Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-43-2007.pdf
PDF · 85.92 KB
No categories available
19C/43/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne J. P., štátnej občianky SR, bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX,. zastúpenej JUDr. D. D., advokátom so sídlom v P. B., K.. N. č. XXX. proti žalovaným 1/ O. D., štátnej občianke SR, bytom N., Š. XXX/XX,. 2/ I. H., štátnemu občanovi SR, bytom B. č. XX. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc.č. 186 o výmere 3968 m2 zapísanej v LV č. 361 k.ú. B. s a z a m i e t a.
Žalovaným 1,2 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 54/2006 zo dňa 14.12.2006 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13.10.2004 sp. zn. 4Co 24/04 a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.11.2003 sp.zn. 7C 747/97, ktorými bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti - ornej pôde zapísanej v LV č. 361 k.ú. B. ako parc.č. 186 o výmere 3968 m2. Predmetná vec bola vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu v Trenčíne. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že súdy neaplikovali zákon č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 23 ods. 1 vylučujúce reálne rozdelenie poľnohospodárskeho pozemku, ktorý bol predmetom vyporiadania.
Žalobkyňa v konaní po zrušení veci uviedla, že na podanom návrhu zotrváva a žiada, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode. Vzhľadom na stanovisko najvyššieho súdu navrhla, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola prikázaná za primeranú náhradu do jej výlučného vlastníctva.
Žalovaná 1 v nijakom prípade nesúhlasila so spôsobom vyporiadania, ktorý žalobkyňa navrhovala. Uviedla, že k spornému pozemku má vzťah, považuje ho za „dedovizeň“, ktorú chce nechať pre svoje ďalšie pokolenia. Chodí si tam poplakať, pospomínať, utešiť sa. Tvrdila, že neexistuje žiadna cena, za ktorú by ho predala, lebo pozemok pre ňu znamená všetko.
Žalovaný 2 tiež nesúhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Poukázal na to, že býva v bezprostrednej blízkosti pozemku, ktorý je predmetom sporu. Pozemok užíval ešte za života svojej matky. Po jej smrti ho obrába, stará sa oň. Užíva ho pre svoje potreby a potreby svojej
rodiny. Sadí tam zeleninu, zemiaky a obhospodaruje ho na rozdiel od žalobkyne. Keďže má k pozemku citový vzťah, nechce sa ho v nijakom prípade vzdať.
Súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, oboznámením Osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 205/93, dopytom na O. Ú. B. a zistil tento skutkový stav:
Z osvedčenia JUDr. Ž. P., súdnej komisárky sp. zn. D 205/93 (D not 289/95) vyplýva, že nehnuteľnosť - orná pôda zapísaná v LV č. 361 k. ú B. ako parc.č. 186 o výmere 3968 m2 bola predmetom dedičstva po J. H., ktorá bola matkou žalovaných 1,2 a starou matkou žalobkyne. Podľa tohto osvedčenia sa dedičmi tejto nehnuteľnosti stali Ľ. B. (matka žalobkyne), žalovaní 1,2 a J. H..
Z výsluchov účastníkov nebolo sporné, že Ľ. B. a J. H. previedli svoje podiely v uvedenej nehnuteľnosti na žalobkyňu, ktorá sa tak stala jej spoluvlastníčkou v podiele 8/15 - in. Žalovaní 1,2 majú v spoluvlastníctve zvyšok.
Z výpovede žalobkyne súd zistil, že táto predmetnú nehnuteľnosť užíva príležitostne. Neobrába ju ako úžitkovú pôdu, nesadí na nej plodiny, slúži jej iba ako zatrávnená plocha, ktorú chodí kosiť. Domovú nehnuteľnosť, ktorá je v bezprostrednej blízkosti sporného pozemku plánuje rekonštruovať pre svojho 10 ročného syna. Toho času so svojim manželom stavia dom v D. N. V..
