Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-148-2004.pdf
PDF · 113.87 KB
No categories available
19C/148/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa G. I., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/ X, L., zastúpený advokátom JUDr. Gabrielom Almášim, Niťová 3, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade : I. Q., nar. XX. XX. XXXX, A. XX/XXX/B, R., v 2. rade: K. - Slovenská D., K..E.., IČO XX XXX XXX, N. A. X, R., za účasti vedľajšieho účastníka Slovenská L. D.Ť., F. V. XX, R., zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného 2.902,50 Sk, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 40.950,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd z a m i e t a návrh voči odporcovi v 2. rade
Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 06. 2004 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.031.250,- Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03. 10. 1999 približne o 03:00 hod utrpel pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom, ktorý riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu nasledovné zranenia: zlomeninu pravej stehennej kosti, tržnú ranu brady, pery a pravého kolena, otras mozgu. Uvedené zranenia boli ošetrujúcim lekárom G.. G. K. ohodnotené v časti bolestného 393,75 bodov a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na 75 bodov. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody, dĺžku trvania liečby, trvalé následky a psychické útrapy utrpené navrhovateľom v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou, ako aj s ohľadom na životnú a ekonomickú situáciu navrhovateľa žiada zvýšiť základne bodové ohodnotenie úrazu 200- násobne. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu upravil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22. 03. 2007 petit návrhu tak, že žiadal aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 7.031.250,- Sk s príslušenstvom. Súd navrhovateľom žiadanú zmenu petitu pripustil uznesením, ktoré bolo na tomto pojednávaní vyhlásené.
Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril.
Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, keďže podľa § 28 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. všetky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. prechádzajú od 1. 1. 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a odporca v 2. rade tieto práva a povinnosti len uplatňuje a vykonáva v jej mene.
Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení sa k návrhu ďalej uviedol, že nepovažuje ujmy navrhovateľa za prípad hodný osobitného zreteľa a poukázal i na skutočnosť, že poškodený zo škody spôsobenej prevádzkou osobného motorového vozidla, nie je v zmysle vyhl. č. 423/1991 Zb. oprávnený domáhať sa náhrady škody priamo voči vykonávateľovi povinného zmluvného poistenia, ale iba voči škodcovi. Odporca v 2. rade vzniesol taktiež námietku premlčania navrhovateľových nárokov, keďže podľa jeho názoru navrhovateľ podal svoj návrh na súd až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26. 6. 2007 súd pribral do konania Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka R. H., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: správy pre ošetrujúceho lekára, prepúšťacej správy, záznamu o hospitalizácii, lekárskej správy SLK, a.s. Trenčianske Teplice, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 4. 9. 2000, posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18. 9. 2000 a zo dňa 11. 4. 2001, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11. 5. 2001, trestného rozkazu Okresného súdu v Komárne sp. zn. 2T 83/00, potvrdenia Cassone karate klubu Komárno, potvrdenia Kajak kanoe klubu Komárno, potvrdenia spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s., pracovnej zmluvy, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, oznámenia o náhrade straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, potvrdení o strate na zárobku, oznámenia o poukázaní náhrady SSÚ, oznámenia o zaplatení náhrady škody, oznámenia o zaplatení náhrady za stratu na zárobku, oznámenia odporcu v 2. rade zo dňa 19. 4. 2001, oznámenia odporcu v 2. rade zo dňa 23. 9. 2003, oznámenia odporcu v 2. rade zo dňa 28. 6. 2007, výpisu z obchodného registra spoločnosti TREVOR GROUP s.r.o., lekárskej správy zo dňa 9. 1. 