Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-68-2005.pdf
PDF · 146.69 KB
No categories available
19C/68/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Matyiovou v právnej veci žalobkyne Y. C., L.. X.X.XXXX, J. L. Ú. XX, T., zastúpenej JUDr. Jozefom Urbánekom, advokátom, Mlynárska 19, Košice proti žalovanému TAURIS Cassovia, s.r.o., IČO 00697893, Strojárenská 9, zastúp. JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom, Zvonárska č.8 Košice, za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, zastúp. pobočkou Košice, Festivalové nám. č. 1, v konaní o odškodnenie pracovného úrazu na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a v časti bolestného a v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Konanie v časti základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zastavuje.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v sume 132.091,- Sk na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla Sitára, advokáta, Zvonárska 8, Košice do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu v sume 11.191,- Sk na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podaným návrhom žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej odškodnenie pracovného úrazu na bolestnom, ktorý po jeho zvýšení na 40-násobok vyčíslila v sume 990.000,- Sk. V žalobnom návrhu uviedla, že na pracovisku pri plnení pracovných úloh došlo u nej k poškodeniu zdravia následkom úrazu - narazeniu ľavého kolena a zlomeniny nohy. Podľa posudku o bolestnom jej za úraz bolo priznaných 412,50 bodov.
V priebehu konania na žiadosť žalobkyne súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré po zvýšení základného bodového ohodnotenia na 40-násobok žalobkyňa vyčíslila na sumu 1.440.000,- Sk.
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňa 1.4.2003 na svojom pracovisku, kde pracovala šiesty deň ako predavačka, išla vysypať smeti, pošmykla sa a spadla. Utrpela vážne zranenia a to ťažkú zlomeninu ľavej nohy. Následkom úrazu bola hospitalizovaná od 1.4.2003 - 14.4.2003 a podrobila sa náročnej operácii. Základné peňažné odškodnenie bolesti bolo vyčíslené v sume 24.750,- Sk /412,5 x
60,- Sk/. Liečebný proces bol dlhodobý a bolestivý. Preto si žalobkyňa uplatnila 40-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného.
Uviedla, že jej zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti v časti 30% s čím nesúhlasí.
Znalec MUDr. S. T. vo svojom znaleckom posudku vypracovanom na základe uznesenia súdu ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 600 bodov. Žalobkyňa následne vyčíslila peňažné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia po jeho zvýšení na 40-násobok na 1.440.000,- Sk /600 bodov x 60,- = 36.000,- Sk, 40 x 36.000,- Sk = 1.440.000,- Sk/.
Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v deň nástupu do zamestnania dňa 24.3.2003 bola žalobkyňa oboznámená s bezpečnostnými predpismi a zásadami bezpečnej práce na pracovisku, absolvovala inštruktáž o všeobecných hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisoch. Zdôraznil, že v Zázname o úraze, žalobkyňa v časti, kde mala uviesť, ako došlo k úrazu, uviedla: „Niesla som vysypať smeti do kontajnera, pričom som nepoužila schody, ale sadla na rampu a chcela som sa zošmyknúť, pričom som spadla, pričom som si narazila ľavé koleno“. V časti Záznamu o úraze, kde mala žalobkyňa uviesť, aký úkon vykonávala v okamihu úrazu, uviedla: „Zošmykla som sa z rampy s tým, že som chcela byť skôr preč z rampy“. Komisia pre odškodňovanie pracovných úrazov žalovaného z dôvodu evidentného ľahkovážneho konania žalobkyne pred vznikom úrazu krátila odškodnenie žalobkyne o 30%. V súvislosti s predmetným pracovným úrazom žalovaný požiadal Inšpektorát práce v Košiciach o stanovisko. V tomto stanovisku inšpektorát skonštatoval, že žalovaný si riadne splnil povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Inšpektorát mal za preukázané, že žalovaný pri prijatí do zamestnania oboznámil žalobkyňu s príslušnými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Žalovaný mal za to, že žalobkyňa si úraz privodila svojím nedbanlivostným a ľahkovážnym konaním, konala vedome v rozpore s bezpečnostnými predpismi a pokynmi, s ktorými bola oboznámená. Jej konanie bolo navyše nie jednou z príčin úrazu, ale v skutočnosti jej konanie bolo jedinou príčinou, pre ktorú došlo k úrazu. Zdôraznil, že podmienkou zvýšenia odškodnenia sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody v predmetnom prípade nie sú. Zvýšenie odškodnenia bolesti na 40-násobok považuje žalovaný za absolútne neodôvodnený, suma, ktorú žalobkyňa žiada, hraničí s rozporom s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný uviedol, že takisto absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali jeho zvýšenie. Preto žalobný návrh žiadal v celosti zamietnuť.
