Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/135/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M. G., bytom J., P. H. XXX/XX. zast. JUDr. J. T., advokátom so sídlom N., P. S. X proti odporcovi E. Z., bytom S. XX. o zaplatenie 90.000,- Sk s prísl. a o zmluvnú pokutu, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia čiastky 90.000,- Sk spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 01.09.2006 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že odporca mal od dcéry navrhovateľa prenajaté nehnuteľnosti, a to menovite starší rodinný dom a hospodársku budovu, ktoré sú vedené na LV č. 623, k. ú. R.. Nájomné bolo po vzájomnej dohode dojednané úhrnom vo výške 18.000,- Sk mesačne. Za mesiace september až december 2005 a február 2006, t. j. za uvedených 5 mesiacov odporca na nájomnom neuhradil nič, jeho nedoplatok na nájomnom za toto obdobie teda predstavuje žalovanú čiastku 90.000,- Sk. Uvedený dlh odporca uznal dňa 20.03.2006 a zaviazal sa ho navrhovateľovi splatiť do 31.08.2006 pod sankciou dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 100,- Sk za každý deň omeškania. Takto však doposiaľ neučinil, preto navrhovateľovi vzniklo právo i na zmluvnú pokutu.

Odporca vo svojom prednese spochybnil nárok navrhovateľa v tom smere, že pokiaľ navrhovateľ nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, nie je ani dôvod, aby za užívanie týchto nehnuteľností platil nájomné jemu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. 623, k. ú. R. vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností je H. M., rod. G., pričom z výpovede navrhovateľa súd ďalej zistil, že navrhovateľ tieto nehnuteľnosti nikdy nevlastnil, len bol dcérou splnomocnený na akékoľvek úkony týkajúce sa týchto sporných nehnuteľností.

Z listiny zo dňa 20.03.2006 označenej ako „Uznanie práva dlžníka“ vyplýva, že odporca bez uvedenia dôvodu dlhu, t. j. bez toho, aby označil, v čom dlh skutkovo spočíva ( či z pôžičky, alebo z nedoplatku na nájomnom ) uznal, že navrhovateľovi dlhuje čiastku 90.000,- Sk a túto sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi do 31.08.2006 pod sankciou dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 100,- Sk za každý deň omeškania.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Právne vec súd posúdil podľa cit. ust. a ustálil ( nakoľko sa súd nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že na základe plnej moci udelenej mu vlastníkom nehnuteľností - jeho dcérou, môže nielen v mene vlastníka nehnuteľností, t. j. v mene svojej dcéry, ale i vo svojom vlastnom mene týmito nehnuteľnosťami nakladať ), že žalobný návrh trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie, čo znamená, že v konaní navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a odporcom vznikol na základe popísaného skutkového stavu občianskoprávny záväzkový vzťah, a teda, že žalobný návrh nie je dôvodný. Pokiaľ totiž navrhovateľ nebol vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v pozícii oprávneného detentora alebo posesora, čo v konaní nielenže nebolo preukázané, ale ani navrhovateľom tvrdené, nemôže sa navrhovateľ domáhať od osoby užívajúcej tieto nehnuteľnosti žiadnej odplaty. Tento nárok totiž prináleží inému subjektu. Preto súdu nezostávalo iné, ako žalobný návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť.

Na výsledok konania nemohla mať vplyv ani listina označená ako „Uznanie práva dlžníka“, nakoľko táto nespĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle , a to menovite neobsahuje uvedenie dôvodu dlhu, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom ( ) vrátane dojednania o zmluvnej pokute, ktoré dojednanie má akcesorickú povahu a ktoré bez existencie dlhu nemôže samostatne existovať. Z uvedených dôvodov bol žalobný návrh ako celok zamietnutý.

Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo podľa právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.