2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ bol pred úrazom slobodný, úraz sa mu stal vo veku 24 rokov. V čase keď došlo k úrazu navrhovateľ pracoval v komárňanskom prístave, kde vyskladňoval naftu a podľa jeho slov mu bolo zo strany zamestnávateľa prisľúbené, že po zložení skúšok bude môcť pracovať na lodnom tankeri, kde by mal vyšší príjem. Po uplynutí trojmesačnej skúšobnej doby, nebol navrhovateľ na prácu lodníka podľa svojho vyjadrenia preradený preto, lebo jeho zamestnávateľ zakúpil loď až v septembri 1999 a po úraze už túto prácu vykonávať nemohol. V súčasnosti je navrhovateľ ženatý, má jedno dieťa a pracuje u toho istého zamestnávateľa, na tej istej pracovnej pozícii ako pred úrazom, okrem uvedeného navrhovateľ od roku 2004 študuje na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Navrhovateľ sa v minulosti aktívne venoval športu a to kanoistike a karate. V kanoistike sa stal majstrom Slovenska v juniorskej kategórii. Po dovŕšení 18 rokov sa kanoistike venovať prestal a vrátil sa späť ku karate, avšak na súťaže v karate nechodil, keďže nedosahoval potrebnú výkonnosť. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by odporca v 1. rade požil pred jazdou alkoholické nápoje a už sa nepamätá, či bol v čase nehody pripútaný bezpečnostným pásom alebo nie. Pred úrazom nebol navrhovateľ politicky ani kultúrne aktívny, zvykol si však zájsť zatancovať, do divadla alebo s kamarátmi na kávu. S domácimi prácami navrhovateľ manželke pomáha, nepomáha jej ale s varením, keďže má jednu nohu kratšiu a nevydrží dlho stáť, práce okolo domu vykonáva jeho otec, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, alebo jeho brat H.r.
Z výsluchu svedka R. H. súd zistil, že svedok sedel v čase dopravnej nehody, pri ktorej došlo k úrazu navrhovateľa na zadnom sedadle, za miestom vodiča a navrhovateľ sedel na sedadle spolujazdca vpredu. Svedok uviedol, že v deň, kedy došlo k úrazu sa zúčastnil na záhradnej párty v Novej Stráži. Počas tejto oslavy sa rozhodol ísť s motorovým vozidlom, ktoré riadil odporca do Komárna, kde mali vyzdvihnúť nejakú osobu a znovu sa vrátiť do Novej Stráže. Posádku motorového vozidla tvoril navrhovateľ, odporca, svedok a ešte jedna osoba. Svedok sedel vzadu za vodičom, ktorým bol odporca. Svedok uviedol, že nevidel na oslave požívať odporcu alkoholické nápoje a odporca pred jazdou nejavil známky ich požitia. Svedok už nevedel presne opísať priebeh dopravnej nehody pamätal si iba to, že pre navrhovateľa prišla na miesto nehody sanitka. S odporcom sa svedok podľa svojej výpovede stretol za posledných päť rokov dva až tri krát, naposledy sa spolu stretli približne pred mesiacom. Z rozprávania navrhovateľa sa svedok dozvedel, že navrhovateľ sa oženil, má syna, pracuje a popri práci navštevuje vysokú školu.
Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 4. 9. 2000 súd zistil, že navrhovateľ pri úraze zo dňa 3. 10. 1999 utrpel nasledovné zranenia: trieštivú zlomeninu stehennej kosti, ktorej liečba si vyžiadala operáciu, ľahký otras mozgu, tržnú ranu brady a pery, tržnú ranu pravého kolena. Tieto
zranenia boli lekárom G.. G. K. boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 32/1965 Zb. bodovou hodnotou 211,75 bodu.
Z posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18. 9. 2003 a zo dňa 11. 4. 2001 súd zistil, že lekár G.. G. K. ohodnotil u navrhovateľ jeho stav po zlomenine pravej stehennej kosti 180 bodmi.
Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11. 05. 2001 súd zistil, že lekár G.. G. K. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa spôsobené skrátením pravej dolnej končatiny o 2,7 cm, jazvami na pravej dolnej končatine a skoliózou chrbtice bodovou hodnotou 75 bodov.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Komárne sp. zn. 2T 83/00 súd zistil, že odporca v 1. rade bol týmto trestným rozkazom uznaný za vinného, že dňa 3. 10. 1999 potom, čo požil alkoholické nápoje riadil osobné motorové vozidlo ŠPZ KNC 39-62 v Komárne po Hadovskej ceste, kde pred domom č. 38 nezvládol v dôsledku neprimeranej rýchlosti a nevenovania sa vedeniu motorového vozidla riadenie a narazil do stĺpa verejného osvetlenia, pričom pri tejto nehode utrpel jeho spolujazdec, ktorým bol navrhovateľ zlomeninu pravej stehennej kosti, tržnú ranu brady, pery a pravého predkolenia, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdravý a trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov.
