Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/39/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Ing. M. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., P. X,. v konaní zastúpený JUDr. J. M., advokátom so sídlom D. S. XXX. proti odporcom 1/ P. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 2/ Mgr. I. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, 3/ P. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, všetci bytom N. M. N. V., H. č. X,. všetci v konaní zastúpení JUDr. J. D., advokátom, so sídlom N. M. N. V., S. XX. o zaplatenie 657.300,- Sk s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcov 1/ až 3/ o zaplatenie 303.900,- Sk takto

rozhodol:

I. Odporcovia 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu 32.869,- Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania od 28.04.2005 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne plnú náhradu trov konania v sume 32.865,-Sk, k rukám právneho zástupcu odporcov JUDr. J. D., advokáta, do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vzájomný návrh odporcov 1/, 2/, 3/ o zaplatenie 303.900,- Sk s a z a m i e t a .

V. Odporcovi 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v časti vzájomného návrhu plnú náhradu trov konania v sume 27.179,- Sk, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. M., advokáta, do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde dňa 05.05.2005 domáhal od odporcov zaplatenia 657.300,- Sk spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že v minulosti mal vážnu známosť s odporkyňou 2/ a jej rodičom, odporcom 1/ a 3/ preto pomáhal pri stavbe rodinného domu tak, že im kupoval materiál i požičiaval peniaze, čím odporcom na výstavbu domu poskytol spolu asi 657.300,- Sk. Po ukončení vzťahu s odporkyňou 2/ navrhovateľ odporcov požiadal o vrátenie poskytnutých prostriedkov, čo odporcovi doposiaľ neurobili.

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. Popreli, že by navrhovateľ kupoval nejaký materiál potrebný na stavbu ich domu, či im požičiaval peniaze. Na nárok navrhovateľa uplatnený v návrhu vzniesli námietku premlčania pokiaľ ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli za dobu viac ako dva roky pred podaním návrhu teda do 05.05.2003.

Odporcovia si ďalej proti navrhovateľovi uplatnili svoje nároky vzájomným návrhom a žiadali, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť im 303.900,- Sk z toho dôvodu, že navrhovateľ býval spolu s nimi 4 roky a 10 mesiacov, pričom na bývanie, stravu ani inak ničím neprispieval. Proti vzájomnému návrhu odporcov podal navrhovateľ námietku započítania, keď uviedol, že na stavbe rodinného domu odporcov odpracoval po dobu 4 rokov najmenej 8 mesiacov v roku v rozsahu 25 hodín týždenne, pričom jedna hodina práce môže byť ohodnotená sumou 100,- Sk. Z tohto titulu má proti odporcom pohľadávku na zaplatenie 320.000,- Sk, k čomu je potrebné pripočítať dopravu na stavbu v hodnote 50.000,- Sk. Túto svoju pohľadávku si tak navrhovateľ započítava na pohľadávku odporcov uplatnenú vzájomným návrhom. Okrem toho tiež navrhovateľ namietol premlčanie nároku odporcov uplatneného vzájomným návrhom, keď tento je podľa neho premlčaný za dobu do 29.6.2003, keďže vzájomný návrh odporcovia podali na súde až 30.06.2005. Premlčanie nárok navrhovateľa uplatnených kompenzačnou námietkou proti vzájomnému návrhu odporcov zasa namietla odporkyňa 2/, podľa ktorej sú tieto nároky premlčané za dobu z pred dvoch rokov od vznesenia kompenzačnej námietky, teda do dňa 13.09.2005.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Zo výpovedí navrhovateľa a odporcov vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa 2/ mali spolu vážny partnerský vzťah a bol predpoklad, že sa zosobášia. Z tohto dôvodu aj začal navrhovateľ bývať v domácnosti rodičov odporkyne 2/ spolu s odporcami, pričom takto býval najprv v ich byte a po dostavbe rodinného domu aj tam. Odporkyne 2/ uviedla, že ju samú napadlo, aby navrhovateľ býval spolu s ňou u jej rodičov a požiadala ich o to, navrhovateľ to od nich nežiadal. Toto potvrdila aj odporkyňa 3/. Odporcovia tiež vo výpovediach zhodne uviedli, že od začiatku spolužitia od navrhovateľa nepožadoval, aby za bývanie niečo platil. Odporkyňa 2/ podľa svojej výpovede požiadala navrhovateľa, aby prispieval na domácnosť asi dva, tri mesiace pred koncom ich spolužitia v auguste 2004, čo však navrhovateľ podľa nej neurobil. Podľa navrhovateľa však odporkyne 2/ dal za mesiace 6,7 roku 2004 v hotovosti dvakrát po 5.000,- Sk.

