Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_56Cb-113-2023.pdf
PDF · 109.3 KB
No categories available
56Cb/113/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B., C. : XX XXX XXX, sídlo : XXX XX A. XXX, právne zastúpený: D. E. F., G., B. B. H. XX, XXX XX A., C.: XX XXX XXX, proti odporcovi: XXXXXXXXX, B., so sídlom I. XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte č. účtu v tvare IBAN:B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo I. J. A., G. K. I. X.XXX,XX L., ktoré sú pohľadávkou odporcu voči I. J. A., G., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny X XXX,XX L., ktorá vznikla titulom nároku navrhovateľa na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, doručený Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a.
III. Súd ukladá navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti odporcovi na zaplatenie istiny vo výške X XXX,XX L..
IV. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa /veriteľa/, t. j. A., B., C.: XX XXX XXX na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu /dlžníka/ t. j. spoločnosti XXXXXXXXX, B., C.: XX XXX XXX, vedených na podnikateľskom účte, č. účtu v tvare IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo I. J. A., G., K. I. X.XXX,XX L., ktoré sú pohľadávkou odporcu /dlžníka/ voči I. J. A., G., M. zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa /veriteľa/ voči odporcovi/dlžníkovi/ vo výške istiny X.XXX,XX L., ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa /veriteľa/ na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa. Navrhovateľ sa rovnako domáhal zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa / veriteľa/, t. j. A., B., C.: XX XXX XXX na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu /dlžníka/ t. j. spoločnosti XXXXXXXXX, B., C.: XX XXX XXX vedených na podnikateľskom účte, č. účtu v tvare IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo I. J. A., G., K. I. X.XXX,XX L., ktoré sú pohľadávkou odporcu /dlžníka/ voči I. J. A., G., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa /veriteľa/ voči odporcovi /dlžníkovi/ vo výške istiny X.XXX,XX L., ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa /veriteľa/ na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že hlavným predmetom jeho činnosti je predaj regálov online. Nakoľko je potrebné objednaný tovar doručiť zákazníkom, navrhovateľ sa rozhodol uzatvoriť zmluvu so žalovaným na zasielanie tovaru kuriérskou službou. Odporca tak na zmluvnom základe
vykonával pre navrhovateľa dopravu zásielok, v rámci ktorej aj inkasoval peňažné prostriedky od koncových zákazníkov, ktoré následne poukazoval na účet navrhovateľa a navrhovateľ za prepravné služby uhrádzal odporcovi dohodnutú odmenu. O zmluvnom vzťahu svedčí aj to, že odporca zaradil navrhovateľa do svojho elektronického systému, v ktorom sú evidované všetky zásielky, platby, stav doručenia a pod. Spočiatku prebiehalo plnenie zmluvných povinností riadnym spôsobom a teda odporca preberal a doručoval zásielky zákazníkom navrhovateľa a zasielal úhrady z prijatých plnení - dobierok a navrhovateľ uhrádzal odporcovi odmenu za jeho služby na základe fakturácie. Odporca od začiatku mesiaca november XXXX prestal uhrádzať prijaté platby, a hoci úhrady od konečných zákazníkov cestou kuriérov vybral, tieto si ponechával a na dopyty navrhovateľa nijako nereagoval. V súčasnosti, od XX.XX.XXXX odporca dlhuje navrhovateľovi na vybratých úhradách čiastku XX XXX,XX L.. Vzhľadom na existenciu vzájomných pohľadávok navrhovateľ pristúpil s podaním návrhu k započítaniu pohľadávok, na ktorom základe sa pohľadávka znižuje na sumu X.XXX,XX L.. Navrhovateľ má vedomosť o krachu odštepného závodu odporcu v Českej republike a rovnako tak o ekonomických problémoch odporcu. Odporca zverejnil na svojom webovom sídle oficiálne stanovisko, ktoré potvrdzuje, vážne problémy, a z ktorého je zrejmé, že prerušil svoju činnosť. Platby vybraté odporcom u zákazníkov nie sú jeho majetkom a tieto neoprávnene zadržuje. Navrhovateľ nemá vedomosť o majetku odporcu, má však vedomosť, že tento disponuje bankovými účtami, ktoré vyplývajú z fakturácie odporcu, ako aj z ním poukazovaných platieb. Navrhovateľ nemá vedomosť o výške prostriedkov na jednotlivých účtoch, avšak žiaden iný konkrétny majetok, ktorý by bol spôsobilý k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia mu nie je známy. Nakoľko odporca v obežnom emaily tvrdí, že sa domáha platieb od kuriérov, je dôvodné predpokladať, že neustále prijíma platby za svoje služby podľa navrhovateľa je dôvodné sa domnievať, že na uvedených účtoch spoločnosti budú k dispozícii peňažné prostriedky, pričom keďže nie je možné zistiť výšku prostriedkov na daných účtoch, navrhovateľ sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia k obom účtom.
3. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ ako dôkazy označil výpisy strán sporu z obchodného registra, výpis z prihlásenia navrhovateľa do elektronického systému odporcu, export z elektronického systému sledovania zásielok, stavu doručenia a úhrad, faktúry odporcu, výpis z OR (ČR), články zverejnené na portáli aktuality.sk a tvnoviny.sk, stanovisko z portálu XXXXXXXXX.B., článok z portálu F.- G./X/, faktúru odporcu s uvedením platobných údajov a prehľad prijatých platieb (z IB navrhovateľa).
4. V prílohe vyššie uvedeného podania navrhovateľ súdu súčasne predložil potvrdenia kuriérov o prevzatí zásielok a export dobierok.
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 132 ods. 1,2,3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
16. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP prvá veta, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Podľa ods. 2, súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa ods. 3, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
20. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
21. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
22. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.
23. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva.
24. Zabezpečovacie opatrenie je svojim charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Zabezpečovacie opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
25. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa - navrhovateľa, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia peňažnej pohľadávky veriteľa - navrhovateľa a obmedziť priestor dlžníka - odporcu na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa - navrhovateľa je zabrániť v prevode majetku odporcu na iného alebo v zaťažení takéhoto majetku právami iných osôb, inak povedané dosiahnuť, aby majetok odporcu nenadobudla tretia osoba bez toho, aby bol dlh odporcu voči navrhovateľovi uspokojený.
26. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež o existenciu predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno osvedčenia týchto predpokladov spočíva výlučne na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Existencia pohľadávky veriteľa - navrhovateľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou výrazne nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia M. B. B. N. XXXXXXX/XX; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. O.). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nie je možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
27. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok a to na základe listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
28. Doručeným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške X.XXX,XX L., z dvoch bankových účtov, ktoré majú podľa tvrdenia navrhovateľa patriť odporcovi. Podľa § 151 d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 4 záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Vo vzťahu k uvedenému súd mal osvedčené, že navrhovateľom označené účty patria odporcovi, odporca s nimi disponuje (jednak z faktúr na č.l. X až rub č.l. X B. spisu ako aj z exportu zásielok na č.l. XX a nasl. súdneho spisu a z č.l. 10 súdneho spisu), ďalej mal osvedčené že je predpoklad, že na predmetných účtoch sú v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia peňažné prostriedky, a zároveň možno predpokladať, že na uvedené účty budú pripísané v budúcnosti aj ďalšie peňažné prostriedky. Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z potvrdenia o prevzatí balíkov na doručenie kuriérmi odporcu, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu spolu s exportom elektronického systému sledovania zásielok, stavu doručenia a úhrad, z ktorého je zrejmé, že platby za doručený tovar boli realizované bezhotovostne, na druhý účet označený navrhovateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že z doručeného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázaný spôsobilý predmet záložného práva.
29. Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi osvedčil jednak existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a zároveň aj obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie.
30. Súd mal osvedčenú existenciu zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom, na základe ktorého odporca vykonával pre navrhovateľa dopravu zásielok, v rámci ktorej aj inkasoval peňažné prostriedky od koncových zákazníkov, ktoré následne poukazoval na účet navrhovateľa a navrhovateľ za prepravné služby uhrádzal odporcovi dohodnutú odmenu, a to z exportu zásielok, platieb, stavu doručenia a pod. (č.l. XX a nasl. súdneho spisu), z faktúr vystavených odporcom za služby poskytnuté navrhovateľovi (č.l. X-XXX P.X súdneho spisu), ako aj z potvrdení o prevzatí balíkov na doručenie (č.l. XX a nasl. súdneho spisu). Pokiaľ ide o samotnú pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi, súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi jednak vyššie uvedenými dôkazmi, ale predovšetkým listinnými dôkazmi na (č.l. XXX – XXX súdneho spisu). Súd mal osvedčené, že odporca pre navrhovateľa doručoval zásielky, pričom bol povinný vyinkasované peňažné prostriedky od zákazníkov navrhovateľa poukázať navrhovateľovi, čo však neurobil, pričom podľa dokladov na č.l. XXX-XXX súdneho spisu bola výška pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške XX XXX,XX L.. Podľa faktúr na č.l. X- O. P. X súdneho spisu, pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi za poskytnuté služby bola vo výške X XXX,XX L.. Vzájomným započítaním týchto pohľadávok dostaneme sumu XXXX,XX L. čo je pohľadávka uplatňovaná navrhovateľom. Na základe uvedeného mal súd osvedčenú jednak existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi ako aj jej výšku.
