Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-144-2005.pdf
PDF · 115.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/144/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: W.. E. C.Š., Q.., bytom J., D. X, t. č. K., T. XX, D., zastúpeného Mgr. Miriam Juhanesovičovou, bytom Bratislava, Na medzi 2/A, súdom ustanovenej opatrovníčky navrhovateľa, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Šašinkom, advokátom, Sabinovská 14, Bratislava, proti odporcom: 1/ X. L., bytom J., M. X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Krajinská 30, Bratislava, 2/ Juraj Kusý, bytom Bratislava, Mesačná 18, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, rozhodol
rozhodol:
Súd u r č u j e, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu č.XX, nachádzajúceho sa na X.G. na D. A.. Č.. X E. J., zapísaného D. T. pre Y. C. D. J. v katastrálnom území O., na liste vlastníctva č. XXXX-čiastočný, súpisné číslo XXXX, obytný dom postavený na parc. č. XXXXX/XX,XXXXX/XX,XXXXX/ XX,XXXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaného D. T. pre Y. C. D. J., v katastrálnom území O., na liste vlastníctva č. XXXX-čiastočný, parc.č.XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parc.č.XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parc.č.XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, parc.č.XXXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX.
Súd u r č u j e, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom garáže, nachádzajúcej sa v T. Ú. P., zapísanej D. T. pre Y. C. D. J. na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parc.č.XXXXX/XX.
Odporcovia v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi rukou spoločnou a nerozdielnou trovy konania vo výške 90.272,- Sk k rukám právneho zástupcu JUDr. Branislava Šašinku, advokáta, do 3 dní.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť rukou spoločnou a nerozdielnou na účet tunajšieho súdu 112.800,- Sk titulom súdneho poplatku, do 3 dní.
odôvodnenie:
Pôvodným návrhom zo dňa 17. 6. 2005 aktívne legitimovaná strana v spore označená ako C.. C. I. súdom ustanovená opatrovníčka W.. E. C. právne zast. JUDr. Branislavom Šašinkom, advokátom sa domáhala proti odporcom v 1. a 2. rade určenia, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi W.. E. C., Q.. a odporcami sú neplatné. Zmluvy sa týkali prevodu vlastníctva 1-izbového bytu č. 23 v J., D. X a garáže, nachádzajúcej sa v k. ú. P., parc. č. XXXXX/XX. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov bol katastrom povolený 5. 9. 2003, V-XXXX/XX.
Návrh bol odôvodnený tým, že W.. C., Q.. bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony ( rozsudok OS Bratislava II, č. k. Ps 23/04-22, 443/04, právoplatnosť 15. 3. 2005 ), a z lekárskych správ bolo preukázané, že predávajúci už v čase podpisovania kúpnych zmlúv trpel na závažné ochorenie, Alzheimerovou chorobou a kvôli nej nebol schopný samostatne konať a obstarávať svoje záležitosti a teda nemohol predmetné právne úkony vykonať platne.
Na základe vykonaného dokazovania rozsudok OS II - Ps 23/04-22, 443/04, LV č. XXXX, č. XXXX, lekárske správy, zmluva o budúcej zmluve o kúpe bytu zo dňa 10. 3. 2003, kúpne zmluvy na kúpu garáže a bytu, znalecký posudok znalkyne MUDr. Márie Bártovej a aj jej výsluch pred súdom, výsluch svedkyne R. A. súd dňa 4. 7. 2006 návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Súd dospel k záveru, že kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k bytu a ku garáži sú absolútne neplatné, pričom vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku C.. J., v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že W.. C., Q.. už v čase uzatvárania kúpnych zmlúv trpel takou duševnou poruchou vyvolanou Alzheimerovou chorobou, že táto porucha ho robila na uvedené právne úkony nespôsobilým. Ďalej súd poukazoval na nízke kúpne ceny za nehnuteľnosti, ktorých trhová hodnota je oveľa vyššia.
Proti rozsudku č. k. 18C/144/2005-160 podala odvolanie odporkyňa v 1. rade.
Odvolací súd svojim uznesením č. k. 2Co/475/2006-187 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že v konaní bola nedostatočne preukázaná a súdom zdôvodnená danosť naliehavého právneho záveru podľa § 80 ods. c/ O. s. p. na požadovanom určení neplatnosti kúpnych zmlúv. Keďže uvedená právna skutočnosť nebola súdom v rozhodnutí riadne zdôvodnená a preto v tomto smere bolo rozhodnutie nepreskúmateľné. Nedostatok riadneho odôvodnenia bol dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa z procesných dôvodov podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O. s. p.