Pokiaľ ide o zakupovanie vecí, materiálu na stavbu rodinného domu odporcov, navrhovateľ uviedol, že z vlastného rozhodnutia začal pomáhať odporcom pri stavbe rodinného domu a aj nakupovať materiál na stavbu a to tak, že ho priamo sám nakupoval alebo keď prišiel tak ho vyplácal. Odporcovia ho o toto nežiadali ale on to pokladal za slušné, keďže sa domnieval, že sa zosobášiť s odporkyňou 2/ a v rodinnom dome, ktorý odporcovia stavali budú raz spolu bývať. O nákupe stavebného materiálu a zariadenia domu predložil odporca množstvo dokladov /pokladničné bločky, faktúry a podobne/, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ mal nakúpiť rôzny stavebný materiál /tmely, farby, zvody, silikon, skrutky a podobne/, náradie /štetce, valec s rúčkou a podobne/ a tiež niektoré veci ako vnútorné vybavenie domu /stoličky, kuchyňa, rolety, anténa a podobne/. Uvedené bolo kupované od roku 1999 do mája 2004. V období dva roky pred podaním návrhu navrhovateľa na súd, konkrétne podľa predložených pokladničný lístkov a iných dokladov o nákupe od 05.05.2003 do 11.05.2004, nakúpil navrhovateľ podľa predložených dokladov materiál za 32.869,24 Sk, konkrétne rôzne tmeliace a náterové hmoty, skrutky, hmoždinky, kotvy, pánty, poistky, riedidlo, hroty, dažďové zvody, trávové koberce, madlo a podhlavník do vane a podobne. V tomto období tiež navrhovateľ podľa predložených dokladov zakúpil M. smetiaky, stoličky, rolety, kuchynskú linku, reťaze, hadicu so spojkou a rozprašovačom, garniže, anténu s káblami a konektorom, kuchynský drez, koše na dvierka kuchynskej linky, svetlá a madlá na kuchynskú linku ale i štetce. Tiež v uvedenom období navrhovateľ zaplatil zálohu na trúbu E. i za práce dodávateľovi kuchynskej linky. Navrhovateľ tiež uviedol, že zaplatil za zváranie malej bránky oplotenia, o čom však nepredložil žiadny dôkaz. Ohľadne antény navrhovateľ uviedol, že táto bola umiestnená na streche od nej kábel viedol cez strechu do vnútra, kde bol v časti vedený aj v stene až do vyústenia v obývačke. Navrhovateľ ďalej súdu predložil fotografie rodinného domu, jeho okolia a vnútorného vybavenia.

Odporcovia najprv zhodne uviedli, že o nijakom nákupe stavebného materiálu na stavbu ich rodinného domu navrhovateľom nevedia, nikdy im nepredložil nijaké doklady o takýchto nákupoch. Na predložené doklady navrhovateľa o nákupoch predložili vydania inzertného týždenníka P., v ktorých je inzerovaný predaj bločkov na stavebný materiál a teda doklady, ktoré predložil si mohol navrhovateľ zadovážiť takýmto spôsobom. Odporkyňa 2/ uviedla, že niektoré vybavenie do domu ako napríklad sporák, kuchyňa, stoličky, či spálňu, kupovala spolu s navrhovateľom, keďže mali bývať v dome ako manželia, pričom toto vybavenie platili na polovicu. Podľa navrhovateľa však na polovicu kupovali len stoličky. Kuchyňu kupoval sám. Čo sa týka prác navrhovateľa na stavbe domu, podľa nich vykonával na stavbe, ktorá už bola v podstate dokončená, len drobné práce ako napríklad lakovanie, farbenie, či brúsenie. Pri týchto prácach používal drobný materiál, ktorý si so sebou priniesol. O žiadne pomocné práce ho však nežiadali, tieto vykonával bez ich súhlasu a často i proti ich vôli. Neskôr odporcovia ohľadne niektorých väčších prác, ako bolo zakladanie trávnika v okolí domu a osádzanie dažďových zvodov na dome, potvrdili, že tieto robil navrhovateľ. Rovnako odporcovia neskôr nepriamo pripustili, že navrhovateľ kupoval aj iné veci. Odporca 1/ uviedol, že televízna anténa navrhovateľa nefungovala, musel ju vymeniť a pre tú svoju si navrhovateľ môže prísť a tiež podľa neho trávnik, ktorý navrhovateľ objednal, doviezol a položil bol zlý a musel ho po dvoch rokoch vymeniť. Rovnako odporkyňa 2/ priznala, že z trávniku, ktorý sa zakladal okolo ich domu odporcovia nič nekupovali, možno len časť pred domom.

