Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-81-2007.pdf
PDF · 78.77 KB
No categories available
4C/81/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcov v 1. rade MUDr. P. D., bytom Z. M., D. XX, v 2. rade M. S., bytom Z. M., D. XX,. žalobcovia zastúpení JUDr. I. K., advokátom so sídlom N., C. 5 proti žalovaným v 1. rade V. K., bytom Ž. N. H., P. D. X/XX,. v 2. rade A. G., bytom Ž. N. H., V. X,. v 3. rade F. G., bytom Ž. N. H., V. X,. v 4. rade D. G., bytom Ž. N. H., V. X,. v 5. P. D. Ž. N. H., IČO : XXXXXXXX,. zastúpené JUDr. V. Š., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Ž. N. H., S. XXX,. v 6. rade M. Ž. N. H., so sídlom Š. M. XX,. Ž. N. H., IČO : XXXXXXXX,. zastúpené Mgr. P. G., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Ž. N. H., N. M. S. X o vydanie nehnuteľností takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť P. D. Ž. N. H. na účet JUDr. V. Š. sumu 15 036,--Sk a M. Ž. N. H. na účet Mgr. P. G. sumu 11 256,--Sk ako trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Ostatní účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2007 pod spisovou značkou 2Cdo 208/2006 bol uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 30.11.2005 pod spisovou značkou 16Co 272/2005 a Okresného súdu Žiar nad Hronom z 27.7.2005 pod spisovou značkou 4C 21/1992-115, pokiaľ okresný súd podanie žalobcov v 2. a v 3. rade odmietol zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. V pôvodnom konaní 4C 21/1992 vystupovalo päť žalobcov, voči trom zostalo rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu nezmenené a najvyšším súdom bola zrušená iba vec dvoch žalobcov. Podľa názoru odvolacej veci žalobcovia vo svojich podaniach žiadajú, aby súd určil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva č. 1066 katastrálneho územia Ž. N. H. ako parcela č. 1601/1 - dom súpisného č. XX,. zastavaná plocha o výmere 906 m2 prechádza na žalobcov na každého v podiele 3/9-ín. Podaním z 10.11.2004 žalobcovia reagovali na výzvu na odstránenie vád podania, kde okrem iného uviedli, že sa pridržiavajú návrhu v zmysle § 8 ods. 1 Zákona 229/91 Zb., žiadajú rozhodnúť tak, že vlastnícke právo predmetných nehnuteľností prechádza na žalobcov u každého v 1/3-ine. Najvyšší súd zaujal stanovisko, že návrh žalobcov je jasný a zrozumiteľný, z ktorého vyplýva, že nežiadajú vydať nehnuteľnosť ale určiť, že na nich prešlo vlastnícke právo k nim.
Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť, právny zástupca poľnohospodárskeho družstva zamietnutie návrhu odôvodňoval tým, že nie je povinnou osobou v zmysle § 5 Zákona č. 229/91 Zb. v znení noviel a rovnako z tých istých dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť aj právny zástupca M. Ž. N. H..
Zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku č. 229/1991 Zb. v znení noviel stanovuje rozsah pôsobnosti zákona, vymedzuje oprávnené a povinné osoby. Povinnými osobami v zmysle § 5 uvedeného zákona sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia s výnimkami uvedenými pod písmenom a, b. Nie je sporné, že tento zákon nadobudol účinnosť 24.6.1991. Právny predchodca žalovaného v 5. rade, ako aj žalovaný v 6. rade však v čase nadobudnutia účinnosti uvedenej nehnuteľnosti nedržali, neboli ani ich vlastníkmi, nakoľko Kúpnou zmluvou zo dňa 16.1.1991 pod RI 2278/90 boli nehnuteľnosti prevedené žalovanému v 1. rade a právnemu predchodcovi žalovaných v 2. až v 4. rade. Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že žalovaní v 5. a v 6. rade nie sú povinnými osobami v zmysle § 5 Zákona č. 229/91 Zb. a preto žalobu žalobcov voči týmto účastníkom zamietol.
Na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolnosti uvedených v § 6 a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31.12.1992, inak právo zaniká (§ 8 ods. 1 Zákona č. 229/91 Zb. v znení noviel).
