Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-20-2023.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/20/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v C. D., A. E. XXX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v C. D., A. E. XXX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 857 882, so sídlom v Trenčíne, Pred poľom 1652, a účastníkov: 1/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C. D. E. XXX, 2/ H. B., nar. XXXX, zomr. XXXX, naposledy bytom v C. D. E. XXX, 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v C. D. E. XXX, 4/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v C. D. E. XXX, 5/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v C. D. E. XXX, 6/ A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v A. M. N., O. C. XXX/X-X, 7/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom v C. D. E. XXX, 8/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, 9/ P. D. Q., R. O., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v B. B., M. D. X, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 27Vyd/2/2022-34 zo dňa 1. februára 2023 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemku parcela registra „C“ s parc. č. 5130/3 - orná pôda o výmere 629 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom na oddelenie pozemkov E./XXXX zhotoveným Q. G. dňa 29.12.2021, autorizačne overeným S. O. A. dňa 29.12.2021, a ktorý bol úradne overený G. T. I., katastrálny odbor dňa 04.01.2022, číslo úradného overenia XXXX/XX, odčlenením z pozemku parcela registra “C“ s parc. č. 5130/1 - orná pôda o výmere 1722 m2 evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom G. T. I., katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie C. D., ktorý mali vydržať navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1 k celku. Zamietol aj návrh navrhovateľa 1/ na vydanie rozhodnutia súdu o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k pozemku parcela registra „C“ s parc. č. 5143/28 - orná pôda o výmere 85 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom na oddelenie pozemkov E./XXXX zhotoveným Q. G. dňa 29.12.2021, autorizačne overeným S. O. A. dňa 29.12.2021, a ktorý bol úradne overený G. T. I., katastrálny odbor dňa 04.01.2022, číslo úradného overenia XXXX/XX, odčlenením z pozemku parcela registra “C“ s parc. č. č. 5143/25 - orná pôda o výmere 277 m2 evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom G. T. I., katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie C. D., a to v podiele 1/1 k celku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z listín predložených navrhovateľmi preskúmal v zmysle § 359e ods. 1 CMP, či navrhovatelia osvedčili, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Hmotnoprávne vec posúdil podľa § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vydržanie ako osobitný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podľa názoru súdu u navrhovateľov nemožno konštatovať dobromyseľnosť, nakoľko si boli vedomí (rovnako ako ich právny predchodca), že medzi ním a zapísanými vlastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej konkrétnej scudzovacej zmluvy, predmetom ktorej by bol prevod predmetných nehnuteľností, resp. ich častí v návrhu označených ako Pozemok 1 a Pozemok 2. Tvrdenie navrhovateľov, že pozemky užívali po dobu minimálne 50 rokov ako vlastné, a to kvôli nesprávne umiestnenému plotu, čo nemohli ani len predpokladať a v držbe ich nikto nerušil, podľa názoru súdu neobstojí. Jednoduchým nahliadnutím do katastrálnej mapy by navrhovatelia zistili, že užívajú aj cudzie pozemky. Zároveň si navrhovateľ 1/ bol vedomý, že pri dedení po jeho otcovi neboli predmetné pozemky súčasťou dedenia. Z návrhu nevyplýva, aká skutočnosť, resp. udalosť mala taký charakter, ktorá mohla dôvodne v navrhovateľoch alebo ich právnom predchodcovi vyvolať presvedčenie, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a kedy táto skutočnosť, resp. udalosť mala nastať. Samotné pričlenenie si časti pozemku oplotením nezakladá právny dôvod držby a nemôže byť právnym titulom pre vydržanie nehnuteľnosti. