Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-88-2005.pdf
PDF · 97.75 KB
No categories available
15C/88/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcov: 1) T. S., nar. X. X. XXXX, bytom B., S. dolným mlynom č. XX, 2) L. S., nar. X. X. XXXX, bytom B., R. č. X, zastúpených JUDr. A. B., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v B., T. A. č. XX, proti žalovanému: L. S., nar. XX. X. XXXX, bytom B., B. č. XX, zastúpenému JUDr. J. A., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v B., N. č. XX, o neplatnosť právneho úkonu
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 9 731,- Sk na účet JUDr. J. A., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 13 968,- Sk na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou dňa 11. 5. 2005 domáhali vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 1. 6. 2003 medzi darujúcou J. S. a obdarovaným L. S. týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu v jednej polovici z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. L., B. I, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 993, zastavané plochy o výmere 356 m2 a rodinného domu so súpisným č. 2284 na parcele č. 933 na B. č. 20 v B., ako aj náhrady trov konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade pri dedičskom konaní po poručiteľke J. S. po oboznámení sa s darovacou zmluvou vyhlásili, že sa nejedná o vlastnoručný podpis ich matky na tejto zmluve. Darujúca
- ich matka bola ťažko chorá a vo februári 2003 bola operovaná na pankreas. Po tejto operácii bola prepustená do domáceho liečenia s tým, že u nej zistili vysoký stupeň rakoviny. Neprijímala žiadne jedlo, bola na silných liekoch, brala pravidelne morfium, nebola schopná v takomto utlmení riadne vnímať a posudzovať dianie okolo seba a už vôbec nie sama posúdiť a vykonať tak závažný právny úkon ako je darovanie vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Pri plnom vedomí a chápaní udalostí v tom čase by nikdy nebola takýto prevod urobila bez toho, aby ich súrodencov zavolala a oboznámila ich so svojím želaním. Žalobcovia spochybnili aj overenie podpisu darujúcej na zmluve, a to JUDr. T. Y., notárom. Vzhľadom na tak závažný až kritický zdravotný stav ich matky v čase spísania a podpísania darovacej zmluvy jej právny úkon nebol vykonaný slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ), v tom čase bola ich matka pod vplyvom utlmujúcich liekov a nebola spôsobilá právneho úkonu (§ 38 ods. 1 OZ) a táto okolnosť sa prieči i dobrým mravom (§ 39 OZ). Pretože ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to od samého začiatku, žalobcovia majú naliehavý záujem na vyslovení neplatnosti predmetnej zmluvy, čo bude podkladom pre kataster nehnuteľností a dedičské konanie po poručiteľke.
Žalovaný žiadal žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. zo strany žalobcov. Podľa právnej praxe nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, platnosti zmluvy, o ktorých má byť rozhodnuté na základe určovacej žaloby, ktorá má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak je možné žalovať určenie samostatného práva - poručiteľovho vlastníctva. Právny stav, ktorý vznikol uzavretím darovacej zmluvy medzi poručiteľom a žalovaným je riešený v § 474 OZ, kde sa uvádza, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Je tu teda zákonná možnosť riešenia problému obdarovania žalobcu započítaním daru v priebehu dedičského konania, preto aj z toho pohľadu sa žaloba javí ako bezdôvodne podaná a nie je preukázaný naliehavý právny záujem. V autoritatívnom vysporiadaní dedičstva súd zo zákona musí započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo už za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Prejav vôle patril jednoznačne matke, ktorá chcela zmluvu podpisovať a jednoznačne mala vôľu dať na darovaciu zmluvu svoj podpis. Pero matke pridržala a pomoc jej poskytla manželka žalovaného. Bratia skutočne o tom, ako na tom matka bola, nemali ani potuchy, nakoľko ju aj predtým navštevovali len sporadicky. Bratia boli pod vplyvom svojich terajších manželiek, ktoré mali k matke zásadne negatívny vzťah. Nezniesli tú skutočnosť, že matka chcela udržiavať kontakt aj s ich predchádzajúcimi manželkami, resp. s deťmi z ich predchádzajúcich manželstiev. Svoj vzťah k matke bratia nezmenili ani na smrteľnej posteli, vôbec sa o ňu nezaujímali, nestarali. To matku veľmi trápilo. Na pohreb bratia prišli 10 minút pred začiatkom obradu. Matka bola veľmi sklamaná. Ak nemali záujem o ňu, je pochopiteľné, že matka nemala záujem si ich predvolávať a sledovať ako sa na jej smrteľnej posteli budú trhať a hádať o majetok.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Darovacou zmluvou uzavretou dňa 1. 6. 2003 darujúca - J. S. ako spoluvlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. L., okres B. I, zapísaných na LV č. XXXX, zastavané plochy o výmere 356 m2 a domu (rodinného) so súpisným číslom 2284, na parcele č. 933, vrátane plotov, vonkajších úprav a trvalých porastov a to v podiele 1/2 na základe rozhodnutia D 107/86 pod B/2 darovala svojmu synovi L. S. ako obdarovanému celý svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do jeho podielového spoluvlastníctva.
Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že nebohá matka J. S. darovacou zmluvou darovala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/2 k rodinnému domu žalovanému. Darovacia zmluva bola podpísaná 3 týždne pred jej smrťou. Matka už pred smrťou o sebe vôbec nevedela. Nevedela s nikým komunikovať, nevedela sa hýbať. Podpis, ktorý je na darovacej zmluve, urobil niekto iný. V čase, keď sa dom staval, mal žalovaný brat dva roky a na dome spolu so žalobcom v 2. rade pracovali dosť ťažko.
Z výpovede žalobcu v 2. rade súd zistil, že matka J. S. pred smrťou bola vážne chorá, potrebovala starostlivosť inej osoby, staral sa o ňu otec. Aj napriek tomu, že bola prepustená do domáceho ošetrenia, jej stav sa neustále zhoršoval. Nemohla vôbec hýbať rukami, jej choroba jej v tom bránila, bola vychudnutá na kosť a kožu. Matku navštevoval v nemocnici a tá nikdy nespomínala, aby polovicu domu chcela darovať žalovanému.
Z výpovede svedkyne MUDr. V. F., ošetrujúcej lekárky nebohej J. S., súd zistil, že J. S. bola nevyliečiteľne chorá, trpela karcinóm pankreasu. Ťažká choroba bola zistená asi 4 mesiace pred jej smrťou. Napriek tomu, že bola postihnutá touto ťažkou chorobou, nejavila žiadne známky duševnej choroby. Asi 4 dni pred jej smrťou ju bola svedkyňa navštíviť, pričom nebohá J. S. riadne vnímala, riadne sa s ňou rozprávala, bola pri plnom vedomí a riadne reagovala. Vedela tiež posúdiť následky svojho konania.
Z výpovede svedkyne J. C., susedy nebohej J. S., súd zistil, že J. S. sa jej zdôverila, že sa rozhodla časť nehnuteľnosti (rodinného domu) previesť na žalovaného, s ktorým mala dobré vzťahy. S ďalšími
deťmi boli vzťahy horšie, pretože sa nenavštevovali. Žalovaný a o matku riadne staral, pomáhal jej, aj v súčasnosti sa riadne stará o dom.
Z výpovede svedkyne D. S., manželky žalovaného, súd zistil, že nebohá J. S. pred smrťou nevládala zdvihnúť ruku a pri podpise darovacej zmluvy jej vypadlo pero. Svedkyňa jej pero zdvihla s tým, že so súhlasom notára jej mohla pridržať ruku. J. S. bola pri plnom vedomí, vedela, čo podpisuje, svedkyňa jej pridržiavala ruku s tým, že ona darovaciu zmluvu podpísala.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. L. W., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, vypracovaného dňa 15. 6. 2007 pod č. 4/07 súd zistil, že nebohá J. S. bola v sústavnej liečbe pre vysoký krvný tlak. Lieky, ktoré jej boli predpísané lekárom, nemali taký účinok, že by ich užitím boli vyvolali taký stav u nebohej, že by nebola spôsobilá plne posúdiť svoje konanie, či vykonať úkony s plnou vážnosťou a určitosťou. Lieky, ktoré užívala, nemohli u menovanej vyvolať prechodnú duševnú poruchu, a teda stav, že by bola právne nespôsobilá.
Podľa záverov znaleckého posudku PhDr. I. Y., znalca z odboru písmoznalectvo, ručné písmo, odvetvie klinická psychológia dospelých vypracovaného dňa 3. 1. 2008 pod č. 1/08 súd zistil, že podpis na darovacej zmluve zo dňa 1. 6. 2003 patril s najväčšou pravdepodobnosťou nebohej J. S., avšak nepísala ho samostatne (autonómne), ale jej ruka bola pridržiavaná, podopieraná a väčšinu času podpisovania vedená rukou inej osoby.
