Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/9/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. F., štátnej občianky S. R., bytom N. D., T. XXX/XX-XX. proti odporcovi J. F., štátnemu občanovi S. R., bytom N. D., T. XXX/XX-XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

rozhodol:

Z r u š u j e s a spoločný nájom účastníkov družstevného bytu č. XX. pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý byt sa nachádza na X.poschodí. bytového domu na T. ulici č. XXX/ XX. v N. D..

Za ďalšiu nájomníčku a členku družstva s a u r č u j e navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý byt vypratať do 15. dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa na trvalej adrese jej a odporcu. Uviedla, že odporca je jej bývalý manžel a počas trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu predmetný byt a stali sa členmi bytového družstva. Po rozvode manželstva sa s odporcom na ďalšom nájme bytu nedohodli a preto žiada, aby súd zrušil právo spoločného nájmu tohto bytu a určil za ďalšiu nájomníčku a členku družstva ju.

Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu predmetného bytu a aj s tým, aby súd za ďalšiu nájomníčku a členku družstva určil navrhovateľku. Bytovú náhradu nežiadal. Chcel však, aby sa s ním navrhovateľka za byt vyrovnala a zaplatila mu 600.000,- Sk.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámení súdneho spisu o rozvode manželstva účastníkov, rozhodnutia o pridelení bytu, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, výpisov z účtu navrhovateľky v banke, stanoviska bytového družstva zo dňa 11.09.2007 a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov a z rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu mal súd preukázané, že účastníci ako manželia získali na základe rozhodnutia O. S. B.

D. P. B. zo dňa 6.9.1989 do užívania družstevný byt, ktorý im bol následne aj zápisnične odovzdaný. Jedná sa o byt č. XX pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý byt sa nachádza na X.. poschodí bytového domu na T. ulici č. XXX/XX. v N. D.. Právo spoločného užívania bytu manželmi

- účastníkmi sa dňom 01.01.1992 podľa druhá veta zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi.

Ako vyplynulo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -40 zo dňa 29. mája 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2003. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd v rozhodnutí označil správanie sa odporcu, ktorý porušil manželskú povinnosť byť verný. O vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa účastníci po rozvode manželstva nedohodli, čo súdu zhodne uviedli a rovnako potvrdili, že sa nedojednali ani na zrušení spoločného nájmu predmetného družstevného bytu.

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že odporca sa z predmetného bytu odsťahoval v januári 2001 a od tej doby byt užíva navrhovateľka spolu s dvomi plnoletými synmi pochádzajúcimi z manželstva s odporcom. Za byt platí nájom i úhrady za služby, o čom predložila súdu výpisy zo svojho bankového účtu.

O. S. B. D. P. B. vo svojom stanovisku zo dňa 11.09.2007 ponechalo rozhodnutie o tom, kto bude výlučným nájomcom bytu na rozhodnutie súdu.

Podľa veta druhá , ak sa rozvedení manželia nedohodnú na spoločnom nájme družstevného bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne o zrušení tohto práva ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa

, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci sú bývalí manželia, ktorí sa za trvania manželstva stali spoločnými nájomcami družstevného bytu. Keďže sa po rozvode manželstva nedohodli na tom, kto bude naďalej ako člen družstva a nájomca byt ďalej užívať, mohol sa ktorýkoľvek z nich v zmysle citovaného obrátiť na súd, aby tento o zrušení práva spoločného nájmu rozhodol. Toto právo využila navrhovateľka a súd preto v súlade s jej návrhom podľa zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov.

Pokiaľ ide o ďalšieho nájomcu, ktorý bude ako člen družstva byt užívať, súd nemohol aplikovať citované ustanovenie , nakoľko deti pochádzajúce z manželstva účastníkov sú už plnoleté a bytové družstvo ako prenajímateľ ponechalo rozhodnutie v tejto otázke na súd. Súd preto vychádzal z návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby ona bola určená za ďalšieho člena a nájomcu predmetného bytu a zo skutočnosti, že odporca s týmto súhlasil. Toto určenie je v súlade aj s ďalšími okolnosťami, ktoré sú podľa ustálenej súdnej judikatúry významné pre určenie ďalšieho člena družstva a nájomcu bytu a ktoré s vykonaného dokazovania vyplynuli. Bolo totiž preukázané, že k rozvodu manželstva došlo z viny odporcu, ktorý porušil svoje manželské povinnosti a rovnako bolo preukázané, že navrhovateľka v predmetnom byte žije spolu so synmi bez odporcu od roku 2001, pričom sama platí nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Na základe uvedeného súd určil, že ďalšou členkou družstva a nájomníčkou bytu bude navrhovateľka. Čo sa týka finančného vyrovnania, ktoré požadoval odporca, túto otázku musia účastníci vyriešiť po právoplatnom skončení tohto konania, a to buď po vzájomnej dohode alebo ak sa nedohodnú môže odporca svoje nároky uplatňovať v súdnom konaní.

V zmysle ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

V zmysle citovaného rozhodol súd aj o bytovej náhrade pre odporcu. Hoci navrhovateľka o tejto otázke nežiadala rozhodnúť a odporca sám bytovú náhradu nepožadoval, povinnosť poskytnúť bytovú náhradu pri tomto spôsobe skončenia spoločného nájmu bytu manželmi vyplýva z a v zmysle súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Preto súd rozhodol o bytovej náhrade odporcu aj bez návrhu navrhovateľky i žiadosti odporcu. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by podľa citovaného zákonného ustanovenia odôvodňovali priznať odporcovi len právo

na náhradné ubytovanie, či prístrešie, prípadne mu vôbec bytovú náhradu nepriznať, rozhodol súd tak, že odporca je povinný sa z bytu vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , ktorý stanovuje, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd vyhovel návrhu navrhovateľky na zrušenie spoločného nájmu bytu i jej návrhu, aby bola určená za ďalšiu nájomníčku a členku družstva. Na druhej strane zase súd odporcovi priznal bytovú náhradu, ktorú navrhovateľka nenavrhovala určiť. Za tohto stavu možno pokladať každého z účastníkov za čiastočne úspešného a preto súd v zmysle rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).