Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-187-2005.pdf
PDF · 88.29 KB
No categories available
6C/187/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu M. V., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. XX,. zastúpeného J.. J. R., advokátom, AK Z., T. X,. proti žalovaným 1) J. V., nar. X.. X.. XXXX,. bytom K. XX,. 2) J. V., nar. XX. X. XXXX,. bytom K. XX,. 3) K. V., rod. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom K. XX,. žalovaní 2) a 3) zast. M.. M. Č., advokátom, K. - Z. A., T. XX,. XXX. XX. D., 4) J. V., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. XX,. 5) A. V., rod. P., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. XX,. 6) Z. P., rod. V., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. XX,. 7) J. V., nar. X.. X.. XXXX,. bytom K. XXX,. 8) I. H., rod. H., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom V., H. XXX,. 9) M. H., nar. X.. X.. XXXX,. bytom L., H. XX. a 10) I. H., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom L., M. H. XX,. o určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 2) a 3) trovy konania v sume 5.924,- Sk na účet právneho zástupcu M.. M. Č., advokáta, K. - Z. A., so sídlom T. XX,. XXX. XX. D., a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa voči žalovaným domáhal určenia hranice a vydania nehnuteľnosti tak, ako toto špecifikoval v písomnom vyhotovení žalobného návrhu vo svojej výrokovej časti.
Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, ohliadkou miesta samého zistil tento skutkový stav:
Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. 1185/2 t.t.p. vo výmere 8338 m2 a KN parc. č. 447 orná pôda vo výmere 1035 m2 v 1/18-ine v pomere k celku nachádzajúcich sa v kat. území K., obec K., zapísaných na Správe katastra D. v LV č. 813. Žalobca spolu s podielovými spoluvlastníkmi už dávno v minulosti si rozdelili predmetné parcely a takto reálne rozdelené ich aj užívali.
Žalovaný 1) je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape KN parc. č. 494/8 orná pôda vo výmere 7253 m2 nachádzajúcej sa v katastri nehnuteľností K., obec K., zapísané na Správe katastra v D. na LV č. 366 vytvorenej z pôvodnej PKN parc. č. 1185/3 a PKN parc. č. 1187/3. Žalovaní 2) a 3) sú v režime bezpodielového vlastníctva vlastníkmi v 1/1-ine nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape KN parc. č. 494/6 orná pôda o výmere 2418 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec K. a na Správe katastra D. zapísanej na LV č. 352 vytvorenej z pôvodnej PKN parc. č. 1185/3. Žalovaní na mieste 4) - 10) sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 1185/2 t.t.p. o výmere 8335 m2 a KN parc. č. 447 orná pôda o výmere 1035 m2, a to žalovaný 4) v 44/198-inách k celku, žalovaný 5) v 1/11-ine k celku, žalovaný 6) v 28/198-inách k celku, 7) v 69/198-
inách k celku, žalovaní 8), 9) a 10) každý v 28/594-inách k celku. Uvedená nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 813 na Správe katastra D., pre obec a kat. úz. K..
Dňa 20. 7. 1994 bol vyhotovený geometrický plán spoločnosťou G., v.o.s. Š. XX,. Z., G.-XXA.-XX,. ktorým bola vytvorená KN parc. č. 4948, ktorej vlastníkom je žalovaný 1) a dňa 7. 9. 1994 bol vyhotovený geometrický plán M. K. I.. J. Š., Š. XX,. Z., č. Š.-XXX/XX,. ktorým bola vytvorená KN parc. č. 494/6.
Hranice pozemnoknižných parciel č. 1185/2 a 1185/3, ktoré sú zapísané v PK vložkách XXX. a XXX,. boli do vyhotovenia spomínaných geoplánov nesporné. Vlastníci pozemnoknižných nehnuteľností, ako aj súčasní vlastníci určovali hranicu týchto pozemnoknižných parciel vzdialenosťou od pozemnoknižnej parcely 1375, t. č. 929, ktorá parcela predstavovala oľnú cestu, pričom v zmysle snímky katastrálnej mapy táto parcela nesmerovala v priamom smere, ale odkláňala sa k PKN parc. č. 1188/9, 1188/8 a 1185/4 - 1185/9.
Vyhotovenými geometrickými plánmi však došlo k posunutiu hranice PK parc. č. 1185/3, z ktorej sú vytvorené KN parc. č. 494/6 a 494/8 tak, že zasiahla do PKN parc. č. 1185/2 v rozsahu 606 m2.
