Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/236/2005

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom, v právnej veci žalobcu: Ing. A. T., nar. XX.X.XXXX,. bytom K.F. P. XX,. R., proti žalovaným v 1. rade: A. M., nar. XX.X.XXXX,. štátny príslušník Ruskej federácie s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky na adrese I. H. XXXX/X,. R., v 2. rade: H. A., nar. XX.XX.XXXX,. štátna príslušníka Bieloruskej republiky s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky na adrese I. H. XXXX/XX,. R., obidvaja zastúpení opatrovníčkou A. A., pracovníčkou M. Ú. v R., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľovi a o vydanie vecí, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a v 2. rade s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.8.2005 domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníkom S. S., akciová spoločnosť so sídlom P. 2 v R. a žalovaným v 1. rade zo dňa 9.11.2004 predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia combi, evidenčné č. PD-075-BF je voči žalobcovi ako veriteľovi dlžníka neúčinná, ďalej aby žalovaný v 1. rade vydal žalobcovi to, o čo sa majetok dlžníka ukrátil, a teda veci, ktoré boli predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy, a to osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ďalej aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníkom S. S. a.s. so sídlom P. X,. R. a žalovanou v 2. rade predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev.č PD 391 BL je voči žalobcovi ako veriteľ dlžníka neúčinná a ďalej žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi to, o čo sa majetok dlžníkov krátil, a teda veci, ktoré boli predmetom predaja, a teda osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia s vyššie uvedeným evidenčným číslom a aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k náhrade trov konania. Súčasne žalobkyňa podala aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným v 1. a 2. rade akýkoľvek spôsob disponovať s uvedenými motorovými vozidlami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení žaloby uviedla, že ako veriteľ mala voči spoločnosti S. S. a.s. so sídlom P. X,. R., ktorá spoločnosť je právnym nástupcom spoločnosti F. M., a.s. so sídlom S. č. XX,. B. pohľadávku vo výške 123.000,-Sk predstavujúcu neuhradené nájomné za užívanie nebytových priestorov vo vlastníctve veriteľa, pričom uvedené nájomné bolo vyúčtované na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.5.2003 a zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.2.2004 dlžníkovými faktúrami a tiež má voči uvedenej spoločnosti pohľadávku predstavujúcu dojednané úroky z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania tak, ako to bolo dojednané v č.l. III.ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.5.2003. Žalovaný v 1. rade podľa výpisu z obchodného registra je členom štatutárneho orgánu dlžníka, žalovaná v 2. rade je osobou blízkou žalovanému v 1. rade, žije so žalovaným v 1. rade v spoločnej domácnosti a ich vzťah možno charakterizovať ako vzťah druha a družky. Keďže dlžník neuhradil žalobcovi dlžnú sumu navrhol žalobca dlžníkovi, aby tento predal svoj majetok, a to 2 motorové vozidlá zn. Škoda Octávia, ktoré používali členovia predstavenstva a z takto získaného výťažku z predaja majetku uspokojil žalobcu ako svojho veriteľa. Pri ústnom rokovaní so žalovaným v 1. rade ako členom predstavenstva dlžníka jej tento oznámil, že v spoločnosti nedisponujú žiadnym majetkom, pretože dlžník predal svoj majetok a žalobcovi bolo oznámené zo strany dlžníka, že dňa 9.11.2004 uzavrel dlžník ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla zn. Škoda Octávia ev. č. PD 075 BF, pričom kúpna cena predstavovala sumu 150.000,-Sk, a toho istého dňa uzatvoril dlžník ako predávajúci na jednej strane a žalovaná v 2. rade ako kupujúca na druhej strane kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla zn. Škoda Octávia ev. č. PD 391 Bl, pričom kúpna cena predstavovala sumu 100.000,-Sk. S poukazom na tieto skutočnosti sa preto žalobkyňa domáhala určenia, že právny úkon dlžníka, a to uzavretie obidvoch kúpnych zmlúv so žalovaným v 1. rade, ako aj so žalovanou v 2. rade predmetom ktorých bol predaj osobných motorových vozidiel vyššie uvedených sú voči žalobcovi ako veriteľovi neúčinné, pretože ukracujú uspokojenie pohľadávky. Právnymi úkonmi - kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu pohľadávky žalobcu, pričom žalovaný v 1. rade ako osoba, ktorá bola členom štatutárneho orgánu spoločnosti a žalovaná v 2. rade ako osoba blízka žalovaného v 1. rade mali vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť týmto právnym úkonom uspokojením vymáhateľných pohľadávok veriteľov a medzi nimi aj žalobcu, ktorá pohľadávka predstavuje sumu vo výške 123.000,-Sk s prísl. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade musel byť tento úmysel známy, pretože mali vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, nakoľko sa proti nemu viedlo viacero súdnych a exekučných konaní.

Vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo šetrením zistiť pobyt žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sa na adrese prechodného pobytu nezdržiavali, súd im uznesením sp. zn. zo dňa 30. 8. 2007 ustanovil opatrovníka v osobe pracovníčky M. Ú. v R..

V súlade s ustanovením súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, zastúpených opatrovníkom, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Žalobkyňa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, pričom doplnila, že vozidlá boli predané na základe ústnych kúpnych zmlúv a peniaze z predaja boli vyplatené žalovanými v 1. a 2. rade predávajúcemu až niekedy v máji 2005, čím došlo k poškodeniu jej ako veriteľky, nakoľko z predaja nebola uspokojená. Pokiaľ sa týka skutočností, že vozidlá boli predané na základe ústnych kúpnych zmlúv k tomuto uviedla, že o tomto svedčí výpis z peňažného denníka spoločnosti F. M. kde boli uvedené zápisy, že boli od žalovaných v 1. a 2. rade prijaté sumy 150.000,-Sk a 100.000,-Sk, pričom keby neboli autá predané, uvedené sumy by neboli poukázané predávajúcemu, teda na účet spoločnosti. O obsahu týchto právnych úkonov nepredložila žiadny iný dôkaz, pričom doplnila, že žalovaní v 1. a 2. rade boli trestne stíhaní na základe trestného oznámenia D. Z., ktorý na nich podal trestné oznámenie pre odcudzenie peňazí a pre prepis vozidiel.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovaný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a spoločnosť F. M., a.s. so sídlom S. XX,. B. ako nájomcom vyplýva, že žalobkyňa na základe uvedenej zmluvy prenechala nájomcovi nebytové priestory popísané v zmluve do užívania za účelom zariadenia kancelárskych priestorov, v ktorých bude nájomca vykonávať činnosť v súlade s predmetom svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na dobu 5 rokov od 1.6.2003 do 31.5.2008. Nájomné bolo stanovené dohodou vo výške 12.000,-Sk za jeden kalendárny mesiac, pričom zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude uhrádzať nájomné vopred v štvrťročných splátkach vo výške 36.000,-Sk na účet prenajímateľa.

Okrem toho žalobkyňa ako prenajímateľka uzatvorila so spoločnosťou F. M. a.s. so sídlom S. XX,. B. ako nájomcom i ďalšiu zmluvu o nájme nebytových priestorov predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov vo vlastníctve prenajímateľa opätovne za účelom zariadenia kancelárskych priestorov, v ktorých bude nájomca vykonávať činnosť v súlade s predmetom svojej podnikateľskej činnosti, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na obdobie 5 rokov od 1.3.2004 do 28.2.2009. Nájomné bolo stanovené dlhodobo na výšku 9.500,-Sk za jeden kalendárny mesiac, pričom sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude uhrádzať nájomné vopred v štvrťročných splátkach vo výške 28.500,-Sk na účet prenajímateľa. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 23.2.2004.