Vedľajšia účastníčka žiadala návrh zamietnuť. Za neprimeranú a nadhodnotenú považovala 40-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Žalobkyni vyplatila náhradu škody z titulu bolestného za 405 bodov, teda po krátení o 30% v sume 17.010,- Sk. Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, toto bolo hodnotené až v apríli 2007. Na pojednávaní v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že podľa zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, o základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia môže rozhodovať len Sociálna poisťovňa. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo počas účinnosti tohto zákona, preto o základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia musí najprv prebehnúť dávkové konanie, od ktorého sa môže odvíjať nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vedľajšia účastníčka uviedla, že v danom prípade poškodenie na zdraví žalobkyne nemá preukázateľné také nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne ako uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku, pretože žalobkyňa v r. 2006 a aj v súčasnosti pracuje na dohodu. Žalobkyňa je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý má priznaný zo všeobecných príčin.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 1.4.2003 žalobkyňa na svojom pracovisku, kde pracovala ako predavačka na prevádzke žalovaného v obchodnom centre Laborec, utrpela pracovný úraz, zlomeninu ľavej nohy. V Zázname o úraze, spísanom dňa 28.4.2003 a podpísanom žalobkyňou, je v kolónke 6 - „aký úraz zranený vykonával v okamžiku úrazu“ uvedené - „ zošmykla som sa z rampy s tým, že som chcela byť skôr preč z rampy“ a v kolónke 7 - „ popíšte ako došlo k úrazu“ je uvedené „ niesla som vysypať smeti do kontajnera, pričom som nepoužila schody, ale sadla na rampu a chcela sa zošmyknúť, pričom som spadla, pričom som si narazila ľavé koleno“.
Žalobkyňa bola do nemocnice prijatá v deň úrazu o 16.31 hod. s diagnózou Fractura condyli medialis tibiae 1.sin. disloc. Táto skutočnosť vyplýva zo Správy pre ošetrujúceho lekára, z ktorej vyplýva aj to, že k úrazu došlo tak, že pacientka spadla z múrika, podvrtla si ľavé koleno. Hospitalizovaná bola od 1.4.2003 do 14.4.2003, kedy jej bola založená ortéza a následne od 14.4.2003 do 26.3.2003, kedy bola prijatá za účelom korekcie osi ľavého predkolenia.
Podľa posudku o bolestnom zo dňa 26.3.2004, ktorý vystavila Klinika úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, žalobkyňa bola v ústavnom ošetrení aj v čase od 1.2.2004 do 2.4.2004. V čase vystavenia posudku o bolestnom bola ešte práceneschopná. Bolestné bolo určené na 412,5 bodov.
Žalovaný predložil Zápisnicu komisie pre odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania za mesiac apríl 2003 zo dňa 7.5.2003, v ktorej je uvedené, že odškodnenie pracovného úrazu Y. C. bolo krátené o 30% z dôvodu jej evidentného ľahkovážneho konania pred vznikom úrazu, čím porušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o ktorých bola preukázateľne preškolená pred nástupom do zamestnania.
Dňa 27.11.2003 bola táto zápisnica spolu s Oznámením poistnej udalosti k zákonnému poisteniu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, doručená vedľajšej účastníčke, ktorá žalobkyni plnila za bolestné v rozsahu 405 bodov, t.j. 17.010,- Sk.
Žalovaný predložil stanovisko Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 11.7.2005 k pracovnému úrazu Y. C.. Z tohto vyplýva, že inšpektorát vykonal vizuálnu obhliadku rampy nachádzajúcej sa v priestoroch prevádzky OC Laborec. Konštatoval, že v zmysle zák. č. 330/1996 Z.z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci organizácia oboznámila Y. C. pri jej prijatí do zamestnania s príslušnými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V Zápisníku bezpečnosti práce, ktorý tiež predložil žalovaný, žalobkyňa podpisom potvrdila, že sa zúčastnila úvodnej inštruktáže o všeobecných hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov, ktorá bola vykonaná 25.3.2003 v rozsahu 4 hodín a takisto bola s nimi oboznámená dňa 24.3.2003 pri nástupe na pracovisko v OC Laborec.