Odporcovia poukázali na skutočnosť, že podľa predložených dokladov nakupoval navrhovateľ dažďové zvody postupne od 16.10. do 28.10.2003, pričom dodacie listy svojimi číslami nesedia v postupnosti podľa dátumu nákupov a podľa odporkyne 2/ aj keď dažďové zvody osádzal navrhovateľ peniaze na ich nákup mu dával odporca 1/ a inokedy ona. Odporcovia tiež poukázali na to, že na dodacom liste trávnikových kobercov je dátum dodania 04.05.2005, kedy už navrhovateľ s odporkyňou 2/ nežil. Navrhovateľ vysvetlil postupný nákup zvodov tou skutočnosťou, že zvody osádzal prakticky sám, musel to robiť postupne ako mal čas a preto bol aj materiál postupne nakupovaný. Rozpory v číslach dodacích listov môžu byť podľa neho spôsobené tým, že materiál nakupoval v spoločnosti K., ktorá niektoré materiály sama vyrába a niektoré len nakupuje a predáva. Pokiaľ ide o dátum dodania trávnikových kobercov podľa navrhovateľa sa jedná o zrejmú nesprávnosť, keďže na ich nákup použil 15.000,- Sk, ktoré z banky vybral dňa 04.05.2004, o čom predložil potvrdenie o výbere z účtu vo V., a.s..

Účastníci zhodne uviedli, že po rozchode navrhovateľa s odporkyňou 2/ navrhovateľ od odporcov požadoval zaplatenie sumy, ktorú si nárokuje v tomto konaní. Súdu boli predložené návrhy zmluvy o pôžičke 657.300,- Sk a troch variant zmluvy o investíciách do cudzej nehnuteľnosti. Navrhovateľ tvrdil, že tieto nechali vypracovať odporcovia za účelom riešenia vzniknutej situácie, avšak potom ich sami odmietli podpísať. Odporcovia toto popreli, podľa nich návrh zmluvy o pôžičke im predložil k podpisu navrhovateľ a aj ostatné návrhy zmlúv o investíciách do cudzej nehnuteľnosti boli vypracované advokátkou na pokyn navrhovateľa. Tieto tvrdenia odporcov sa však podľa súdu nezakladajú na pravde, keď odporcovia sami uviedli, že návrhy zmlúv o investíciách do cudzej nehnuteľnosti vypracovala advokátka JUDr. J., ktorú oni požiadali o poskytnutie právnej pomoci po tom, čo im navrhovateľ predložil návrh zmluvy o pôžičke. Je vysoko nepravdepodobné, že menovaná advokátka, ktorá poskytovala právnu pomoc odporcom by v danej veci vypracovávala návrhy zmlúv na pokyn protistrany. Tiež súčasťou jednej varianty návrhu zmluvy o investíciách do cudzej nehnuteľnosti je uznanie dlhu 180.000,- Sk navrhovateľom ako nákladov na bývanie u odporcov. Takéto ustanovenie svedčí minimálne o aktívnej účasti odporcov na príprave týchto návrhov zmlúv. Okrem toho súdu bolo odporcami predložené aj vyjadrenie navrhovateľa k návrhu zmluvy o investíciách do cudzej nehnuteľnosti zo dňa 05.12.2004, ktoré im navrhovateľ podľa odporkyne 2/ strčil do schránky. V tomto vyjadrení navrhovateľ pripomienkuje niektoré ustanovenia návrhu zmluvy. Je nepochybné, že ak by návrhy zmlúv o investíciách boli vypracované advokátkou na základe pokynov navrhovateľa, nemal by tento žiadny dôvod ustanovenia návrhu pripomienkovať odporcom ale by priamo svoje pripomienky premietol do návrhu zmluvy. Uvedené skutočnosti podľa súdu nasvedčujú tomu, že odporcovia aktívne riešili vzniknutú situáciu a nechali vypracovať návrhy zmlúv, ktoré potvrdzujú investície navrhovateľa pri stavbe, resp. zariaďovaní ich rodinného domu.