Po zrušení veci odvolacím súdom právny zástupca JUDr. Šašinka zaslal súdu dňa
23. 3. 2007 procesné podanie, v ktorom upresnil označenie aktívne legitimovaného účastníka v tom zmysle, že navrhovateľom je W.. E. C., Q.., zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou C.. C. I. a právne zastúpený JUDr. Branislavom Šašinkom. Súd upresnenie označenia navrhovateľa vyznačil do návrhu na začatie konania. Ďalej predložil návrh na zmenu petitu z určenia neplatnosti zmlúv na určenie vlastníctva sporných nehnuteľností a súčasne aj návrh na oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov.
Súd zmenu petitu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p., uznesením č. k. 18C/144/2005-196 zo dňa 11. 4. 2007 pripustil.
Po preskúmaní majetkových pomerov navrhovateľa súd dospel k záveru, že jeho návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov je dôvodný a preto mu uznesením č. k. 18C/144/2005-209 zo dňa 27. 4. 2007 vyhovel. Oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie a má i spätnú účinnosť.
V krátkosti je potrebné spomenúť zistený skutkový stav.
Zo zmluvy o budúcej zmluve o kúpe bytu súd zistil, že bola medzi navrhovateľom a odporcami uzatvorená 10. 3. 2003. Predmetom zmluvy bol byt navrhovateľa č. XX, 6. poschodie, D. X, J.. Kúpna cena bola dohodnutá účastníkmi zmluvy na sumu 100.000,- Sk. V bode VIII. bolo dohodnuté zriadenie vecného bremena v doživotnom užívaní bytu predávajúcim. V bode XII. sa budúci predávajúci zaviazal po dobu zmluvy o budúcej zmluve neuzatvoriť s inými osobami inú zmluvu o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu, záložnú zmluvu a nijako predmetné nehnuteľnosti nezaťažiť.
Takýto postup navrhovateľovi poradila R. A., jeho priateľka, pretože navrhovateľ mal nedoplatky na platbách za svoj byt. Svedkyňa urobila to isté, predala svoj byt susedke tiež za 100.000,- Sk, nebolo sporné, že bola dobrá známa odporkyne v 1. rade.
Účastníci zmluvného vzťahu sa poponáhľali a ešte 31. 3. 2003 podpísali kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu za tých istých podmienok ako sú uvedené v zmluve o budúcej zmluve. V tom istom období odporcovia od navrhovateľa kúpili aj garáž v k. ú. Trnávka za dohodnutú cenu 20.000,- Sk.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že kvôli zisteniu ceny predávaného bytu predávajúci požiadal znalca W.. S. o vypracovanie znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku č. 64/2003 súd zistil, že úlohou znalca bolo stanoviť zistenú cenu. Táto cena mala slúžiť pre potreby zákona č. 318/92 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania, dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti a ako podklad k dojednávaniu ceny pre účel zmluvných prevodov medzi predávajúcim a kupujúcim. Cena bola stanovená sumou 144.560,- Sk. Teda nejednalo sa o cenu trhovú. Tento znalecký posudok súd posudzoval len ako listinný dôkaz.
V kúpnej zmluve bola kúpna cena stanovená dohodou vo výške 100.000,- Sk.
Z listu vlastníctva (byt) č. 4265 súd zistil, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu predávajúcim nebolo v katastri zapísané.
Zo znaleckého psychiatrického posudku č. 9/06 znalkyne C.. C. J. súd zistil, že táto mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu W.. C., v ktorej boli záznamy od r. 1962 do r. 2005. Prvý raz bol W.. C. ambulantne vyšetrený na neurológii 15. 10. 2002. Ďalšie neurologické nálezy sú z r. 2004.
Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že W.. C. trpí na demenciu, má Alzheimerovu chorobu. Prvé príznaky sa u neho začali prejavovať asi v roku 2000. Pri psychologickom vyšetrení v decembri 2002 sa zistili: porušená časová orientácia, poruchy pamäti, intelektu, zmeny osobnosti. Ochorenie malo progresívny priebeh. Podľa znalkyne navrhovateľ dňa 31. 3. 2003 ( kúpna zmluva na byt, kúpna zmluva na garáž bola neskôr ) evidentne trpel na demenciu pri Alzheimerovej chorobe a preto nebol schopný rozpoznať, porozumieť a podpísať dôležité dokumenty ( kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností - byt a garáž). Ďalej znalkyňa uviedla, že jej posudok je konformný so znaleckým posudkom zo dňa 15. 12. 2004 znalkyne MUDr. Dominákovej ( robený v konaní o pozbavenie spôsobilosti W.. C. na právne úkony ). MUDr. Domináková konštatuje, že menovaný trpí na Alzheimerovu choroby a duševné ochorenie začalo asi v roku 2002.
Právna zástupkyňa odporcov 1., 2. JUDr. Dobosová mala k znaleckému posudku pripomienky. Preto súd znalkyňu MUDr. Bártovú predvolal na súdne pojednávanie a umožnil sporovým stranám klásť jej otázky. Pasívne legitimovaná strana v spore toto právo využila. Znalkyňa svoje závery posudku osobne pred súdom zdôvodnila a potvrdila, že nie je dôvod na zmenu jej zistení a uvedených záverov.
Na požiadanie odporkyne v 1. rade súd vypočul, po zrušení veci Krajským súdom v Bratislave, svedkov C. J. ( dobrú priateľku X. L. ) a W.. X. L. ( otca odporkyne v 1. rade ).
Svedkyňa J. vypovedala, že navrhovateľa asi 6 - 7 rokov pozná, stretávala ho v parku, aj v obchode. Komunikovala s ním a nepozorovala u neho žiadne známky demencie. Po otázkach upresnila, že o demencii jej povedala odporkyňa v 1. rade. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila aj k iným veciam, ale súd jej výpoveď vyhodnotil ako účelovú, nedôveryhodnú. Svedkyňa o demencii hovorila tak, že ju sama nepozorovala, ale súčasne potvrdila, že o demencii jej povedala účastníčka konania, jej dobrá
kamarátka. Preto sa nejednalo o nestranného svedka, ale o svedka zaujatého, vypovedajúceho v prospech odporkyne L..
Na druhej strane výpoveď svedka W.. X. L. ( otca odporkyne ) sa súdu javila, ako výpoveď seriózna, bez snahy vypovedať v prospech niekoho. Svedok potvrdil, že navrhovateľa poznal, poznal ho ako človeka s racionálnym myslením, ako človeka žoviálneho. Potvrdil, že navrhovateľ mu spomínal finančné problémy, ktoré chce riešiť ako p. A. ( byt za 100.000,- Sk predala susedke ). Príznaky ochorenia u neho nezaregistroval, časové obdobie odkedy - dokedy p. C. stretával a komunikoval s ním, nevedel jednoznačne presne stanoviť. O zmluve o predaji bytu vedel, tento právny úkon nepovažoval za štandardný predaj bytu, podľa jeho názoru, takéto predaje sa robia zrejme medzi príbuznými. Od dcéry vedel, že navrhovateľ v byte môže dožiť ( vecné bremeno nie je zavkladované v liste vlastníctva katastra nehnuteľností ) s tým, že dcéra bude platiť všetky platby spojené s bytom.
Právny zástupca odporkyne v 1. rade žiadal opätovne predvolať znalkyňu MUDr. Bártovú, aby jej mohol klásť otázky, pretože jej posudok je nepresvedčivý, ďalej žiadal doplniť zdravotnú dokumentáciu z miesta, kde sa t. č. navrhovateľ zdržuje DDS v Senici, ktorý prevádzkuje firma Privilégium s.r.o., z tejto by bolo možné zistiť v akom zdravotnom stave bol navrhovateľ v čase vykonania právnych úkonov ( r. 2003 ) a napokon žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Tiež žiadal vyžiadať zdravotnú dokumentáciu z liečebne v Tatrách, kde bol navrhovateľ s p. A. v lete r. 2003 na liečení.