Žalobkyňa vypovedala, že na prevádzke žalovaného pracovala ako predavačka. V deň úrazu, 1.4.2003, išla vysypať smeti. Schody boli ďaleko, asi 20 metrov, stálo tam auto, ktoré donieslo tovar do vedľajších potravín, preto išla cez rampu. Pri kontajneroch bola voda, mláky, šmykla sa pri kontajneroch, spadla a utrpela úraz. Do nemocnice ju zobral syn, operovali ju prvýkrát 4.4.2003, v nemocnici ostala ďalšie dva týždne. Po návrate z nemocnice práceneschopná bola celý rok, absolvovala ďalšie operácie, dvakrát jej robili artroskopiu, vyberali jej železá z kolena. Má veľké bolesti, keď hýbe s kolenom. Po úraze nemôže pracovať v záhrade, nemôže kopať, sadiť, hrabať, zhoršila sa jej životná úroveň. Pred úrazom chodievala s manželom na spoločenské akcie, plesy, zábavy. V súčasnosti je v čiastočnom invalidnom dôchodku pre reumu a od februára 2006 pracuje na tri hodiny denne ako vrátnička a upratovačka. Túto prácu prijala, aby mala z čoho žiť, pretože manžel, ktorý bol chorý na rakovinové ochorenie, jej zomrel v r. 2004.
Žalobkyňa tvrdila, že o bezpečnostných predpisoch ju žalovaný nepoučil, keď s ňou spisoval záznam o úraze, dal jej podpísať, že bola poučená o bezpečnostných predpisoch. Z jej strany nedošlo k žiadnemu porušeniu bezpečnostných predpisov.
Žalobkyňa na otázku vedľajšej účastníčky uviedla, že vyšla vonku na rampu, po zadku sa šmykla dole na strieške a dopadla ku kontajnerom, kde sa jej vlastne šmykli nohy a spadla.
V písomnom podaní spracovanom jej právnym zástupcom žalobkyňa zdôrazňovala, že k úrazu došlo v priamej a príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh na mokrej a šmykľavej spevnenej ploche pri kontajneri určenom pre predajňu žalovaného. Zotrvala na tom, že z rampy /vysokej asi 100 cm/ sa zošuchla z dôvodu, že do vedľajšej predajne bol dovezený tovar autom, ktorého otvorené dvere jej znemožňovali prejsť schodíkom z rampy. K úrazu došlo pri bežnej a každodennej činnosti nezavineným konaním z jej strany ako bežná neopatrnosť v dôsledku stavu vonkajšieho terénu. U žalobkyne došlo k sťaženiu zdravotnej pohody a postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu, trpela bolesťami, k narušeniu psychomotorického tempa a pohybovej motoriky končatín, k sústavným stavom únavy, k únavovému syndrómu, v dôsledku čoho musí často odpočívať a ležať na lôžku, k pretrvávajúcim bolestiam.
Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa konala v rozpore s bezpečnostnými predpismi a pokynmi, o ktorých bola riadne žalovaným oboznámená. Nespochybnil následky na zdravotnom stave, ktorý si vyžiadal úraz žalobkyne, ale mal za to, že tento stav si žalobkyňa privodila sama. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia, v predmetnom prípade absentujú. Poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec konštatuje, že k takému typu zlomeniny, ktorý utrpela žalobkyňa, dochádza najčastejšie po páde zraneného na svoju vystretú dolnú končatinu, z výšky. Toto konštatovanie znalca je v súlade s tvrdeniami žalovaného, svedkov a dokonca aj s niektorými vyjadreniami samotnej žalobkyne, v zmysle ktorých je zrejmé, že žalobkyňa si úraz privodila svojím nedbanlivostným a ľahkovážnym konaním tým, že pri vynášaní odpadu neprechádzala po určených pozemných komunikáciách a schodišti určených pre prechod ku kontajnerom, ale použila rampu schodišťa, po ktorej sa chcela zošmyknúť.