31. Na druhej strane podľa názoru súdu navrhovateľ osvedčil aj druhú zo zákonom stanovených podmienok, t.j. obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie § 343 CSP ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom zbavovaní sa majetku odporcom na úkor navrhovateľa. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči odporcovi. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Navrhovateľ musí túto obavu konkrétne špecifikovať, osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odporcu, alebo skutočností, ktoré nastali u odporcu odôvodňujúcich túto obavu. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností, ktoré by preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by u dlžníka -odporcu akokoľvek dochádzalo k znižovaniu hodnoty majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
32. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ osvedčil, že odporca v podstate prerušil svoju podnikateľskú činnosť, ktorá je zdrojom jeho príjmu. Podľa článku (na č.l. XXX G. XXX súdneho spisu), pričom ide o stanovisko, ktoré bolo zverejnené samotným odporcom, od XX.XX.XXXX odporca operatívne uzavrel všetky depá, dočasne pozastavil aj prijímanie resp. odsúhlasovanie akýchkoľvek nových objednávok, čím sám potvrdil prerušenie podnikateľskej činnosti, zároveň uviedol, že jeho subdodávatelia (kuriéri) si masívne prisvojovali finančné prostriedky inkasované z dobierok od adresátov tovarov, čo podporuje aj fakt, ktorý uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu, že v obežnom maily odporca uviedol, že sa domáha platieb od kuriérov. Súd mal preto osvedčené, že hoci sa odporca úmyselne nezbavuje svojho majetku, tým, že v podstate odporca prerušil svoju podnikateľskú činnosť, jeho konaním ako aj samotným správaním subdodávateľov odporcu (kuriérov), ktorí si ponechali platby z dobierok, dochádza k reálnemu zmenšeniu majetku odporcu, ktoré odôvodňuje vznik obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. v danom prípade ide o také konanie odporcu a jeho subdodávateľov (kuriérov), ktoré podstatnou mierou výrazne nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil, že v dôsledku objektívnych skutočností na strane odporcu dochádza k zmenšeniu jeho majetku natoľko, aby nepostačoval na úhradu ním (hoc i v budúcnosti) uplatňovanej pohľadávky. Súd mal za to, že nepriaznivá ekonomická situácia odporcu bola v návrhu dostatočne osvedčená. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd zato, že bola jednak osvedčená existencia splatnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi ako aj skutočnosť, že exekúcia tejto pohľadávky môže byť v dôsledku skutočností, ktoré nastali u odporcu ohrozená.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal osvedčené, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú kumulatívne splnené.
34. Pokiaľ ide o primeranosť zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia, tak ako ho navrhuje navrhovateľ by došlo k zásahu do vlastníckych práv odporcu, resp. do jeho majetku v znásobenej miere, nakoľko navrhovateľ v návrhu žiada zriadiť záložné právo na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na dvoch podnikateľských účtoch odporcu, na každom do výšky XXXX,XX L. (zabezpečenie spolu teda do výšky XX.XXX,XX L.), čo nie je v súlade so zásadou proporcionality, nakoľko osvedčená pohľadávka navrhovateľa predstavuje polovicu uvedenej sumy. Zabezpečovacie opatrenie má postihovať majetkovú sféru povinného - odporcu do výšky vymáhaného nároku, zároveň musí byť zachovaný pomer medzi vymáhaným nárokom navrhovateľa a zásahom do subjektívnych práv odporcu, čo by v tomto prípade nebolo dodržané a nastal by tu hrubý nepomer. Preto súd zriadil záložné právo len na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených len na jednom účte odporcu, a to na tom, na ktorý boli podľa predložených dôkazov realizované platby od zákazníkov navrhovateľa.
35. Na základe vyššie uvedeného, najmä skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinných dôkazov predložených navrhovateľom na preukázanie svojich tvrdení, dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo možné vyhovieť len čiastočne, a preto vyhovel návrhu v časti ako to vyplýva z výroku I. tohto uznesenia. Keďže zriadením záložného práva na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených aj na prvom účte žalobcu v rozsahu celej uplatňovanej pohľadávky by bol zásah do práv odporcu neprimeraný voči navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a došlo by tak k hrubému nepomeru, preto súd vo zvyšku návrh zamietol, tak ako to vyplýva z výroku II. tohto uznesenia.
36. Nakoľko navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej a súd rozhodol o zabezpečovacom opatrení pred začatím súdneho sporu, súd uložil navrhovateľovi podľa § 336 CSP, aby proti odporcovi podal žalobu vo veci samej na zaplatenie dlžnej istiny XXXX,XX L., a to do XX K. od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V prípade nepodania žaloby vo veci samej zo strany navrhovateľa v určenej lehote, súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení zabezpečovacieho opatrenia postupom podľa § 344 v spojení s § 336 ods. 1 CSP.
37. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nemá právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko tak navrhovateľ ako aj odporca mali vo veci len čiastočný úspech. Navrhovateľ žiadal zabezpečiť svoju pohľadávku v dvojnásobnej výške istiny svojej pohľadávky, ktorú eviduje voči odporcovi, čomu súd nevyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie iba do výšky uplatňovanej pohľadávky, teda v polovičnej výške, preto súd nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).