Listami zo dňa 26.04.2005 vyzval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcu 1/ spoločne s jeho manželkou odporkyňou 3/ na zaplatenie 328.500,- Sk a odporkyňu 2/ rovnako na zaplatenie 328.500,- Sk, titulom vydania bezdôvodného obohatenia za investície do ich rodinného domu. Listy boli poštou prijaté na doručenie dňa 27.04.2005, o čom svedčia podacie lístky.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len z časti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ nakupoval stavebný a iný materiál určený pre stavbu rodinného domu odporcov. Aj keď sa toto tvrdenie navrhovateľa potvrdzované dokladmi o nákupe odporcovia snažili poprieť, sami uviedli, že navrhovateľ na ich dome vykonával drobné práce a pri týchto prácach ako lakovanie, brúsenie a podobne používal materiál, ktorý si so sebou priniesol. Neskôr odporcovia už potvrdili, že navrhovateľ robil aj iné než drobné práce, keď osádzal dažďové zvody, zakladal trávnik, ktorý oni neplatili, či kúpil televíznu anténu. Okrem toho z vykonaného dokazovania vyplynulo, hoci to odporcovia popierali, že na pokyn odporcov boli vypracované návrhy zmlúv, ktoré tiež potvrdzujú, že navrhovateľ pri stavbe domu odporcov investoval ním tvrdené prostriedky. Navrhovateľ aj logicky vysvetlil určité nezrovnalosti týkajúce sa dokladov o nákupe materiálu /postupnosť čísel dodacích listov dažďových zvodov, dátum dodania trávnikových kobercov/. V celom tomto kontexte sa výpovede odporcov, ktoré popierali nákupy materiálu navrhovateľom na stavbu domu javili súdu ako nedôveryhodné a účelové, a súd dospel k záveru, že navrhovateľ skutočne z vlastných prostriedkov nakúpil veci, ktoré použil pri stavbe rodinného domu odporcov, resp. veci, ktoré tam boli vnesené ako vnútorné zariadenie. Pokiaľ ide o charakter tohto plnenia navrhovateľa a z neho vyplývajúce nároky, podľa súdu sa pri stavebnom materiály, ktorý bol pri stavbe domu spracovaný a aj pri veciach, ktoré sa stali súčasťou domu, resp. jeho zariadenia /napríklad podhlavník a madlo vo vani, hroty a panty na oplotení, zabudovaný kábel od antény spolu s konektorom/ jedná na strane odporcov o bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor navrhovateľa získali plnením bez právneho dôvodu v zmysle . Navrhovateľ totiž predmetné veci nakupoval a pri stavbe domu spracovával bez nejakej dohody s odporcami a títo jeho plnenia bez ďalšieho prijímali, takže medzi účastníkmi nebolo ohľadne týchto plnení nič dojednané a neexistuje ani iný právny dôvod pre takéto plnenia. Takéto bezdôvodné obohatenie sú odporcovia podľa povinní vydať tomu, na koho úkor sa obohatili, teda navrhovateľovi. Keďže toto bezdôvodné obohatenie nemožno vydať in natura, pretože veci boli buď spracované pri stavbe /náterové hmoty, tmely, pur pena a podobne/ alebo sa stali

súčasťou vybavenia domu a bez poškodenia ich podstaty ich nemožno oddeliť /podhlavník a madlo vo vani, hroty a panty plota a podobne/ musia odporcovia navrhovateľovi poskytnúť peňažnú náhradu. Výška tejto peňažnej náhrady by mala podľa súdu predstavovať plnenie, za ktoré si navrhovateľ môže zaobstarať rovnaké alebo obdobné veci ako tie, ktoré nemožno in natura vydať. Takto je výška peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie podľa súdu rovná nákupným cenám vecí, ako boli tieto zo strany navrhovateľa v konaní preukázané.