Vedľajšia účastníčka takisto poukázala na vyjadrenie znalca, ktorý zhodnotil, že k takémuto typu zlomeniny dochádza najčastejšie po páde zraneného na svoju vystretú /extendovanú/ dolnú končatinu z výšky. Podľa znalca úraz v žiadnom prípade nemôže mať za následok zvýšenie bodového ohodnotenia. Pokiaľ žalobkyňa má zdravotné problémy, ktoré vedľajšia účastníčka nepopiera, tieto vyplývajú zo všeobecného ochorenia, pre ktoré jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Uviedla, že žalobkyňa si odporuje, pretože pokiaľ chodí upratovať, tiež sa musí zohýnať a vykonávať rôzne iné úkony a na strane druhej tvrdí, že sa nemôže zohýnať a preto nemôže pracovať v záhrade. Toto zdôraznil aj žalovaný.
Vedľajšia účastníčka zdôraznila, že po nadobudnutí účinnosti zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, všetky základné nároky musia prejsť dávkovým konaním pred Sociálnou poisťovňou, ktorá musí vydať rozhodnutie o základnom bodovom ohodnotení. Aj v tomto prípade musí o základnom bodovom ohodnotení, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne prebehnúť dávkové konanie, od ktorého sa potom odvíja prípadný nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto vedľajšia účastníčka žiadala v základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia konanie zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni na rozhodnutie. Zdôraznila, že jednotlivé úrazové dávky sú samostatnými dávkami. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, a aj jej prípadnému nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, došlo už v čase účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z., preto tento nárok musí najprv prebehnúť dávkovým konaním pred Sociálnou poisťovňou.
Svedkyňa I. T. vypovedala, že v r. 2003 pracovala v prevádzke žalovaného v OC Laborec, žalobkyňa nastúpila 31.3.2003 na jej smenu. Ona oboznamovala žalobkyňu s bezpečnostnými predpismi, povedala jej, že na obed, keď sa končí smena, vynáša sa smeti. Bola so žalobkyňou na rampe, ukázala jej kontajner prevádzky , takisto jej ukázala, že schody z rampy sú vľavo aj vpravo. Schody nebol problém
použiť ani v prípade, že tam boli zaparkované autá, nikdy sa smeti nevynášali tým spôsobom, že sa niekto šmýkal po rampe /svedkyňa na danej prevádzke pracovala 10 rokov/. Svedkyňa vypovedala, že žalovaný zabezpečuje technika, ktorý vykonáva školenie z bezpečnostných predpisov, ona sama ním bola preškolená, pričom tieto školenia sa v pravidelných intervaloch opakovali.
Svedok G. G. pracoval na prevádzke žalovaného v OC Laborec ako jej vedúci. Uviedol, že stále, keď príde nový pracovník na prevádzku, robí sa poučenie z bezpečnostných predpisov. Nevedel uviesť, či konkrétne žalobkyňa podpisovala, že je poučená z bezpečnostných predpisov. Uviedol, že žalobkyňu najprv poučila zástupkyňa p. T., on prišiel do práce na obed, vtedy to urobil aj on. Svedok vylúčil, že by pri kontajneroch na smeti mohlo byť blato a voda, pretože priestor je vyasfaltovaný, hneď vedľa je kanál a je tam veľký spád. Svedok uviedol, že záznam o úraze bol spísaný v deň úrazu. Žalobkyňa mu povedala, že chcela skočiť z rampy, keď vynášala smeti a keď si čupla ruplo jej v kolene. Svedok mal za to, že žalobkyni sa nechcelo ísť dookola. Nikdy sa nestalo, aby pri rampe boli zaparkované autá a z tohto dôvodu sa nedali použiť schody, nebolo zaužívané, aby predavačky vynášali smeti tak, že zoskakovali z rampy. Každý nový pracovník bol poučený o bezpečnostných predpisoch najprv na prevádzke a potom aj na „firme“, ktorá o školení vyhotovila písomný doklad.
Svedkyňa R. P. pracovala v r. 2003 na prevádzke žalovaného v OC Laborec ako predavačka. Vypovedala, že v deň úrazu ju zákazníčka zavolala, že jej kolegyňa nemôže stúpiť na nohu. Keď prišla k žalobkyni, táto jej povedala, že skočila z rampy, že nevie, či má narazené koleno alebo či sa len zľakla. Svedkyňa uviedla, že ona sama, keď nastúpila na prevádzku, bola preškolená z bezpečnostných predpisov vedúcim a potom aj bezpečnostným technikom z podniku. Pokiaľ ide o vynášanie smetí z prevádzky, na konci rampy sú schody, tieto sa dali použiť aj v prípade, keď tam boli zaparkované autá. Kontajnery na smeti sú umiestnené na vyasfaltovanom mieste.
