Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-93-2003.pdf
PDF · 106.45 KB
No categories available
9C/93/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu C. J. T., S. D., so sídlom T., H. X,. zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom T., H. X proti žalovaným 1/ O. M., bytom T., K. X,. 2/ A. J., bytom Š. N. V. č. XX,. obom zastúpeným JUDr. S. Š., advokátom so sídlom T., M. N.. X,. 3/ J. W., bytom T., K. XXX,. 4/ E. L., bytom M., P. L. XXX,. 5/ M. T., bytom M. L. XX,. 6/ A. A., bytom K. - Z. XXX,. 7/ D. Š., D. XXX,. H. S., 8/ J. B., bytom D. XXXX, T. T., 9/ B. K., bytom T. S. XXX,. 10/ M. K., bytom H. S. XX,. 11/ Z. J., bytom T., G.. S. XX/XX,. 12/ J. M., bytom N., T. XXXX/X,. 13/ M. C., bytom S. XXX,. 14/ A. D., bytom M., L. XXX. o zaplatenie 1.030.722,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie 1.030.722,- Sk s a z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 78.839,- Sk, k rukám právneho zástupcu JUDr. S. Š., advokáta, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Žalovanej 3/, 5/, 6/ a 7/ s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalované na zaplatenie nasledovných súm: žalovanú 1/ na zaplatenie 584.823,- Sk, žalovanú 2/ na zaplatenie 409.605,- Sk, žalovanú 3/ na zaplatenie 11.850,- Sk, žalovanú 4/ na zaplatenie 9.494,- Sk, žalovanú 5/ na zaplatenie
8.503,- Sk, žalovanú 6/ na zaplatenie 8.126,- Sk, žalovanú 7/ na zaplatenie 7.815,- Sk, žalovanú 8/ na zaplatenie 8.074,- Sk, žalovanú 9/ na zaplatenie 7.939,- Sk, žalovanú 10/ na zaplatenie 8.042,- Sk, žalovanú 11/ na zaplatenie 8.828,- Sk, žalovanú 12/ na zaplatenie 7.393,- Sk, žalovanú 13/ na zaplatenie 6.395,- Sk a žalovanú 12/ na zaplatenie 7.257,- Sk spolu so 17,6 % úrokom odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a taktiež na úhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 54.705,- Sk a trov právneho zastúpenia. Odôvodnil žalobu tým, že žalované boli zamestnankyne žalobcu a všetky mali uzatvorenú platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorou prevzali zodpovednosť za zverené hodnoty. Dňa 30.05.2001 bola u žalobcu vykonaná fyzická kontrolná inventúra za inventarizačné obdobie od 06.07.2000 - 30.05.2001. Pri tejto inventúre bol vyčíslený a zúčtovaný schodok vo výške 1.094.189,- Sk, ktorý bol rozúčtovaný na žalované. Keďže žalované odmietli uhradiť vzniknutú škodu z titulu manka, uplatnil jej náhradu cestou súdu.
Podaním zo dňa 18.07.2003 žalobca navrhol konanie voči žalovanej 4/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/ zastaviť.
Žalované 1/ a 2/ vyjadrili nesúhlas s podanou žalobou a žiadali ju zamietnúť. Poukázali na to, že bola nesprávne vykonaná kontrola fyzického a účtovného stavu, lebo sa neprihliadlo na rozdielnosť medzi nákupnými a predajnými cenami. Tvrdili, že schodok v takej výške nemohol vzniknúť, pretože sa na konci mesiaca robila predbežná inventúra a ani za jeden mesiac nebol zistený žiaden nedostatok. Uviedli, že boli nedostatočne školené pracovníkmi S., ktorí sa nikomu individuálne nevenovali. Poukázali na nedostatky programu- skladové hospodárstvo - žalobcu a na skutočnosť, že inventúra bola vytlačená až dňa 04.06.2001 po tom, ako si počítač 01.06.2001 zobral Ing. P. k sebe. Bránili sa aj tým, že inventúra prebiehala v predajných cenách napriek tomu, že v počítači boli nákupné ceny.
Žalovaná 5/ uviedla, že u žalobcu pracovala ako predavačka a na doplnenie výpovede žalovanej 1/ a 2/ uviedla, že tzv. storna, ktoré vykonávali žalovaná 11/ a 4/ spočívali v tom, že za súhlasu vedúcej alebo zástupkyne mohla každá predavačka stornovať tovar v prípade, že zákazník nemal dostatočné množstvo peňazí. Je nemysliteľné, aby počas tohto inventúrneho obdobia došlo k takýmto stornám. Poukázala na to, že žalobca mal dostatok dôvodov a dôkazov, aby vyvodil individuálnu hmotnú alebo inú zodpovednosť vo vzťahu len k niektorým pracovníkom predmetnej predajne. Mal totiž možnosť zistiť kto vykonal storná, a kto manipuloval s počítačovým systémom a tiež bolo zrejmé, kto je zodpovedný za vedenie účtovníctva.