Tu ale súd musel prihliadnuť na námietky premlčania vznesenú odporcami, ktorá sa týkali všetkých plnení, ktoré boli uskutočnené pred dňom 05.05.2003. V zmysle hore citovaného sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v subjektívnej lehote dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade navrhovateľ od počiatku ako nakupoval veci a tieto pri stavbe spracovával, resp. ich tam vnášal, vedel, že tak koná bez právneho dôvodu, teda, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu a že toto bezdôvodné obohatenie získavajú odporcovia, o ktorých stavbu sa jednalo. Keďže navrhovateľ netvrdil inak, pokladal súd dátumy zakúpenia materiálu za dátumy, kedy boli konkrétne veci spracované pri stavbe domu, resp. tam vnesené a teda odo dňa každého takéhoto nákupu začala pre navrhovateľa plynúť subjektívna premlčacia lehota dva roky, aby sa domáhal práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pretože navrhovateľ podal svoj návrh na súd dňa 05.05.2005, možno uzavrieť, že u plnení, ktoré boli vykonané pred dňom 05.05.2003 subjektívna premlčacia lehota práva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia márne uplynula. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenia vykonané navrhovateľom pred dňom 5.5.2003 tak podľa nemožno navrhovateľovi priznať.

Čo sa týka ďalších vecí, ktoré navrhovateľ preukázateľne zakúpil, napríklad kuchynská linka spolu s madlami, svetlami, či košmi na dvierka, drez, rolety, smetné nádoby, reťaze, hadica so spojkou a rozprašovačom, garníže, stoličky, trúba E. tieto neboli ani spracované pri stavbe domu a ani sa nestali súčasťou jeho vybavenia /ani kuchynská linka, ktorá podľa predložených fotografii je voľne stojaca a možno ju bez poškodenia vydať; ani rolety, či garníže, ktoré možno bez poškodenia odmontovať/. Rovnako tak je to aj pri stavebných nástrojoch, ktoré navrhovateľ pri stavbe použil /v rozhodnom období to boli kupované štetce/. Pri týchto veciach sa teda na strane odporcov nejedná o bezdôvodné obohatenie. Tieto veci sú vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý ich zakúpil alebo v jeho podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou 2/ /ak by bolo preukázané jej tvrdenie, že ich kúpili zo spoločných prostriedkov/ a preto sa môže navrhovateľ domáhať svojich vlastníckych, resp. spoluvlastníckych práv žalobou o vydanie veci, či žalobou o určenie hospodárenia so spoločnou vecou. Toto vlastnícke právo však nepripúšťa, aby sa navrhovateľ domáhal za tieto veci peňažnej náhrady ako pri bezdôvodnom obohatení. Takéto právo by mal len vtedy, ak by jeho veci boli odporcami zničené, či inak pri ich užívaní zanikli. Toto však v konaní nebolo preukázené. Rovnako nepatrí navrhovateľovi náhrada ani za plnenia, ktorých uskutočnenie nepreukázal - odplata za zváranie malej bránky oplotenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol, že odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré získali plneniami navrhovateľa v období po dni 05.05.2003 na svojom rodinnom dome. Podľa nákupných cien materiálu ako tieto vyplynuli z dokladov predložených navrhovateľom sa peňažná náhrada rovná sume 32.869,- Sk. Keďže odporcovia túto peňažnú náhradu navrhovateľovi na jeho výzvy nezaplatili dostali sa so splnením svojho dlhu do omeškania. Aj keď prvý deň omeškania odporcov sa z vykonaného dokazovania nepodarilo ustáliť, účastníci sa zhodli na tom, že navrhovateľ požadoval zaplatenie peňažnej náhrady po rozchode s odporkyňou 2), teda niekedy na jeseň roku 2004. V zmysle , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Navrhovateľ požadoval úroky z omeškania od 28.04.2005 a keďže v tomto čase už boli odporcovia preukázateľne v omeškaní, súd odporcom uložil, aby popri istine 32.869,- Sk zaplatili navrhovateľovi aj úrok z omeškania a to od 28.4.2005 vo výške 6 % ročne, čo zodpovedá dvojnásobku základnej úrokovej sadzby N. B. S. v uvedený deň.