Svedok W.. S. G. pracoval u žalovaného od r. 2002 ako bezpečnostný technik. Uviedol, že žalobkyňu pozná, školil ju v marci 2003 v zmysle príslušných zákonných ustanovení a takisto aj na základe inštrukcií generálneho riaditeľa. Svedok uviedol, že novoprijatý zamestnanec bol o základných postupoch zaškolený hneď v prvý deň ako nastúpil do práce, toto školenie robil priamy nadriadený. Do troch dní preškolil pracovníkov on. Písomný záznam sa o tom robil v zápisníku bezpečnosti práce. Svedok jednoznačne tvrdil, že žalobkyni po úraze dával podpisovať len záznam o úraze, preškolil ju pred úrazom spolu s ďalšími zamestnancami.
V tejto súvislosti z dokladov predložených žalovaným z Organizačného poriadku, Pracovného poriadku a z Prípravy zamestnancov, platných od 1.4.2002 vyplýva, že vedúci zamestnanec je povinný vykonávať úvodné školenia nových zamestnancov a ich poučenie na pracovisku, zoznamovať podriadených zamestnancov s bezpečnostnými predpismi, normami, príkazmi, pokynmi, preskúšavať ich znalosť, kontrolovať a nekompromisne vyžadovať dodržiavanie predpisov, pred uzavretím pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s jeho právami a povinnosťami, za ktorých má prácu vykonávať, pri nástupe do práce je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s predpismi vzťahujúcimi sa na výkon dojednanej práce, s Pracovným poriadkom. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí poznať a dodržiavať právne predpisy, ktoré sa vzťahujú k vykonávanej práci, vrátane právnych a ostatných predpisov a pokynov k zabezpečeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zoznámiť sa a dodržiavať pracovný poriadok a ostatné organizačné normy, pokyny zamestnávateľa, technologické, pracovné a iné postupy, vchádzať a vychádzať určenými vchodmi. Medzi všeobecné práva zamestnancov patrí byť oboznámený s pracovným poriadkom, organizačnými, technickými, bezpečnostným a inými predpismi vzťahujúcimi sa na jeho pracovisko. Zamestnanci sú povinní pri práci konať tak, aby neohrozovali seba a iné osoby. Podľa Smernice pre riadenie činnosti bezpečnosti práce zo dňa 7.9.2001 všetci novoprijatí zamestnanci sú povinní absolvovať vstupné školenie novoprijatých zamestnancov, ktoré sa zaznamenáva v zápisníku bezpečnosti práce, ktorý zamestnancom vydá personálny odbor, tento zároveň informuje zamestnanca o termíne vstupného školenia a o povinnosti jeho absolvovania. Novoprijatí zamestnanci sú povinní po zaradení na pracovisko pred započatím výkonu práce absolvovať úvodnú inštruktáž bezpečnosti práce na pracovisku, ktorú vykoná priamy nadriadený.
Znalec MUDr. S. T. po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne a jej klinického vyšetrenia dňa 2.2.2007, konštatoval vo svojom znaleckom posudku, že pri osobnom vyšetrení žalobkyňa uviedla, že spadla z múrika, ďalej sa šmykla na blate pred kontajnerom na rovnej ploche. Znalec zistil, že zdravotný stav žalobkyne je primeraný veku, klinicky stabilizovaný, s vedľajšími sprievodnými ochoreniami: reumatoidnou artritídou-seropozitivnou, II. až III. stupňa, s osteoporózou, sekundárnou osteopeniou, s nodóznou hypofunkčnou strumou. Žalobkyňa pri úraze utrpela tieto poškodenia: zlomeninu vnútornej a vonkajšej hlavice /condylu/ ľavej píšťaly, /impresívnej/-vtlačujúcej kostné tkanivá koncových častí píšťaly do nižších kostných štruktúr hlavice píšťaly a súčasne spôsobujúc týmto aj zlomeninu - odlomeninu / lineárnu/ - priamu vyvýšeniny medzihlavicovej píšťaly /eminentio intercondylica tibiae/ vľavo od jej obidvoch hlavíc. Takýto typ zlomeniny hlavíc píšťaly spôsobuje následne nerovnosť kĺbnej plochy kolenného kĺbu na úrovni hlavice píšťaly, s nutnosťou adekvátneho operačného riešenia, krvavej repozície /nápravy/, s následnou osteosyntézou /spojením/ reponovaných kostných úlomkov hlavice píšťaly, v prípade žalobkyne vnútornej hlavice píšťaly dlahou /lamelou/ aj inými osteosyntetickými materiálmi - klincami, drôtmi /cerclage/, čo sa u žalobkyne aj operačne opakovane uskutočnilo. K takému typu zlomeniny dochádza najčastejšie po páde zraneného na svoju vystretú dolnú končatinu z výšky. Ak je kostné tkanivo zraneného už chorobne zmenené pred pádom, napr. jeho zriedením alebo zmenšením / osteoporózou, osteopéniou/, teoreticky aj pád z malej výšky môže mať za následok takýto typ zlomeniny. Poškodenia zdravotného stavu žalobkyne z titulu úrazu zo dňa 1.4.2003 majú trvalé následky vzhľadom k tomu, že ani po opakovaných operáciách sa nepodarilo plne dosiahnuť rovnosť kĺbnej plochy píšťaly takej, aká bola pred úrazom.. Trvalé následky úrazu sa prejavujú chronickými bolesťami v ľavom kolennom kĺbe, trvalej nepevnosti, kývavosti vyžadujúcej aj nosenie podporného aparátu, trvalého obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu - ohnutie len do 90°, trvalej deformity kolenného kĺbu, jeho vbočenia, trvalého oslabenia aj zmenšenia stehenného svalstva, nemožnosťou samostatnej chôdze do schodov, nutnosťou pri chôdzi používať francúzske barly. Znalec sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil na 400 bodov a vzhľadom k veku poškodenej ho zvýšil o 200 bodov.
Proti tomuto zvýšeniu bodového ohodnotenia namietala vedľajšia účastníčka, nakoľko touto právomocou znalec podľa vyhlášky nedisponuje. Takisto nesúhlasila s následkami úrazu na zdraví žalobkyne ako ich popisuje znalec, najmä pokiaľ ide o jej obmedzenie, pretože žalobkyňa je v pracovnom pomere na dohodu.
Podľa § 195 ods. 1,2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení noviel, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Podľa § 196 ods. 2 písm. a, c/ cit. zákona zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:
a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy., alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Podľa ods. 5 cit. zák. ust. za ľahkomyseľné konanie podľa ods. 2 písm. c/ nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust., ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v ods. 2 pís,. c/ sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
Podľa § 198 ods. 1 písm. b/ cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2003, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v akom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd v danej veci skúmal aj otázku zavinenia poškodenej, teda žalobkyne, a na základe vykonaných dôkazov /účastníckych a svedeckých výpovedí/ dospel k záveru, že k pracovnému úrazu žalobkyne došlo z dôvodu jej ľahkomyseľného konania.
Žalobkyňa v čase úrazu mala 49 rokov, už v čase úrazu trpela reumatickým ochorením /od r. 1996 liečená reumatológom/, išlo o skúsenú, kvalifikovanú pracovníčku. Napriek tomu, ako je uvedené v Zázname o úraze, k úrazu došlo tak, že „som sa zošmykla z rampy, s tým, že som chcela byť skôr z rampy preč“, „nepoužila som schody, ale sadla na rampu a chcela sa zošmyknúť“. Možno konštatovať, že vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, skúsenosti, kvalifikáciu, s dôrazom na skutočnosť, že postupovala odlišne ako ostatní jej kolegovia na pracovisku a v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa /svedkovia vypovedali, že stále používali schody a nešmýkali sa z rampy/ došlo zo strany žalobkyne jednoznačne k ľahkomyseľnému konaniu, kedy si musela uvedomovať, že si počína spôsobom, kedy si môže privodiť úraz. Hlavnou príčinou úrazu žalobkyne bolo, že nepoužila bežne zaužívaný postup schádzania z rampy, teda schody, ale z rampy sa šmýkala.