Súd bol toho názoru, že znalkyňu MUDr. Bártovú nebude opätovne predvolávať na súd. Pred súdom bola vypočutá, odporcovia a ich vtedajšia advokátka, jej kládli otázky, na ktoré odpovedala. Tá skutočnosť, že u odporkyne 1. sa zmenil právny zástupca, nemôže byť dôvodom na opätovné vypočúvanie znalkyne. Znalkyňa MUDr. Bártová jednoznačne uviedla, že vychádzala zo zdravotnej dokumentácie W.. C., kde boli záznamy z obdobia r. 1962 až r. 2005, tieto súd považoval za postačujúce, a podľa jeho názoru, ďalšie navrhované doplnenie zdravotnej dokumentácie bolo pre spor irelevantné. A napokon nemožno zabudnúť na tú skutočnosť, že v konaní o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony, súd sa pri rozhodovaní opieral o znalecký posudok MUDr. Dominákovej, ktorá konštatovala ochorenie Alzheimerovou chorobou u navrhovateľa od r. 2002, teda pred podpisom predmetných kúpnopredajných zmlúv. Poručenský súd po dokazovaní rozsudkom zo dňa
26. 1. 2005 W.. E. C. pozbavil spôsobilosti na právne úkony, aj v tomto rozsudku sa spomína neurologické a psychologické vyšetrenie W.. C. ( bolo to v decembri 2002 ), ktoré potvrdilo predpoklad, že menovaný má ochorenie Morbus Alzheimer. Preto súd vo veci nenariadil navrhované kontrolné znalecké dokazovanie.
Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa ods. 3 vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Ústavnoprávna ochrana vlastníckeho práva každého vlastníka sa premieta a konkretizuje v príslušných zákonoch, predovšetkým v Občianskom zákonníku. ( § 1 ods. 1, § 126 ods. 1 )
Súdna ochrana vlastníckeho práva ako subjektívneho práva vychádza z § 4 OZ podľa ktorého, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa § 1 ods. 1 OZ úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
Súdna ochrana vlastníckeho práva sa realizuje prostredníctvom dvoch špecifických vlastníckych žalôb a to, žaloby na vydanie veci ( actio reivindicatio ) v zmysle § 126 ods. 1 OZ a žaloby zapieracej ( actio negatoria ) v zmysle § 127 OZ.
Pre tento prípad je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa názoru z cit. ustan. Ústavy SR a Občianskeho zákonníka, je preukázaný z procesného hľadiska naliehavý právny záujem navrhovateľa resp. súdom ustanovenej opatrovníčky na určení vlastníctva predmetného bytu a garáže v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.
Predtým, ako sa súd začal zaoberať s uvedenými právnymi otázkami súvisiacimi s určením vlastníctva a naliehavým právnym záujmom, bolo potrebné sa prejudiciálne vysporiadať s otázkou platnosti predmetných právnych úkonov, teda kúpnopredajných zmlúv.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ak právny úkon trpí vadami vôle ( nebol urobený slobodne a vážne ) alebo trpí vadami prejavu vôle ( nebol urobený určite a zrozumiteľne ) je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ( ex lege ) a pôsobí od začiatku ( ex tunc ) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnou alebo mimosúdnou cestou. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu ( ex officio ), z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili. Právny úkon nie je urobený slobodne ( nedostatok slobody vôle ) ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil.
Dokazovaním bolo preukázané, že predávajúcemu poradila R. A.Á., aby svoj byt predal a zrejme mu poradila aj výšku kúpnej ceny 100.000,- Sk za byt, keďže za tú istú sumu sama predala svoj byt susede. W.. C. bol preukázateľne v priateľskom vzťahu s p. Urbanovou, mal finančné problémy, čo zrejme využila odporkyňa v 1. rade, ktorá o tomto mala vedomosť. Teda pod nedovoleným nátlakom tretej osoby p. Urbanovej to účastník zmluvy ( odporkyňa v 1. rade ) využil.
Kúpna cena bytu bola dohodnutá neprimerane, až smiešne nízko, keď podľa všeobecných vedomostí sa v Bratislave a v uvedenej lokalite trhové ceny predmetných nehnuteľností pohybovali v rozmedzí od 1,5 milióna Sk do 2 miliónov.
Konanie ovplyvneného predávajúceho nieslo jednoznačne známky jeho ochorenia - Alzheimerovej choroby v časti vzniku právnych úkonov, čo bolo preukázané aj znalecky.
Svedok W.. L. ( otec odporkyne ) tiež zmluvu nepovažoval za štandardnú, tvrdil, že takéto zmluvy sa uzatvárajú v rodine medzi príbuznými. Predávajúceho považoval za človeka s racionálnym myslením a jeho dcéra takú zmluvu uzavrela preto, lebo mala záujem pomáhať staršiemu človeku.