Z potvrdenia Cassone karate klubu Komárno súd zistil, že navrhovateľ sa až do svojho úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode, aktívne zúčastňoval tréningov karate vedených týmto klubom.
Z potvrdenia kajak kanoe klubu Komárno súd zistil, že navrhovateľ bol od roku 1988 až do roku 1999 členom tohto klubu. Na juniorských majstrovstvách Slovenskej republiky v kanoistike sa navrhovateľ umiestnil v kategórii C2 raz na druhom mieste a dvakrát na prvom mieste.
Z potvrdenia spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. súd zistil, že navrhovateľ pracoval u spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a. s ako pomocný skladník a po trojmesačnej praxi mal začať pracovať ako lodník, pričom jeho priemerná mesačná mzda mala dosahovať sumu 15.000,- Sk a počas nalodenia mal získať i nárok na diéty vo výške približne 500,- Eur mesačne.
Z oznámenia o poukázaní náhrady SSÚ súd zistil, že odporca v 2. rade poukázal navrhovateľovi sumu 4.050,- Sk. Odporca v 2. rade znížil výšku vyplateného plnenia o 10% z dôvodu spoluviny navrhovateľa na vzniku poistnej udalosti.
Z oznámenia o zaplatení náhrady škody a oznámenia o zaplatení náhrady za stratu na zárobku súd zistil, že odporca v 2. rade vyplatil navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 38.765,- Sk, ako aj bolestné vo výške 11.542,- Sk.
Z oznámenia odporcu v 2. rade zo dňa 23. 09. 2003 súd zistil, že navrhovateľovi bola z poistenia zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla odporcu v 1. rade vyplatená suma 77.870,- Sk. Táto suma predstavovala náhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode zo dňa 3. 10. 1999, pričom z titulu bolestného bola navrhovateľovi vyplatená suma 7.290,- Sk, zvyšok plnenia predstavoval náhradu straty na zárobku.
Z oznámenia odporcu v 2. rade zo dňa 28. 6. 2007 súd zistil, že odporca v 2. rade vyplatil navrhovateľovi náhradu bolestného spolu vo výške 26.122,- Sk a náhradu za stratu na zárobku vo výše 4.050,- Sk. Tieto plnenia boli navrhovateľovi vyplatené na základe predložených lekárskych posudkov z 4. 9. 2000, 11. 4. 2001 a 18. 9. 2003, pričom odporca znížil vyplatenú sumu bolestného o 10% z dôvodu navrhovateľovho spoluzavinenia.
Z lekárskej správy zo dňa 09. 01. 2008 súd zistil, že následkom úrazu zo dňa 03. 10. 1999 navrhovateľ pri chôdzi kríva, keďže jeho pravá dolná končatina je skrátená o 2,3 cm oproti ľavej, čím sa navrhovateľovi sťažuje realizácia pohybových aktivít. Tento stav je podľa lekára G.. K. G. trvalý.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 3 v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.
Podľa § 201 písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, ak spôsobí takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku alebo iný závažný následok,
Podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.
Podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 315/1996 Z. z. o pozemných komunikáciách vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 315/1996 Z. z. o pozemných komunikáciách vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom,
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. o pozemných komunikáciách vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 1 ods. 1 ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, a.s.
Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. ak poistený nesúhlasí, aby sa plnilo poškodenému, môže zložiť poisťovňa
plnenie do úschovy na súde. Ak poistený ani po výzve a v lehote určenej poisťovňou jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa ju poškodenému vyplatí.???
Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.?
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.???????????
