi V. A., s.r.o., so sídlom Z., R. XXXX/X,. IČO: XXXXXXXX,. zastúpeného M.. M. U., advokátom, A. K. Z., N.. S. X/XX,. o zaplatenie 1.888,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie 1.888,- Sk titulom osobného ohodnotenia z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 204,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 5.676,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pôvodne podaným návrhom, ktorý došiel na súd dňa 19.9.2007 a bol doplnený podaním zo dňa 2.11.2007 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu na úhradu dlžnej istiny vo výške 10.179,- Sk a priznať osobné ohodnotenie vo výške 1.888,- Sk spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 10.179,- Sk za 105 dní omeškania od 11.6.2007 do zaplatenia. Pred začatím pojednávania zobrala návrh o zaplatenie istiny v sume 10.179,- Sk titulom nevyplatenej mzdy návrh v celom rozsahu späť. Trvala len na výplate osobného ohodnotenia a úrokov z omeškania. Uznesením zo dňa 26.11.2007 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 10.179,- Sk zastavil. Následne po začatí pojednávania zobrala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu návrh o vyplatenie osobného ohodnotenia späť na pojednávaní dňa 28.2.2008. Odporca so späťvzatím súhlasil.
V časti priznania sumy 1.888,- Sk z dôvodu späťvzatia návrhu súd konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil. Ďalej súd konal o nároku titulom priznania úroku z omeškania od 11.6.2007 do 25.9.2007 kedy dal odporca pokyn na výplatu dlžnej sumy titulom nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2007. To znamená, že navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 10.179,- Sk za 105 dní omeškania.
Odporca s podaným návrhom vo zvyšnej časti nesúhlasil. Spochybňoval úrok z omeškania, ktorý žiadala navrhovateľka priznať od 11.6.2007, nakoľko z ničoho nevyplývalo, že výplatný termín bol u odporcu k 10-temu dňu toho ktorého mesiaca. Poukázal na ustanovenia Zákonníka práce s tým, že ak nie je stanovený výplatný termín ku koncu kalendárneho mesiaca sa musí mzda vyplatiť.
Vzhľadom k tomu, že bol sporný termín výplaty u odporcu s tým, že navrhovateľka doložila listinné dôkazy preukazujúce pripísanie mzdy za predchádzajúce mesiace vždy k 10-temu dňu v mesiaci súd vypočúval svedkov. Prvý svedok P. K. potvrdil, že mzdu dostával načas v rozpätí dvoch-troch dní vždy v strede mesiace. Pevne stanovený výplatný termín v pracovnej zmluve nemal. Rovnako tieto skutočnosti potvrdila aj ďalšia svedkyňa D. G., ktorá v danom období pracovala u odporcu ako účtovníčka. Potvrdila, že vždy museli byť vyhotovené výplatné listiny k 10-temu dňu v mesiaci s tým, že majiteľ pán H. si tieto osobne prekontroloval a dal pokyn na ich výplatu. Pevný termín výplat stanovený nebol. Taktiež si nespomenula, že by došlo k meškaniu výplat počas obdobia, keď u odporcu pracovala. Ďalší svedok V. V. potvrdil, že dostával výplatu vždy k 10-temu dňu v mesiaci na základe ústnej dohody s majiteľom odporcu. Pevne stanovený výplatný termín v pracovnej zmluve nemá.
Na základe výzvy súdu S. P. oznámila, že odvody poistného za zamestnancov v období marec, apríl a máj 2007 boli robené za marec k 24.4.2007, za apríl k 30.5.2007, za máj k 28.6.2007.
Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom sporu pôvodne podaným návrhom bolo vyplatenie mzdy za mesiac máj 2007, osobného ohodnotenia za uvedený mesiac a úroku z omeškania od 11.6.2007. Z dôvodu späťvzatia návrhu pred začatím konania v časti o vyplatenie istiny a v priebehu konania v časti o vyplatenie osobného ohodnotenia zostal predmet konania vyplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy a to istiny vo výške 10.179,- Sk od 11.6.2007 do 25.9.2007 kedy dal odporca pokyn na výplatu dlžnej sumy navrhovateľke. Jednalo sa o doplatenie 105 dní z dlžnej sumy. Nakoľko navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni kedy mala jej byť vyplatená výplata a odporca sa bránil, že výplatný termín stanovený nebol, súd vypočul v konaní viacerých zamestnancov odporcu, ktorí v danom období pre odporcu pracovali. Títo potvrdili, že v pracovných zmluvách pevne stanovený výplatný termín nemali, avšak u odporcu sa výplata vyplácala vždy v rozpätí dvoch-troch dní od 10-teho najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci. Rovnako aj správa zo S. P. potvrdila, že odvody za zamestnancov neboli robené v rovnakom termíne a vždy ku koncu mesiaca. Súd potom vychádzal zo znenia zákonníka práce s tým, že mzda pokiaľ nie je upravená jej splatnosť v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je splatná pozadu za mesačné obdobie a úrok z omeškania prizná od 1.7.2007 do 25.9.2007, t.j. za 86 dní omeškania. Výška úroku z omeškania v zmysle § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 predstavuje 8,5% z dlžnej sumy 10.179,- Sk vychádza to 865,22 Sk na rok, na deň 2,37 Sk, pri omeškaní 86 dní je to 204,- Sk. Pri 105 dňoch tak ako žiadala priznať navrhovateľka by to bolo 249,- Sk, preto súd v časti o 45,- Sk návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľke priznal úrok z omeškania od 1.7. do 24.9.2007 za 86 dní omeškania.
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2 a 1 O.s.p. V časti zaplatenia mzdy vo výške 10.179,- Sk došlo k zastaveniu konania pred začatím pojednávania z dôvodu úhrady dlžnej sumy navrhovateľke. Návrh na tunajší súd došiel dňa 19.9.2007, odporca uhradil 25.9.2007, t.j. po podaní návrhu na tunajší súd. V tejto časti súd aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2, veta druhá. Pokiaľ ide o istinu 1.888,- Sk
ako osobné ohodnotenie v tejto časti bolo konanie zastavené tu aplikoval súd ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. V časti príslušenstva bola navrhovateľka úspešná v priznaní sumy 204,- Sk a neúspešná v priznaní sumy 45,- Sk. Tu súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania si súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu, pričom navrhovateľka bola úspešná v 84,3% a neúspešná v 15,7%. Preto pri rozhodovaní priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech bol v pomerne nepatrnej časti k úspechu. Právny zástupca navrhovateľky žiadal priznať trovy konania za 6 úkonov právnej pomoci a to osobné jednanie 12.6.2007, pokus o zmier 23.7.2007, 19.9. návrh na tunajší súd, 3 krát pojednávanie 24.1., 28.2. a 17.4. Hodnotu úkonu si vypočítal na 1.500,- Sk. Súd pri rozhodovaní o trovách konania ako trovách právneho zastúpenia vychádzal z vyhlášky MS SR č. 655/2004, kde v zmysle § 10 ods. 1 tarifná odmena je 850,- Sk. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 súd potom priznal za prípravu a prevzatie tarifnú odmenu 3 krát účasť na pojednávaniach písm. d/ a vyjadrenie písomné ako doplnenie návrhu dňa 2.11.2007. Osobné jednanie, podanie návrhu a pokus o zmier neboli preukázané. Plná moc bola doručená súdu a teda sa stala účinná voči súdu 2.11.2007 spolu s písomným podaním. Za 5 úkonov právnej pomoci bola priznaná tarifná odmena vo výške 4.250,- Sk, 5 krát náhrada výdavkov v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 2 krát 178,- Sk, 3 krát 190,- Sk a náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 500,- Sk, na zaplatenie ktorého bola navrhovateľka uznesením zaviazaná. Spolu trovy konania boli priznané vo výške 5.676,- Sk, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).