Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-156-2007.pdf
PDF · 86.45 KB
No categories available
9C/156/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne Ľ. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom G., Š. XX,. právne zastúpenej JUDr. V. G., advokátkou so sídlom v K., P. 4 proti žalovanému M. B. - B. K., Z. X,. G., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie mzdy a odstupnéhO.
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 39 550,-Sk po zrážke príslušnej dane zo mzdy so 6 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2006 do zaplatenia a na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. V. G. trovy konania vo výške 21 514,-Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2007 domáhala od žalovaného zaplatenia mzdy a odstupného spolu vo výške 39 550,-Sk. Návrh odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2003 ako predavačka a to do 15.11.2005, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo zrušenie prevádzky, v ktorej pracovala. Žalovaný jej nevyplatil mzdu čiastočne za mesiac júl 2005 a vôbec za mesiace august až november 2005 a tiež odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. V pracovnej zmluve bola dohodnutá minimálna mzda, celková výška nevyplatenej mzdy činí 26 550,-Sk a výška odstupného 13 000,-Sk.
Tunajším súdom bol dňa 27.6.2007 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalobkyňa ukončila fyzicky pracovný pomer u neho dňa 30.9.2005 a len chybou účtovníka jej bola doručená výpoveď až 12.11.2005. V mesiaci august 2005 jej bola vyplatená čistá mzda 5 047,-Sk a september 2005 čistá mzda 5 064,-Sk. V októbri a novembri 2005 žalobkyňa nepracovala, preto jej mzda vyplatená nebola. Dňa 12.7.2005 bola v prevádzke, kde pracovala žalobkyňa vykonaná daňová kontrola, pričom žalobkyňa po vykonaní nákupu nevydala pracovníkom daňového úradu doklad z registračnej pokladne. Túto skutočnosť sa on dozvedel až v apríli 2007. Ak by to vedel hneď, žalobkyňa by dostala okamžitú výpoveď bez nároku na odstupné a pokuta vo výške 10 000,-Sk by jej bola zosobnená.
Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že u žalovaného bola zamestnaná od 10.12.2003 do 15.11.2005. V mesiaci júl 2005 jej bola mzda vyplatená len čiastočne vo výške 3 300,- Sk hrubej mzdy, následne jej mzda vyplatená nebola. V období mesiacov október a november 2005 čerpala riadnu dovolenku s vedomím žalovaného. Výplatné pásky jej zamestnávateľom predkladané neboli. Mzdu si vyplácala sama a žalovaný každý mesiac toto, vrátane tržieb, kontroloval. Odstupné vo výške dvojnásobku mzdy jej taktiež vyplatené nebolo. Mzdy a odstupného sa dožaduje len vo výške minimálnej mzdy.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa pracovala v jeho stánku s občerstvením ako jediná pracovná sila. V období máj až september 2005 bol v zahraničí, mzdu si vyplácala sama žalobkyňa. Doklady o tom má k dispozícii jeho účtovník. V predajnom stánku žalobkyňa pracovala len do 30.9.2005, kedy bol stánok zatvorený. Len chybou účtovníka došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s ňou až k 15.11.2005. Je pravdou, že za tieto mesiace t.j. október a november 2005 žalobkyni mzda vyplatená nebola. Do doby, kým sa nedozvedel o uložení pokuty daňovým úradom v dôsledku chyby žalobkyne, bol jej ochotný mzdu vyplatiť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2003 v pracovnom pomere ako predavačka v predajnom stánku s dohodnutou mzdou 6 400,-Sk plus 2% z mesačnej tržby. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 14.12.2005 ku dňu 15.12.2005 z dôvodu ukončenia prevádzky a živnosti s dohodnutým dvojmesačným odstupným.
Z výpovedi oboch účastníkov je zrejme, že žalobkyňa fyzicky pracovala v predajnom stánku do 31.9.2005, kedy bol predajný stánok zatvorený. Podľa výpovede žalobkyne táto následne čerpala, až do ukončenia pracovného pomeru dohodou, riadnu dovolenku. Podľa výpovede žalovaného len chybou jeho účtovníka došlo k rozviazaniu pracovného pomeru až v novembri 2005. Obaja účastníci tiež potvrdili, že mzda za mesiace október a november 2005 a odstupné žalobkyni vyplatené nebolo. Pokiaľ sa týka mzdy za mesiace júl až september 2005 tvrdenia účastníkov boli rozdielne, ani jeden z nich však nepredložil súdu výplatné listiny žalobkyne za toto obdobie. Žalovaný predložil súdu len listiny za mesiaca september až november 2005, je však zrejme a dokazovaním bolo preukázané, že v týchto mesiacoch žalobkyni mzda vyplatená nebola, čo potvrdil aj žalovaný.