Čo sa týka vzájomného návrhu odporcov na zaplatenie 303.900,- Sk za 4 roky a 10 mesiacov čo u nich navrhovateľ býval a na bývanie ničím neprispel, tento je podľa názoru súdu nedôvodný. Z vykonaného dokazovania, z výpovedí samotných odporcov, vyplynulo, že navrhovateľ sám o bývanie u odporcov nežiadal, toto žiadala odporkyňa 2/ a odporcovia 1/ a 3/ to umožnili, keďže sa navrhovateľ s odporkyňou 2/ mali zosobášiť. Od navrhovateľa pritom žiadne peniaze za bývanie nepožadovali. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade navrhovateľ prijal plnenie, ktoré mu odporcovia dobrovoľne bezodplatne poskytli. Týmto správaním nebol založený žiadny záväzkovo-právny vzťah, z ktorého by odporcom proti navrhovateľovi vzniklo právo na peňažné plnenie. Podľa súdu sa jednalo u všetkých zúčastnených o faktické konanie, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti /žiadosť odporkyne 2/, plánovaný sobáš/ má charakter tzv. spoločenskej úsluhy nezakladajúcej právne následky. Preto súd vzájomný návrh odporcov zamietol. Z tohto dôvodu bolo bezpredmetné zaoberať sa kompenzačnou námietkou navrhovateľa vznesenou proti vzájomnému návrhu i námietkou premlčania, ktorú zasa odporcovia vzniesli na kompenzačnú námietku navrhovateľa.

V časti konania o návrhu navrhovateľa rozhodol súd o náhrade trov konania podľa , v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na pomer medzi tým čo navrhovateľ požadoval /657.300,- Sk spolu s 8 % úrokom z omeškania/ a tým, čo mu bolo rozhodnutím súdu priznané /32.869,- Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania/ možno konštatovať, že odporcovia boli neúspešný len v pomerne nepatrnej časti a preto im patrí náhrada trov konania. Trovy konania mali odporcovia povinnosť podľa vyčísliť do troch pracovných dní odo dňa 30. októbra 2007, kedy bol vyhlásený tento rozsudok, teda do 05.11.2007 /tri pracovné dni, ktoré mali odporcovia na vyčíslenie svojich trov sú 31.10., 02.11. a 05.11./. Odporcovia však svoje trovy konania vyčíslili podaním, ktoré bolo súdu doručené až 06.11.2007. Preto im súd priznal podľa len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda 32.865,- Sk za súdny poplatok zaplatený odporcami za podaný odpor proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní.

V časti konania o vzájomnom návrhu odporcov rozhodol súd o náhrade trov konania podľa , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd vzájomný návrh odporcov v celom rozsahu zamietol bol navrhovateľ v tejto časti konania úspešný a podľa citovaného ods.

1 mu preto súd priznal náhradu trov konania v sume 27.179,- Sk. Táto predstavuje trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v tejto časti konania a to tarifnú odmenu 8.150,- Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia, tarifnú odmenu 8.150,- Sk za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.9.2007 a tarifnú odmenu 8.150,- Sk za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.10.2007, režijný paušál 136,- Sk za prvý z uvedených úkonov a režijný paušál 178,- Sk za každý z úkonov účasti na pojednávaní, cestovné v deň 13.9.2007 v sume 525,- Sk spolu so stratou času 594,- Sk a cestovné v deň 30.10.2007 v sume 524,- Sk spolu so stratou času 594,- Sk. Výška tarifnej odmeny bola vypočítaná v súlade s vyhlášky č. , podľa ktorého sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veci s hodnotou od 200.000,- Sk do 1.000.000,- Sk je 6.650,- Sk + 500,- Sk za každý aj začatých 50.000,- Sk z hodnoty nad 200.000,- Sk. V danom prípade /vzájomný návrh o zaplatenie 303.900,- Sk/ je tak tarifná odmena 8.150,- Sk /6.650 + 3 x 500 = 6.650 + 1.500 = 8.150/. Výška režijného paušálu bola určená podľa uvedenej vyhlášky v súlade s výpočtovými základmi v rokoch 2006 a . Náhrada cestovného bola určená v súlade so zákonom o cestovných náhradách, keď v oboch prípadoch sa jednalo o cestu z miesta sídla advokáta, D. S. do T. a späť, teda spolu 60 km, pri základnej náhrade za 1 km 6,20 Sk, priemernej spotrebe použitého motorového vozidla 6,7 l / 100 km, a cene benzínu 38,- Sk, resp. 37,70 Sk / 1 l (60 x 6,2 + 38 x 6,7 x 0,6 = 372 + 152,76 = 525; 60 x 6,2 + 37,7 x 6,7 x 0,6 = 372 + 152 = 524). Náhrada za stratu času bola určená podľa vyhlášky č. ako 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu cesty, teda pri každom dni dve polhodiny po 297,- Sk, teda 594,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si povinní nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môžu sa oprávnení domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.