Súd neuveril tvrdeniam žalobkyne, uvedeným následne v priebehu konania a v písomnom vyjadrení jej právneho zástupcu, že k úrazu došlo z dôvodu, že pri kontajneroch bola voda a blato, na ktorých sa šmykla. Považoval tieto tvrdenia za účelové a to jednak z toho dôvodu, že iné skutočnosti sú uvedené v zázname o úraze, takisto v prepúšťacej správe je konštatované, že žalobkyňa spadla z múrika, čo lekár mohol zistiť len od samotnej žalobkyne. Napokon aj na prvom pojednávaní vo veci dňa 27.4.2006 žalobkyňa uviedla, že vyšla vonku na rampu, po zadku sa šmykla dole a dopadla ku kontajnerom. Žalobkyňa až následne korigovala svoje tvrdenia pokiaľ ide o spôsob ako utrpela pracovný úraz. Aj znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že k úrazu, aký utrpela žalobkyňa, dochádza najčastejšie pri páde na vystretú končatinu z výšky. Možno teda dôvodne predpokladať, že pokiaľ by žalobkyňa riadne použila schody vedúce z rampy, nebola by utrpela pracovný úraz takého charakteru a s takými zraneniami, aký je v danom prípade.
Podľa názoru súdu preto boli v danom prípade splnené podmienky pre čiastočné zbavenie sa zamestnávateľa, teda žalovaného, zodpovednosti za škodu, podľa ust. § 196 ods. 2 písm. c/ zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov a organizácia sa dôvodne zbavila zodpovednosti v časti 30%, v dôsledku čoho aj plnenie bolestného zo strany vedľajšej účastníčky bolo krátené o 30%.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení noviel, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 6 ods. 1,2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení noviel, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Pri zvýšení sa prihliada na predpoklady, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené, pričom týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Prihliada sa tiež na to, či ide o muža alebo o ženu, aj na vhodnosť prípadného lekárskeho zákroku.
V zmysle § 4 ods. 1 cit. vyhl. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhl. výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod.
Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1,2.
Žalovaný prostredníctvom vedľajšej účastníčky žalobkyni z titulu bolestného vyplatil sumu 17.010- Sk za 405 bodov po krátení /základné peňažné odškodnenie bolesti by bolo 412,5 bodov x 60,- Sk = 24.750,- Sk/.
V zmysle návrhu žalobkyne bolo potrebné skúmať, či sú u nej splnené podmienky pre zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví, pričom vo vyhláške sú zvlášť upravené podmienky pre priznanie bolestného a zvlášť pre priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zvyšovanie bolestného nad rámec ohodnotenia stanoveného lekárom prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napr. o zvlášť mučivé stavy, ktoré u žalobkyne zistené neboli. Zvýšenie odškodnenia za bolesť na 40-násobok súd nepovažoval za dôvodné, najmä vzhľadom na okolnosti, za ktorých žalobkyňa úraz utrpela.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Priznanie takéhoto odškodnenia prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti a obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Takýto postup prichádza do úvahy skutočne len v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy športové, kultúrne, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo celkom mimoriadne a na vysokej úrovni
V prípade žalobkyne vykonaným znaleckým dokazovaním boli objektívne zistené jej ťažkosti a znalec vyčíslil sťaženie spoločenského uplatenia na 400 bodov, ktoré vzhľadom na vek žalobkyne podľa § 6 zvýšil o polovicu, t.j. o 200 bodov, spolu teda za sťaženie spoločenského uplatnenia jej priznal 600 bodov.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že u žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy je možné zvýšiť odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podľa názoru súdu na základe vykonaných dôvodov možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by sa žalobkyňa nebola ľahkomyseľne správala a bola by riadne použila schody vedúce z rampy, mohla predísť, resp. zabrániť pracovnému úrazu a a následne aj zraneniam takého charakteru, aké utrpela.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že jej kultúrne, športové, spoločenské, či iné zapojenie pred úrazom bolo na mimoriadne vysokej úrovni a v dôsledku utrpeného úrazu je z týchto činnosti úplne vylúčená, resp. ich môže vykonávať len s vynaložením mimoriadneho úsilia. V tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno.
Žalobkyňa tvrdí, že nemôže pracovať na záhradke pri dome, pretože sa nemôže zohýnať. Napriek tomu, podľa vlastného vyjadrenia pracuje každý deň na tri hodiny ako vrátnička, upratovačka - najmä túto prácu nie je možné vykonávať bez toho, aby sa nezohýnala. Podľa lekárskej správy zo dňa 14.3.2007, v ktorej je posudzovaný jej zdravotný stav na účely invalidného dôchodku, žalobkyňa má chôdzu v hraniciach normy, bez opory. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, pre ktoré jej bola priznaná čiastočná invalidita, je reumatoidná artritída/ rozsah 25% - 35ˇ%/ a iné zdravotné postihnutie je osteoporóza v rozsahu 10% - 15%. Žalobkyňa nie v dôsledku pracovného úrazu bola uznaná čiastočne invalidnou.