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 03. 10. 1999 utrpel pri dopravnej nehode trieštivú zlomeniu pravej stehennej kosti, ktorej liečba si vyžiadala operačný zákrok, otras mozgu, tržnú ranu brady a pery a tržnú ranu na pravom kolene. Ako trvalé následky zostali navrhovateľovi po tomto úraze jazvy po operačných zákrokoch na pravej dolnej končatine, skolióza chrbtice a pravá dolná končatina zostala navrhovateľovi skrátená o 2,3 cm. Dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľ utrpel uvedené zranenia bola spôsobená odporcom v 1. rade, ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, jazdil neprimeranou rýchlosťou a nevenoval sa dostatočne riadeniu motorového vozidla, čím porušil viaceré povinnosti vodiča podľa zák. č. 315/1996 Z. z.. ale zároveň sa dopustil i trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ako trestného ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Z uvedeného je zrejmé, že subjektom zodpovednosti voči navrhovateľovi je práve odporca v 1. rade, ktorý škodu zodpovedá tak podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ dopravného prostriedku. V rámci uplatneného nároku sa navrhovateľ domáhala uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 7.031.250,- Sk, čo predstavuje 250- násobok základného bodového ohodnotenia.
Navrhovateľ žiadal vo svojom návrhu zaviazať na náhradu škody okrem odporcu v 1. rade aj odporcu v 2. rade a to spoločne a nerozdielne, pričom odporca v 2. rade v tomto konaní namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, keďže nie je subjektom, ktorý by bol zodpovedný za škodu utrpenú navrhovateľom pri dopravnej nehode dňa 3. 10. 1999 a zároveň vzniesol i námietku premlčania navrhovateľových nárokov.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je zákonom stanovená kombinovaná premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť dňom kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o vzniknutej škode, ako aj o jej rozsahu a o tom, kto za škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a desaťročná pri škode spôsobenej úmyselne a začína plynúť odo dňa kedy škodná udalosť nastala. Objektívna premlčacia doba však vôbec neplatí tak, ako je to uvedené i v § 106 ods. 2 Občianského zákonníka in fine, pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví, pri ktorej je možné uplatniť iba subjektívnu premlčaciu dobu. V prípade ak právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví tvorí právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, rozsah výšky tejto mimoriadnej náhrady a teda i rozsah samotnej škody na zdraví určí až súd. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa poškodený domáha na súde mimoriadneho zvýšenia svojho nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je možné v takomto konaní vzniesť námietku premlčania, pretože nie je možné aby poškodenému uplynula subjektívna premlčacia doba, keďže rozsah výšky mimoriadneho odškodnenia a teda i rozsah škody, určí až súd a tak nemôže byť poškodenému známa. Pri skúmaní pasívnej legitimácie odporcu súd vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. účinnej v čase vzniku poistnej udalosti, podľa ktorého poškodený nemá právo domáhať sa náhrady škody priamo voči poistiteľovi, ale toto právo má iba voči samotnému škodcovi. Právo domáhať sa náhrady škody priamo voči poisťovateľovi mal poškodený podľa vyhl. č. 423/1991 Zb., iba v takom prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla a škodca, resp. prevádzateľ tohto dopravného prostriedku nebol známy. Z uvedeného je zrejmé,
že navrhovateľ sa nemohol domáhať náhrady škody voči poisťovateľovi, keďže škodca bol v tomto prípade známy, navyše v súlade s ust. § 28 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel prešli všetky povinnosti odporcu v 2. rade na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, teda na vedľajšieho účastníka na strane odporcov a odporca v 2. rade tieto práva iba uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca v 2. rade nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný a rozhodol tak, že návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení strastí a obmedzovania v osobnom živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky odškodnenia za bolesť a zvlášť podmienky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenia či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Súd pri posudzovaní oprávnenosti navrhovateľových nárokov skúmal charakter a spôsob liečby utrpených zranení, ako aj charakter trvalých následkov, ktoré pracovný úraz zanechal na zdravotnom stave navrhovateľa, pričom vychádzal z posudku G.. G. K., ktorý bodovo ohodnotil bolestné 393,75 bodmi. Liečba navrhovateľa si síce vyžiadala operácie v celkovej anestéze, avšak lekár G.. G. K. nepovažoval za opodstatnené ani dvojnásobné zvýšenie výšky bolestného v súlade s § 6 ods. 2. a preto súd nepovažoval za opodstatnené ani použitie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., keďže v prípade liečby navrhovateľa, nešlo o tak mimoriadne náročný a bolestivý spôsob liečby použitie, ktorý by odôvodňoval použite tohto ustanovenia vyhlášky. Priznaná suma bolestného vo výške 2.905,- Sk predstavuje rozdiel medzi skutočnou peňažnou výškou nároku na bolestné a skutočne vyplatenou sumou bolestného, keďže výška bolestného bola vykonávateľom poistenia neoprávnene znížená o 10%, napriek tomu, že nebolo preukázané navrhovateľovo spoluzavinenie pri vzniku škodnej udalosti.