Nie je sporné, že žalovaný v 1. rade a právny predchodca žalobcov v 2. až v 4. rade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.1990, ktorú uzatvorili s P. D. Ž. N. H.. Kúpna zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Žiar nad Hronom pod RI 2278/90 dňa 16.1.1991. Nie je sporné, že ohľadom platnosti tejto zmluvy sa viedlo konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou 7C 578/93 a Krajský súd Banská Bystrica svojim rozhodnutím 15Co 395/04 zo dňa 26.4.2005 určil, že táto zmluva je neplatná. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 28.6.2007 pod 2Cdo 180/2005 zrušil rozsudok Krajskému súdu Banská Bystrica a vrátil mu na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí zaujal aj právny názor, ktorým je súd viazaný. Najvyšší súd konštatuje v rozhodnutí zo dňa 28.6.2007, že právni predchodcovia navrhovateľov vyzvali predchodcu žalovaného v 5. rade okrem iného aj na vydanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, pretože dom č. XX bol pôvodné číslo, v súčasnosti má číslo XX. a to v zmysle Zákona č. 229/91 Zb. Zo spisu Okresného úradu Žiar nad Hronom odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pod č. 293/92/95 bolo dokázané, že P. Ú. Ž. N. H. vydal rozhodnutie zo dňa 16.11.1992 a to tak, že časť nehnuteľnosti a to PK parcela č. 13 vedená vo vložke č. 628 ako záhrada o výmere 1040 m2 nebola na základe návrhu na vydanie nehnuteľností žalobcov vydaná z dôvodu zákonnej prekážky a to, že predmetná nehnuteľnosť bola zastavanou plochou. O návrhu navrhovateľov na vydanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá tvorí takisto predmet právneho úkonu, ktorý je obsahom kúpno - predajnej zmluvy registrovanej pod RI 2278/90 bolo právoplatne rozhodnuté (16.12.1992) P. Ú. Ž. N. H.. Neskôr bola táto parcela ocenená (ocenenie zo 14.7.1993) a navrhovateľom bola za ňu poskytnutá finančná náhrada v zmysle § 14 ods. 1 Zákona č. 229/91 Zb. Najvyšší súd konštatuje, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, keďže rozhodnutím P. Ú. Ž. N. H. nebolo vyhovené ich reštitučným nárokom, pokiaľ ide o nehnuteľnosti týkajúce sa návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o ich reštitučnom nároku bolo už právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom. Na základe týchto nárokov potom nie je daný naliehaný právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy, ktorou žalovaný v 1. rade a právny predchodca žalobcov v 2. až v 4. rade nehnuteľnosti získali do vlastníctva. Súd má za dokázané, že žalovaní v 1. až v 4. rade ako fyzické osoby uzatvorili Kúpnu zmluvu dňa 14.11.1990 v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi bez akéhokoľvek protiprávneho zvýhodnenia. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali skutočnosti uvedené v § 8 ods. 1 Zákona č. 229/91 Zb. v tom smere, že fyzické osoby nadobudli nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa. Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľov aj voči žalovaným v 1. až v 4. rade zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaní v 5. a v 6. rade mali vo veci úspech a preto im súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali. Trovy žalovaného v 5. a v 6. rade spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátov, hodnota veci, ktorá bola predmetom konania bola stanovená sumou 158 442,--Sk a potom odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa Vyhlášky 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej pomoci predstavuje sumu 1 890,--Sk. Právny zástupca žalovaného uskutočnil dva úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie a účasť na pojednávaní zo dňa 26.6.1992. Podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je odmena za jeden úkon právnej pomoci 5 450,--Sk a režijný paušál 178,--Sk. Právny zástupca žalovaného v 5. rade uskutočnil dva úkony a to pojednávanie 18.6.2007 a 27.8.2007, teda dva úkony po 5 450,--Sk a dvakrát paušál 178,--Sk. Celkove trovy právneho zastúpenia žalovaného v 5. rade predstavujú sumu 15 036,--Sk. Právny zástupca žalovaného v 6. rade vychádzal z tej istej hodnoty konania, rovnako uskutočnil dva úkony a to príprava a prevzatie a účasť na pojednávaní 27.8.2007, čiže dva úkony právnej pomoci po 5 450,--Sk, dvakrát paušál 178,--Sk. Trovy právneho zástupcu žalovaného v 6. rade predstavujú sumu 11 256,--Sk. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom je advokát (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.