Podľa § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Podľa § 76 ods. 1, 5 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobie odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovaného od 10.12.2003. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 15.10.2005 z dôvodu zrušenia prevádzky, v ktorej žalobkyňa pracovala. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pracovný pomer bol ukončený skôr a len chybou jeho účtovníka bola dohoda o rozviazaní pracovného pomeru uzavretá neskôr, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť nič nemení na vyššie uvedenom závere. Dohoda ukončení pracovného pomeru musí mať písomnú formu a pokiaľ došlo chybou zamestnanca žalovaného k neskoršiemu písomnému vyhotoveniu tejto dohody, súd poukazuje na to, že šlo o chybu na strane zamestnávateľa, teda žalovaného. Žalobkyňa má preto nárok na mzdu do 15.11.2005 vrátane dohodnutého dvojmesačného odstupného.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na minimálnu mzdu, ktorá v zmysle ustanovenia § 119 Zákonníka práce patrí každému zamestnancovi. Mzda jej bola priznaná od mesiaca júl 2005. Žalovaný totiž v konaní nepreukázal, aby žalovanej v tomto období bola vyplatená mzda, hoci bol na to súdom viackrát vyzvaný. Do 31.9.2005 výška minimálnej mzdy, podľa nariadenia vlády č. 525/2004 Z.z. bola ustanovená na 6 500,-Sk mesačne a od 1.10.2005 podľa nariadenia vlády č. 428/2005 Z.z. bola ustanovená na 6 900,-Sk mesačne. V mesiaci júl 2005 bola žalobkyni vyplatená hrubá mzda vo výške 3 300,-Sk, v nasledujúcich mesiacoch jej mzdy vyplatená nebola. Výška hrubej mzdy tak bola vyčíslená na sumu 26 550,-Sk /júl
- časť nevyplatenej mzdy 3 200,-Sk, august a september po 6 500,-Sk, október 6 900,-Sk a polovica mesiaca november 3 450,-Sk/. Žalobkyni tiež vznikol nárok na dvojmesačné odstupné vo výške 13 000,- Sk /dvakrát po 6 500,-Sk/. S poukázaním na vyššie citovanú právnu úpravu súd
návrhu žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 39 550,-Sk titulom náhrady mzdy a odstupného. Jedná sa o výpočet hrubej mzdy, preto táto bude žalobkyni vyplatená po odpočítaní príslušnej dane zo mzdy.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 a l0 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými ustanoveniami boli žalobkyni priznané aj úroky z omeškania a to od 1.1.2006 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania k 1.1.2006 t.j. ku dňu nasledujúcemu po splatnosti mzdy a odstupného v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Diskontná sadzba určená NBS ku dňu omeškania žalovaného predstavovala 3 %, preto úrok z omeškania bol priznaný vo výške 6 % ročne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaného súd zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom trov konania sumu 19 144,-Sk. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 2 370,-Sk a z trov právneho zastúpenia vo výške 19.144,-Sk. Trovy právneho zastúpenia boli určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony po 1 850,-Sk /prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.6.2006, podanie žalobného návrhu dňa 14.6.2007, účasť na pojednávaniach dňa 21.9.2007 a 30.11.2007/, 1 úkon 462,- Sk /účasť na pojednávaní dňa 19.10.2007/ a režijný paušál 5 x 178,-Sk. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z náhrady straty času za cestu Košice - Spišská Nová Ves a späť na tri pojednávania t.j. za 9 hodín - 18 polhodín x 297,-Sk t.j. 5 346,-Sk. Cestovné bolo priznané 5.046,- Sk: cesta z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť je 190 km, boli 3 pojednávania, čiže 6 ciest pri základnej náhrade 6,20 Sk, priemernej spotrebe 7,1 l/100 km a cene benzínu 37,40,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).