Z výpovede svedka JUDr. T. Y., notára, ktorý overoval podpis J. S. na darovacej zmluve zo dňa 1. 6. 2003, súd zistil, že J. S. uznala svoj podpis na darovacej zmluve, pred notárom darovaciu zmluvu podpísala, riadne s ním komunikovala, jednoznačne mala vôľu darovať nehnuteľnosť svojmu najmladšiemu synovi.
Z výpovede svedka L. S., otca žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného, súd zistil, že najmladšiemu synovi L., ktorý býval v spoločnej domácnosti so svedkom a s jeho manželkou nebohou J. S., sa jeho manželka rozhodla darovať svoj podiel, ktorý jej predtým darovali rodičia, a to z toho dôvodu, že najmladší syn sa staral o ňu a aj o neho. Nebohá J. S. ešte predtým ako darovala tento svoj podiel, povedala svedkovi, že sa takto rozhodla dobrovoľne na základe vlastného presvedčenia.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 25. 5. 2005 č.k. 19D/361/2003 Dnot 117/2003 prerušil konanie v dedičskej veci po poručiteľke J. S. do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice I č.k. 15C/88/2005 z dôvodu podania žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 1. 6. 2003.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žalobca má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Ku vzniku žalobcovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bude narušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne: inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Žalobcovia v 1. a 2. rade na ochranu svojich práv uplatnili žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 1. 6. 2003 darujúca - J. S., zomrelá dňa 21. 6. 2003 a obdarovaný - žalovaný L. S. s tým, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bude podkladom pre kataster nehnuteľností a dedičské konanie.
V danej veci nebol zo strany žalobcov preukázaný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určení, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Tam, kde je možno žalovať na určenie vlastníckeho práva, nemožno žalovať o určenie neplatnosti zmluvy. Určenie neplatnosti zmluvy často nevyjasňuje právne postavenie účastníkov, lebo žalovaný mohol medzitým nehnuteľnosť nadobudnúť inak (C 68. Súbor rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR). V danom prípade bolo potrebné podať žalobu o určenie samostatného práva - poručiteľovho vlastníctva.
V prejednávanej veci podaná určovacia žaloba nespĺňa predpoklady jej procesnej úspešnosti aj z dôvodu, že pokiaľ by na jej základe došlo k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy, nič by sa nemenilo na právnom postavení žalobcov v 1. a 2. rade. Pri vyporiadaní dedičstva súd pri dedení zo zákona dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie (§ 484 Občianskeho zákonníka). Je tu teda daná zákonná možnosť riešenia otázky obdarovania žalovaného započítaním daru v priebehu dedičského konania a nedošlo by preto k neopodstatnenému zvýhodneniu žalovaného na úkor žalobcov. Aj z toho dôvodu je žaloba žalobcov neopodstatnená.
Súd považuje tvrdenie žalobcov o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. darovacej zmluvy uzavretej dňa 1. 6. 2003 pre nedostatok slobody a vôle a pre nespôsobilosť na právne úkony darujúcej za nedôvodnú, lebo zo záverov znaleckého posudku MUDr. L. W. ako aj zo záverov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nebohá J. S. bola spôsobilá plne posúdiť svoje konanie a vykonávala tento úkon slobodne a vážne, lieky, ktoré užívala, nemohli u nej vyvolať ani prechodnú duševnú poruchu. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. I. Y. vyplýva, že sporný podpis na darovacej zmluve patrí nebohej J. S., hoci ho nepísala samostatne, ale nepísal ho v jej mene ani nikto iný.
Žalobcovia v 1. a 2. rade naviac nepreukázali svoje tvrdenie, že uzavretie darovacej zmluvy sa priečilo dobrým mravom, i keď boli riadne poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania za 6 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 2. 2007 - 1 371,- Sk, stanovisko k žalobe 27. 3. 2007 - 1 371,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 28. 3. 2007 - 1 371,- Sk, vyjadrenie k znaleckým posudkom dňa 29. 1. 2008 - 1 465,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 5. 2. 2008 - 366,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 11. 3. 2008 - 1 465,- Sk, DPH - 1 408,- Sk, režijný paušál 3 x 178,- Sk, 3 x 190,- Sk, spolu trovy konania vo výške 9 731, - Sk priznaných podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.
O povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania vo výške 9 731,- Sk na účet JUDr. J. A., advokáta, súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách štátu vyplýva z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Náklady znaleckého dokazovania celkovo vo výške 13 968,- Sk vyplatené z finančných prostriedkov štátu bolo žalobcom v 1. a 2. rade uložené nahradiť štátu a to spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice I, lebo žalobcovia v 1. a 2. rade neboli v konaní úspešní a nespĺňajú ani predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).