Nebolo preukázané, že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela, by žalobkyňa bola vyradená z činností, ktoré vykonávala aj pred úrazom, takisto nebolo preukázané, aby obmedzená v obvyklom spôsobe života. Pohybuje sa bez opory a potreby paličky.
Je nepopierateľné, že žalobkyňa mala určité objektívne zistené ťažkosti, tieto skutočnosti sú však zohľadňované v základnom bodovom ohodnotení odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo hodnotené posudkom zo dňa 1.4.2007, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /od 1.1.2004/, jednoznačne nárok na základné bodové hodnotenie z tohto posudku vzniklo až po 1.1.2004. Nárok žalobkyne na základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je možné posudzovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003, ako to namieta žalobkyňa. Po 1.1.2004 právomoc súdov rozhodovať o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia titulom základnej náhrady nie je daná, pretože o týchto nárokoch rozhoduje v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.. Sociálna poisťovňa ako o úrazovej dávke, pričom vecná príslušnosť na rozhodovanie o tejto dávke patrí do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Pretože na rozhodovanie o priznaní základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je daná právomoc Sociálnej poisťovne, súd konanie v časti o základnom bodovom ohodnotení za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil. Žalobkyni nič nebráni, aby si tento svoj nárok uplatnila v Sociálnej poisťovni ako príslušnom orgáne.
Súd sa preto v tomto konaní zaoberal len zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia a ako je vyššie uvedené, dospel k záveru, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne na 40- násobok nie je dôvodné.
Záverom treba uviesť, že oba druhy odškodnenia majú slúžiť ako náhrada tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých strastí a obmedzovania v živote. Žiada sa však uviesť, že v žiadnom prípade neslúži tento inštitút na obohacovanie, ale na priznanie spravodlivej náhrady - v tomto konkrétnom prípade, keď k úrazu žalobkyne došlo v dôsledku jej ľahkomyseľného správania, neprislúcha jej zvýšené odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podľa § 148 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania, úspešný žalovaný má právo na náhradu trov konania.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS č. 655/2004, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 200.000,- Sk do 1.000.000,- Sk 6.650,- Sk + 500,- Sk za každých aj začatých 50.000,- Sk prevyšujúcich sumu 200.000,- Sk.
Keďže predmetom konania bolo zaplatenie sumy 972.990,- Sk s prísl., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 14.650,- Sk.
O výške trov právneho zastúpenia súd rozhodol nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia 20.5.2005: 14.650,- Sk
- písomné podanie zo dňa 24.4.2006: 14.650,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 27.4.2006: 14.650,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 8.6.2006: 14.650,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 6.7.2006: 14.650,- Sk
- písomné podanie zo dňa 10.5.2007: 14.650,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 2.10.2007: 14.650,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 4.10.2007: 7.325,- Sk(1/2 z 14.650,-Sk)
- režijný paušál: 150,- Sk za rok 2005, 4 x 164,- Sk za úkony v roku 2006, 3 x 178,- Sk za úkony v roku 2007: 1.340,- Sk
- spolu: 111.215,- Sk
V zmysle ust. § 14 ods. 4 veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z.z., za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Preto súd za účasť na pojednávaní dňa 4.10.2007 priznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu vo výške jednej polovice.
Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 27 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, sadzba dane je 19% zo základu dane.
V tomto prípade predstavuje 19%-tná daň z pridanej hodnoty sumu 20.876,- Sk (19% z 109.875,- Sk).
Celková suma náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje 132.091,- Sk (111.215,- tarifná odmena a režijný paušál, 20.876,- Sk 19% daň z pridanej hodnoty).
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.8.2006 č.k. 19C/65/2005-67 bola svedkovi priznaná náhrada cestovných výdavkov v sume 1.351,- Sk, ktoré boli vyplatené z prostriedkov štátu. Uznesením zo dňa 12.4.2007 č.k. 19C/68/2005-104 bola znalcovi priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 9.840,- Sk. Odmena bola znalcovi predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., keď štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Nakoľko žalobkyňa bola v konaní neúspešná, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a zaviazal ju na náhradu trov štátu v celkovej výške 11.191,- Sk (1.351,- Sk + 9.840,- Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).