Z oznámenia O. Ú. v B. zo dňa 24.5.2007 vyplynulo, že nehnuteľnosť parc. č. 186 leží medzi zastavanými domami, s výstavbou domov sa v tejto lokalite zatiaľ neuvažuje. Uvedený pozemok podľa obecného úradu žalobkyňa vôbec neobrába na rozdiel od žalovaných 1,2, ktorí tak robia pravidelne.
Podľa § 142 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodne o tom súd, a to niektorým zo spôsobov uvedených v poradí, ktoré vyplýva z dikcie prvého odseku § 142 Obč. zák. V konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva však súd nie je viazaný spôsobom vyporiadania a môže rozhodnúť, že spoluvlastníctvo bude vyporiadané inak, ako navrhujú účastníci. Prvým a prednostným spôsobom je rozdelenie vecí, ak je to možné. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nie je možné, Občiansky zákonník umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci. Tieto dôvody, podľa ktorých
tak súd môže urobiť (ods. 2 § 142 Obč. zák.) nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákonnom ustanovení vymedzené. Z ustálenej súdnej praxe však vyplýva, že dôvody, pre ktoré súd nezruší spoluvlastníctvo sú výnimočné, musia byť takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť spoluvlastníctvo ukazuje ako významnejší a prednejší.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola v užívaní právnych predchodcov účastníkov a stala sa predmetom dedičstva súrodencov po svojich rodičoch. Dvaja z týchto súrodencov (matka žalobkyne a jeden z bratov) svoj podiel previedli na žalobkyňu. Tá spornú nehnuteľnosť užíva iba príležitostne. Ostaní súrodenci (žalovaní 1,2) ostali pozemok užívať pravidelne, majú k nemu vzťah a citovú väzbu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu však nemožno vzhľadom na stanovisko NS SR a zákon č. 180/1995 Z.z. rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Aj keď je vedená ako orná pôda, ktorá podlieha obmedzenému režimu drobenia, je užívaná ako záhrada, nadväzuje na pozemky, ktoré sa nachádzajú pri domovej nehnuteľnosti. Žalovaní 1,2 sporný pozemok využívajú pre dopestovanie úžitkových plodín slúžiacich svojej vlastnej a najbližšej rodiny. Pozemok pre nich však nepredstavuje len dodatkový zdroj obživy, ale slúži im na oddych a duševnú relaxáciu. Chcú ho zachovať ako dedičstvo pre ďalšie pokolenie. Naopak žalobkyňa, nemá k nemu taký citový vzťah ako žalovaní 1,2. Neobrába ho, nepestuje na ňom úžitkové plodiny, zdržiava sa v domovej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza pri pozemku iba v minimálnom rozsahu. Nemá záujem ju užívať, ale rekonštruovať pre svojho 10 ročného syna.
Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že žalobkyni ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, ktoré sa narušili vtedy, keď do užívania pozemku vstúpila po svojej matke.
Všetky predtým uvedené okolnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bol toho názoru, že toho času nie je dôvod na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pri hodnotení intenzity záujmov žalobkyne a žalovaných 1,2 by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo návrhu na zrušenie spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom vyhovené. Prikázaním celého veľkého pozemku (o výmere približujúcej sa možnosti drobenia) iba jednému zo spoluvlastníkov len preto, že toho času neexistuje zákonná možnosť jeho rozdelenia by bolo neprimeraným zásahom do vlastníctva ostatných spoluvlastníkov. Nie je totiž vylúčené, že tieto pozemky vzhľadom k tomu, že sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti domov (aj keď v extraviláne) môžu v krátkej budúcnosti zmeniť svoj charakter a bude možné ich medzi spoluvlastníkov rozdeliť podľa výšky ich podielov.
Vzhľadom na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Aj keď boli žalovaní 1,2 v konaní plne úspešní, súd im náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 150 O.s.p. za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že pôvodný návrh žalobkyne nesmeroval k vyporiadaniu prikázaním celej veci do jej výlučného vlastníctva. Tento spôsob vyplynul zo skutočnosti, že pozemok, ktorý je predmetom sporu nie je deliteľný zo zákona a bolo potrebné prihliadnuť na okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).