Podľa názoru súdu racionálne rozmýšľajúci človek by tak lacno byt a napokon aj garáž nepredal, W.. C. bol jednoznačne ovplyvnený tretou osobou, a to p. A. a bol chorý na Alzheimerovu chorobu, ktorá má progresívny charakter v priebehu ochorenia. Starosť o staršieho človeka zo strany odporkyne X. L. je tiež pofidérna, keďže zakrátko p. A. ( mala viac ako 80 rokov ) zomrela a p. C. trpel demenciou s progresívnym vývojom, čo odporkyňa vedela, keďže to potvrdila svedkyňa J..
Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej ( hoci aj dočasnú ) nespôsobilosť ( neschopnosť ) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Skutkovú otázku, či šlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom prípade preukazovať.
Súd podľa uvedenej zásady postupoval a znalecky dokazoval, či predávajúci v čase podpísania kúpnopredajných zmlúv trpel duševnou poruchou. Záver znalca bol jasný a jednoznačný, W.. C. evidentne v čase vzniku právnych úkonov trpel na demenciu pri Alzheimerovej chorobe a preto nebol schopný rozpoznať, porozumieť a podpísať dôležité dokumenty ( zmluvy o prevode nehnuteľností ).
Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. Je to aj v prípadoch, keď sa právny úkon prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi, morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi ( subjektami ). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
Podľa názoru súdu, vzhľadom na zistené okolnosti prípadu, dohodnuté ceny za byt a garáž, je možné povedať, že právne úkony boli absolútne neplatné aj preto, že sa priečili dobrým mravom.
Vzhľadom na uvedené, súd prejudiciálne dospel k záveru, že obidve kúpnopredajné zmluvy o prevodoch bytu a garáže sú absolútne neplatné a preto vychádzajúc z citovanej ústavnoprávnej aj súdnej ochrany vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že návrh je po právu a vyhovel mu v plnom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p., vzhľadom na plný úspech aktívne legitimovanej strany v spore. Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 2.000,- Sk a náhrady za poskytnuté právne služby. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že uplatnená náhrada nebola vypočítaná správne, pretože zabudla zohľadniť tú skutočnosť, že k zmene petitu návrhu na určenie vlastníckeho práva došlo až v marci resp. apríli 2007.
Trovy boli priznané podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to ustanovení § 14 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) a § 13 ods. 4 a § 14 ods. 4.
Súd priznal za tieto úkony - prevzatie a príprava, spísanie návrhu, písomné vyjadrenie 9. 9. 2005, účasť na pojednávaniach 10. 10. 2005 a 28. 11. 2005 - sumu za každý úkon 1.731,- Sk + 150,- Sk režijný paušál; za úkony - písomné vyjadrenie 22. 5. 2006, účasť na pojednávaniach 7. 6. 2006, 3. 7. 2006, 4. 7. 2006 ( vyhlásenie rozsudku - priznaná polovica za úkon - 945,- Sk a procesné podanie z 23. 3. 2007 - sumu za každý úkon 1.890,- Sk + režijný paušál 164,- Sk a v jednom prípade 178,- Sk a za úkony - účasť na pojednávaniach 27. 6. 2007, 29. 10. 2007, 19. 11. 2007, 22. 11. 2007 ( vyhl. rozsudku - priznaná polovica za úkon - 9.537,- Sk ) - sumu za každý úkon 19.075,- Sk + režijný paušál 178,- Sk.
Pri stanovení výšky 19.075,- Sk za jeden úkon súd vychádzal z predmetu sporu ( cena bytu 1.700.000,- Sk, cena garáže 180.000,- SK ). Ceny mal potvrdené tromi realitnými kanceláriami ( Račianska realitná s.r.o., Ing. Zuzana Václavínková - BETTY, 1. Devínska realitná , s.r.o.).
Trovy teda súd priznal v celkovej výške 90.272,- Sk.
O povinnosti odporcov 1., 2. zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2, veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Ako je uvedené vyššie predmet sporu - určenie vlastníctva nehnuteľností bol stanovený zo strany súdu v sumách - za byt 1.700.000,- Sk a za garáž 180.000,- Sk.
Súdny poplatok v zmysle sadzobníka zákona o súdnych poplatkov ( 6% z predmetu sporu ) bol teda predstavovaný sumou 112.800,- Sk.
Súdny poplatok sú odporcovia 1., 2 povinní súdu zaplatiť solidárne, teda rukou spoločnou a nerozdielnou.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.