Písomným podaním zo dňa 17. 5. 2005 žalobca vyzval žalovaných 1), 2) a 3) návrhom na určenie hranice a vydanie časti KN parc. č. 494/8 a 494/6 tak, aby táto nezasahovala do PKN parc. č. 1185/2 v rozsahu 606 m2. Pretože tieto osoby nereagovali na návrh žalobcu, žalobca sa domáhal svojho práva podaním žaloby na súd.
Žalovaný 1) uviedol, že nemá námietky voči žalobe, užíva nehnuteľnosť tak, ako ju kedysi kúpil jeho otec. Uviedol, že nenamieta, aby súd určil hranicu tak, ako má byť, nech je hranica tak, ako sa patrí.
Žalovaný 2) uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré súdu dňa 2. 2. 2006 zaslal a zdôraznil, že žaloba je zo strany žalobcu neoprávnená. Hranica medzi parcelami 494/8 a 494/6 nachádzajúcimi sa v kat. úz. K. bola určená rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 15C 270/97-108 zo dňa 18. 10. 2001, pričom súd skonštatoval, že žalobca bol vypočutý ako svedok, ktorý v mene J. V., nar. X.. X.. XXXX. - svojho syna - objednal u I.. M. S. vyhotovenie geometrického plánu, objednávku zmenil, I.. M. S. geometrický plán prekreslil a tým došlo k posunu spoločných hraníc pozemkov. Žalovaný 2) teda odvolávajúc sa na túto skutočnosť a predchádzajúce rozhodnutie súdu nesúhlasil so žiadnou zmenou hraníc pozemkov a vydaním nehnuteľnosti.
Žalovaná 3) - manželka žalovaného 2) sa pridržiavala vyjadrenia svojho manžela.
Žalovaný 4) zdôraznil, že nesúhlasí s vydaním nehnuteľnosti o výmere 606 m2 z dôvodu, že žalobca svoj podiel na citovanej nehnuteľnosti parc. č. 1185/2 riadne užíva a je len spolupodielnikom na tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ túto časť nehnuteľnosti z predmetnej parcely chce do svojho vlastníctva, nič mu nebráni v tom, aby si to previedol do svojho vlastníctva tak, ako vo svojej veľkosti predmetný podiel užíva. Parcela č. 1185/2 bola po vzájomnej dohode rozdelená podľa podielov uvedených na liste vlastníctva všetkými spoluvlastníkmi, čo títo môžu potvrdiť. Na záver uviedol, že súhlasí s tým, aby bola určená hranica medzi parcelami 1185/2 a 1185/3 podľa katastrálnej mapy.
Žalovaná 5) sa pridržiavala prednesu žalovaného 4), ako aj spoločného vyjadrenia, ktoré súdu bolo doručené.
Žalovaná 6) sa takisto pridržiavala svojho písomného vyjadrenia.
Žalovaný 7) uviedol, že daný spor, ktorý sa týka uvedených pozemkov, už pretrváva veľmi dlho. V minulosti sa všetko odvíjalo od poľnej cesty, ktorá sa nachádza v danej lokalite medzi spornými pozemkami, pričom cesta bola pohyblivá. Keď bolo mokro a pršalo, chodilo sa spodnou časťou, keď sa tam vytvorili koľaje a cesta bola neprejazdná, tak sa v čase sucha chodilo cestou inou, ktorá bola zjazdná tak pre vozidlá, ako aj osoby. Zdôraznil, že v minulosti zrejme geodet Š. nevedel nájsť geodetické body, urobil nesprávne zameranie, čím došlo k posunu hranice o 3 metre a potom každý z vlastníkov si posúval postupne hranice o 3 metre až tak, že vznikol uvedený problém.
Žalovaná 8) a žalovaný 10) sa súhlasne pripojili k vyjadreniu žalovaného 7).
Na pojednávaní dňa 8. 11. 2007 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že viac občanov požiadalo D. o vydanie pozemkov. R. D. v obci sa rozhodlo, že dá vypracovať buď podrobný vytyčovací náčrt alebo podrobný geometrický plán, ktorý by v sebe subsumoval okrem iného aj spornú parcelu. Jednalo by sa o nehnuteľnosti až po pozemnoknižnú parcelu č. 1210, pričom nevylúčil, že v rámci tohto zamerania a geodetického záveru by sa mohol vyriešiť aj daný problém.
Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Návrhom možno teda uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazové bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté.
S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, žalobca neosvedčil v konaní naliehavý právny záujem na prvej časti výroku navrhovaného rozhodnutia, ktorým sa domáhal určenia, že hranica pozemnoknižných parciel 1185/2 z pozemnoknižnej vložky č. XXX a 1185/3 z pozemnoknižnej vložky č. XXX. pre kat. úz. K. je zhodná so snímkou z katastrálnej mapy. V prípade, ak by súd určil, že táto hranica je zhodná so snímkou katastrálnej mapy, takéto rozhodnutie súdu by bolo prakticky irelevantné vo vzťahu ku katastru nehnuteľností, pretože toto rozhodnutie by nebolo v tejto časti záznamu schopnou listinou, ktorá by mohla spôsobiť zmenu daného právneho stavu v katastri nehnuteľností Správy katastra v D..
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedeného vyplýva, že výkon subjektívnych občianskych práv - či už sa vykonávajú formou právneho úkonu alebo formou faktického správania - zásadne vylučuje protiprávnosť a tým i uloženie sankcie. Len dobré mravy Občiansky zákonník ako - taký nedefinuje, výkon práv však bude v rozpore s dobrými mravmi predovšetkým vtedy, ak pôjde o tzv. výkon šikanózny (vedený s úmyslom, aby bol povinný uvedený do zvlášť nepriaznivej situácie, ktorá obvykle nie je spájaná s výkonom práva, o ktoré práve ide). Nemožno však túto definíciu dobrých mravov viazať len na tento príklad, súd ho použil v zásade ako demonštratívny. Vo svojej podstate však pojem dobrých mravov podlieha spoločenskému vývoju a vo všetkých jednotlivostiach by bolo veľmi ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách hmotného charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Občiansky zákonník upravuje princíp dobrých mravov ako jednu z podstatných náležitostí právnych úkonov.
V súdenej veci súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že v prípade, ak by druhej časti navrhovaného výroku žalobcu bolo vyhovené, v konečnom dôsledku by sa prejavila znížená výmera pozemku u posledného vlastníka, končiaceho svojou susediacou hranicou s predposledným v rade. Ide o tzv. domino-efekt, kedy by súd nespravodlivo síce vyhovel vlastníkovi jedného pozemku, avšak na úkor poškodenia výkonu práv iného vlastníka; pričom tak žalobca ako aj žalovaní sú si vedomí, že daný právny pozemkový problém vznikol zrejme nesprávnym pôvodným zameraním primárnej - východzej hranice prvého pozemku. Pokiaľ došlo tu k odklonu fyzického zamerania so skutočným stavom v šírke povedzme 3 metrov, a to aj v úkose, logicky sa následne musel tento deficit odraziť vo výmere v inej časti pozemku.
Súd dospel k záveru, že za danej situácie by bolo nespravodlivé požadovať aplikáciu a výkon danej právnej normy na úkor iného účastníka občianskoprávneho vzťahu. Na záver je potrebné uviesť, že sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8. 11. 2007 uviedol, že snáď by teoreticky mohlo dôjsť k riešeniu daného problému po tom, ako R. D. dá vypracovať vytyčovací náčrt, resp. podrobný geometrický plán pre potrebu vlastníkov pozemkov, ktorí o ich vydanie D. požiadali.
S poukazom na zhora uvedené skutočnosti súd potom rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 OSP a priznal tým žalovaným, ktorí si uplatnili náhradu trov konania (žalovaní 2) a 3)) náhradu trov konania, a to v sume 5.924,- Sk, ktoré predstavujú trovy za poskytnutie právnej služby advokátom (2 úkony právnej pomoci po 1.260,- Sk + 19 % DPH + 2-krát režijný paušál po 164,- Sk = 2 x 1.663,50 Sk + 1 právny úkon 1.371,- Sk + 19 % DPH + paušálna náhrada 178,- Sk = 1.809,50 Sk; náhrada cestovných výdavkov v sume 193,50 Sk za použitie osobného motorového vozidla D.-XXX A. pri spotrebe 10,5 l/100 km na trase D. - Z. a späť, počet km/1 cesta 24 km x 2, cena nafty 38,40 Sk/l; náhrada za stratu času vo výške 1/60-iny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu - za 2 polhodiny: 2 x 297,- Sk = 594,- Sk. Úhrnom spolu suma 5.924,- Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 10 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).