Faktúrou zo dňa 2.4.2004 bolo nájomcovi vyfakturované nájomné za mesiace apríl, máj a jún 2004 za nebytové priestory, ktoré mal nájomca na základe zmlúv v nájme, pričom faktúra č. 20044013 bola vystavená na sumu 36.000,-Sk a druhá faktúra č. 2004016 bola vystavená na sumu 28.500,-Sk. Ďalšími faktúrami bolo nájomcovi vyfakturované nájomné za mesiace júl, august, september 2004. Nájomca však uvedené faktúry žalobkyni ako prenajímateľke neuhradil.

Z výpisu z obchodného registra zo dňa 14.2.2005 vyplýva, že spoločnosť S. S., a.s. so sídlom P. X v R. je právnym nástupcom spoločnosti F. M., a.s. so sídlom S. XX,. B.. Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol v tom čase podpredseda predstavenstva spoločnosti S. S., a.s., a to od 28.5.2004.

Z výpisov z evidenčných kariet vozidiel evidenčné číslo PD 075 BF a PD 391 BL z Okresného riaditeľstva, Okresný dopravný inšpektorát v P. zo dňa 6.9.2005, že vlastníkom uvedených osobných motorových vozidiel bola spoločnosť F. M., a.s. so sídlom S. XX,. B., pričom dňa 3.11.2004 došlo k zmene dlžníka a novým držiteľom sa stal žalovaný v 1. rade.

Z výpisu z pokladničnej knihy spoločnosti F. M. a.s. vyplýva, že dňa 9.11.2004 bola do pokladne uhradená čiastka vo výške 150.000,-Sk s poznámkou "úhrada A. za auto" a toho istého dňa bola prijatá suma 100.000,-Sk s poznámkou "úhrada L. za auto".

Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou F. M. a.s. B. vyplýva, že na zabezpečenie splnenia záväzkov zo strany dlžníka voči veriteľovi, ktorý predstavuje istinu vo výške 163.000,-Sk a príslušenstvo vo výške 7.456,-Sk dlžník previedol svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam špecifikovaným v prílohe č. 1 tento zmluvy na veriteľa - žalobkyňu, pričom hodnota uvedených vecí predstavovala sumu 211.107,-Sk. Zmluva bola uzatvorená dňa 12.7.2004.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa má vymáhateľnú pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade, a to pohľadávku vo výške 123.000,-Sk predstavujúcu neuhradené nájomné za užívanie nebytových priestorov, ktoré mala spoločnosť S. S., právny predchodca spoločnosti F. M., a.s. na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov v nájme. Nájomné bolo jednotlivými faktúrami vystavenými žalobkyňou riadne vyfakturované, pričom faktúry neboli v lehotách ich splatnosti žalobkyni zaplatené. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnú pohľadávku nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu za sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom). Vymáhateľná je pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), teda je žalovateľná, pohľadávka, ktorej sa možno domáhať na súde alebo ktorú možno uplatniť na súde.

Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony a keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky a stačí že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

V rámci konania o odporovateľnosti právnych úkonov podľa , platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi v danom konaní stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Žalobkyňa však v konaní nepredložila súdu žiadny dôkaz, ktorým by preukázala obsah právnych úkonov žalovaných v 1. a 2. rade, ktorými by ukrátili žalobkyňu ako veriteľa. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala skutočný obsah právnych úkonov, samotné poukázanie na pokladničnú knihu spoločnosti F. M. a.s. z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil do pokladne spoločnosti sumu 150.000,-Sk dňa 9.11.2004 a žalovaná v 2. rade toho istého dňa sumu 100.000,-Sk bez predloženia ďalších dôkazov samo o sebe neznamená, že došlo k predaju uvedených osobných motorových vozidiel. I z výpisu evidenčných kariet predmetných vozidiel z evidenčnými číslami PD 075 BF a PD 391 BL zo dňa 6.9.2005 vyplýva, že vlastníkom vozidla bola v tom čase spoločnosť F. M. a.s., a teda k žiadnemu prevodu vlastníckeho práva k uvedeným vozidlám nedošlo. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si žiadne trovy konania neuplatnili.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).

V Ružomberku dňa 21. 11. 2007

JUDr. Branislav Klukoš

sudca

Za správnosť vyhotovenia: K. Martonová