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníci pričlenených pozemkov sú mŕtvi alebo neznámi. Na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva postupom podľa § 359a a nasl. CMP totiž musí byť riadne osvedčené vydržanie vlastníckeho práva nad akékoľvek rozumné pochybnosti, čo v danom prípade splnené nebolo. Z dôvodu, že navrhovateľmi nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva a pre vydanie vyzývacieho uznesenia (§359f CMP), súd podľa § 359e ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a preskúmaní, či navrhovatelia osvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a po vydaní vyzývacieho uznesenia a splnení s tým spojených podmienok, potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľov vydržaním tak, ako sa títo domáhajú podaným návrhom. Súdu vytýkali, že v bode 5.6 odvolaním napadnutého uznesenia nesprávne a absolútne nedôvodne uviedol, že z hľadiska dobromyseľnosti navrhovateľov títo si boli vedomí, že k žiadnej konkrétnej scudzovacej zmluve medzi ich právnym predchodcom a zapísanými vlastníkmi, predmetom ktorej by bol prevod predmetných nehnuteľností, resp. ich častí, nedošlo. Zotrvali na tvrdení, že navrhovatelia sú a boli v dlhoročnom užívaní nehnuteľností dobromyseľní a tieto v domnení, že im patria, užívali a obhospodarovali ako vlastné a tento stav po roky nikto z vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností nenamietal. Uviedli, že k uvedenému zisteniu navrhovatelia dospeli až na základe vykonania zamerania pozemkov a nového geometrického plánu, k čomu pristúpili za účelom presného vymedzenia hraníc pozemkov vo vzťahu k susedným pozemkom vo vlastníctve iných osôb. Odborným zameraním dotknutých parciel navrhovatelia zistili, že hranice pozemku – parcely registra KNC, parc. č. 5129/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 a pozemku – parcela registra KNC, parc. č. 5143/18 – orná pôda o výmere 1 069 m2 nekorešpondujú s ich oplotením umiestneným už viac ako 50 rokov, t.j. že oplotenie nie je umiestnené v súlade s hranicami pozemkov zapísanými v katastri nehnuteľností, ale je reálne umiestnené ďalej od hranice pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností tak, že sa nachádza až na pozemkoch vo vlastníctve účastníkov konania 1/ až 7/, ktorí si tejto situácie niekoľko desaťročí neboli vedomí. Argumentovali tým, že rozdiel a nesúlad medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností v podobe zaznačenej hranice pozemku v katastrálnej mape a reálnym umiestnením hranice pozemkov definovanej oplotením (osadeným viac ako 50 rokov) nebolo možné zistiť jednoduchým nahliadnutím do katastrálnej mapy. Zdôraznili, že ani pri dedení pozemku (parc. č. 5129/2) po svojom otcovi navrhovateľ 1/ nemohol mať vedomosť, že právny a faktický stav dotknutej parcely v rozsahu jej skutočného priestorového vymedzenia, ohraničenia a veľkosti sa nezhodujú. Podľa názoru navrhovateľov súd postupoval procesne nesprávne, keď návrh po viac ako 8 mesiacoch bez ďalšieho zamietol, aj keď v zmysle § 359e ods. 1 CMP mohol sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľov. Pokiaľ súd zamietol ich návrh z dôvodu, že z neho nevyplynulo, aká skutočnosť, resp. udalosť mala vyvolať ich presvedčenie, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, uviedli, že touto skutočnosťou je dlhoročné užívanie dotknutých pozemkov v dôsledku umiestnenia oplotenia v minulosti v rozpore s hranicou pozemkov zaznačenou v katastri nehnuteľností, o ktoré pozemky sa nerušene starali ako o vlastné v domnení, že hranica pozemkov zaznačená v katastri nehnuteľností zodpovedá viac ako 50 rokov umiestnenému oploteniu medzi susednými pozemkami a o tejto sa dozvedeli len v dôsledku absolútne nesúvisiacich okolností, pri ktorých zistili nesúlad medzi právnym a faktickým stavom, ktorý majú záujem zákonným spôsobom zosúladiť.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 59 až § 67 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
6. Konanie o potvrdení vydržania je civilným konaním upravenými v Civilnom mimosporovom poriadku, ktoré je možné začať len na návrh (§ 359d ods. 1 CMP).
7. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je vždy navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, t. j. osoba, ktorá tvrdí, že splnila zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a súčasne splnenie týchto zákonom ustanovených podmienok osvedčuje, teda preukazuje relevantnými, najmä listinnými prostriedkami (dôkazmi). Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z. ust. § 359f CMP upravuje postup súdu v konaní o potvrdení vydržania po tom, ako navrhovateľ osvedčil, že možno považovať zákonné hmotnoprávne podmienky vydržania jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za splnené, keď súd pokračuje v tomto konaní vydaním tzv. vyzývacieho uznesenia, ktoré je určené na zverejnenie a doručenie ostatným účastníkom konania tak, aby mali všetky dotknuté subjekty príležitosť a možnosť uplatňovať svoje práva v konaní o potvrdení vydržania prostredníctvom námietok.
8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh navrhovateľov, založil na právnom názore, že navrhovateľmi nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vydanie vyzývacieho uznesenia. Vyslovený právny názor súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za správny.
9. V súlade s vysloveným názorom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že konanie o potvrdení vydržania je výslovne určené na to, aby súd mohol posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa/navrhovateľov na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných dôkazov preukazujúcich navrhovateľom/navrhovateľmi tvrdené skutočnosti.
10. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
11. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 12. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
13. V posudzovanej veci navrhovatelia splnenie zákonných predpokladov pre osvedčenie ich vlastníctva odvodzujú od skutočnosti, ktorá v nich (vrátane ich právnych predchodcov) vyvolala presvedčenie, že sú aj vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu, že títo dlhoročne užívali dotknuté pozemky v dôsledku umiestnenia oplotenia v minulosti v rozpore s hranicou pozemkov zaznačenou v katastri nehnuteľností, o tieto sa nerušene starali ako o vlastné v domnení, že hranica pozemkov zaznačená v katastri nehnuteľností zodpovedá viac ako 50 rokov umiestnenému oploteniu medzi susednými pozemkami a o tejto skutočnosti sa dozvedeli len v dôsledku absolútne nesúvisiacich okolností, pri ktorých vysvitol nesúlad medzi právnym a faktickým stavom, ktorý majú záujem zákonným spôsobom zosúladiť.
14. Možno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľov, že zákonným predpokladom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka je nepretržitý t.j. neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania
počas zákonom ustanovenej doby, avšak k zákonným podmienkam tiež patrí, že nadobúdateľ je oprávneným užívateľom, pričom nepostačuje len jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Rozhodujúce nie je iba subjektívne hľadisko (osobné presvedčenie) samého účastníka. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je v dobrej viere, treba vždy hodnotiť objektívne, čo znamená, že je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo/4/2013 konštatoval, že „oprávnená držba“ sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa.
15. Netreba ale preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia veci, riadny prechod vlastníctva; stačí, aby tu bol čo i len domnelý právny dôvod (titulus putativus), čiže ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Keďže hodnotenie dobrej viery je vždy vecou individuálneho posúdenia, vyžaduje sa, aby navrhovateľ v návrhu, ktorým sa domáha rozhodnutia o potvrdení vydržania konkrétnymi skutočnosťami osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V takom prípade treba vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná (nielen niektoré z nich), pričom v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená.
16. Pokiaľ v posudzovanej veci navrhovatelia neosvedčili, za akých podmienok sa ujali držby predmetných nehnuteľní, nie je možné posúdiť, či splnili hmotnoprávne podmienky pre potvrdenie vydržania. Samotná skutočnosť, že dlhodobo (minimálne 50 rokov), nerušene užívali a starali sa o dotknuté pozemky, nepostačuje pre prijatie záveru o dobromyseľnosti držby. Nie je významné, že uvedený stav nebol nikým z vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností namietaný. Úplne bez právneho významu vo vzťahu k vydržaniu je, že k presvedčeniu o vlastníctve navrhovatelia dospeli na základe zamerania pozemkov, ku ktorému zameraniu pristúpili z dôvodu prípadného scudzenia a nakladania s nimi. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu neuviedli rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie splnenia zákonných podmienok pre vydržanie, nenáležitá je ich odvolacia námietka, že súd v zmysle § 359 e) ods. 1 CSP mohol sám vykonať šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateľov alebo vyzvať navrhovateľov na označenie ďalších dôkazov. Súd totiž svojou aktivitou nie je oprávnený nahrádzať tvrdenia navrhovateľov o splnení podmienok pre vydržanie ich vlastníckeho práva.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).