Pri rozhodovaní o primeranom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd skúmal aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví a ako sa následkom tejto ujmy tieto predpoklady zmenili. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil Lekár G.. G. K. 75 bodmi. Navrhovateľ pred úrazom pracoval u spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a. s ako pomocný skladník pri vyskladňovaní nafty z tankerov a k tejto práci i k tomu istému zamestnávateľovi sa odporca vrátil i po ukončení práceneschopnosti. V období po úraze navrhovateľ uzatvoril manželstvo, z tohto manželstva sa narodilo dieťa a začal študovať i na vysokej škole. Spoločenské uplatnenie navrhovateľa sa tak v období po úraze u navrhovateľa dokonca zvýšilo oproti obdobiu pred úrazom. Pred úrazom navrhovateľ nebol politicky, ani kultúrne aktívny a podľa svojich vlastných slov chodieval iba príležitostne tancovať, do divadla alebo na posedenia s priateľmi, s ohľadom na charakter trvalých následkov je potrebné konštatovať, že navrhovateľ nie je nijako obmedzený v týchto činnostiach ani po úraze. V období pred úrazom navrhovateľ aktívne športoval, venoval sa kanoistike, v ktorej v juniorskej vekovej kategórii dosahoval i popredné umiestnenia v rámci Slovenska. Okrem kanoistiky sa navrhovateľ venoval v období pred úrazom aj karate. V období bezprostredne pred úrazom, tak ako to vyplýva i z jeho vlastnej výpovede, sa navrhovateľ kanoistike nevenoval v takej miere, ako v čase keď dosahoval na popredné umiestnenia a viacej sa venoval skôr tréningom karate, avšak súťaží v tomto športe sa nezúčastňoval, pretože ešte nedosiahol potrebnú výkonnostnú úroveň. V období po úraze sa už navrhovateľ nemôže, kvôli obmedzeniu svojej hybnosti uvedeným športovým aktivitám venovať a to ani rekreačne. Navrhovateľovi zostali po utrpenom úraze trvalé následky v podobe skrátenia pravej dolnej končatiny, jazvy na dolnej časti stehna. V dôsledku zranení utrpených pri úraze kríva navrhovateľ na
jednu nohu. Súd má za to, že následky úrazu nemajú negatívny vplyv na uplatnenie sa navrhovateľa v pracovnej oblasti, neobmedzujú navrhovateľa pri ďalšom sebavzdelávaní, keďže navrhovateľ začal študovať na vysokej škole, čím sa i možnosti jeho uplatnenia sa v pracovnom živote značne rozšíria a rovnako tak neboli obmedzené ani možnosti navrhovateľa pri výbere životného partnera, keďže manželstvo so svojou manželkou uzatvoril práve v období po úraze. Určité obmedzenia navrhovateľ pociťuje v športovej oblasti, keďže pred úrazom aktívne športoval, čoho už po úraze nie je schopný, resp. nie je schopný športovať v takej miere ako pred úrazom a taktiež sa môže navrhovateľ cítiť čiastočne obmedzený i pri vykonávaní domácich prác. Súd v prípade odškodnenia za bolesť dospel k záveru, že bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. je vzhľadom na sťaženie navrhovateľovho spoločenského uplatnenia nedostačujúce i keď nie je natoľko závažné, aby odôvodňovalo 250- násobné zvýšenie základnej výšky náhrady a rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10- násobku základného bodového ohodnotenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak rozhodnutie vo veci záviselo od znaleckého posúdenia a úvahy súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní
odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3)
obsahovať aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.