Žalovaná 6/ uviedla, že ona ako aj iné predavačky, ktoré nesúhlasili s náhradou škody mali storná okolo 7-8 tisíc. Storná boli na predvianočnom tovare, na vianočných poukážkach, lebo členom J. sa vracali peniaze za tovar. Týchto poukážok však nebolo toľko, aby mohli byť v sume 100 či 200 tisíc. Príkaz na vrátenie peňazí za poukážky dostala od vedúcej, alebo jej zástupkyne.
Žalovaná 7/ tiež žiadala žalobu zamietnúť. Stotožnila sa s výpoveďami ostatných žalovaných a uviedla, že jej nebolo preukázané žiadne storno. Pokiaľ ide o výsledovku, táto nie je na preukázanie toho, či na prevádzkovej jednotke vzniklo alebo nevzniklo manko, slúži ako účtovný doklad, na základe ktorého sa zistí hospodársky výsledok prevádzkovej jednotky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, spisom O. Ú. V. T., sp.zn. O.-XXX/XX/XXXX,. výsluchom svedkyne Ing. S. J., svedka Ing. P. A., znaleckým posudkom č. 6/2006 vypracovaným Ing. J. V.,, výsluchom znalkyne a zistil tento skutkový stav :
Okresný súd Trenčín Uznesením č.k. 9C/93/2003 - 129 zo dňa 24.07.2003 konanie v časti o zaplatenie 63.422,- Sk a proti žalovaným 4/, 8/, 9/,10/, 11/, 12/, 13/ a 14/ zastavil a tak predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie nasledovných súm: voči žalovanej 1/ na zaplatenie 584.823,- Sk, žalovanej 2/ na zaplatenie 409.605,- Sk, žalovanej 3/ na zaplatenie 11.850,- Sk, žalovanej 5/ na zaplatenie 8.503,- Sk, žalovanej 6/ na zaplatenie 8.126,- Sk, žalovanej 7/ na zaplatenie 7.815,- Sk.
Z výsluchu žalovanej 1/ mal súd za preukázané, že u žalobcu pracovala od roku 1994 ako vedúca predajne, mala uzatvorenú kolektívnu hmotnú zodpovednosť, ale keď prichádzali a odchádzali nové predavačky, odovzdávajúca a preberejúca inventúra sa nerobila. Inventúra sa vykonávala za jej prítomnosti a za prítomnosti celého kolektívu tak, že sa vykonávala fyzická inventúra tovaru a zásob na prevádzkovej jednotke žalobcu.
Z výsluchu žalovanej 2/ súd zistil, že u žalobcu pracovala ako zástupkyňa vedúcej. Keď nastupovala do práce bola vykonaná inventúra. Bola zaškolená po dobu 16 hodín, počas prevádzky, v podmienkach
predajne nikto neurobil žiadne školenie. Do predajne chodieval Ing. P., ktorý nahadzoval ceny a pán S. iba odstraňoval chyby a nedostatky.
Svedkyňa Ing. S. J., ktorá u žalobcu pracuje ako vedúca odboru prevádzky vo svojej výpovedi popísala činnosť počítačového programu M., pričom uviedla, že k technickej stránke systému by sa mal vyjadriť zodpovedný pracovník, ktorý sa venuje tomuto programu. Z jej výpovede vyplynulo, že fyzický stav zásob sa urobil za prítomnosti zodpovedných pracovníkov, odkontroloval sa za ich prítomnosti, podpísal sa a potom sa tieto importovali do počítača prostredníctvom skenera. Bolo to odsúhlasené vždy osobami, ktoré vykonávali inventúru. V roku 2000 sa uskutočnila inventúra v mesiaci jún alebo júl, následne sa urobila inventúra v mesiaci máj alebo jún, tak aby bol dodržaný zákon Zásoby sa ako počiatočný stav do počítačového systému nahadzovali v predajných cenách a v predajných cenách sa robila aj inventúra. Žalobca nebral do úvahy doklady k inventúre a že dokladom pre inventúru môže byť iba doklad vystavený z počítača v systéme M.. V systéme M. je rozhodujúca vždy cena, ktorú tam predavačka „nahodí“ ako nákupnú. Predajná cena nie je rozhodujúca z pohľadu manka.
Svedok Ing. J. P., ktorý u žalobcu pracoval v rozhodnom čase ako vedúci výpočtového strediska uviedol, že bol pri zavádzaní nového počítačového systému na prevádzkovej jednotke, pomáhal odstraňovať drobné technické problémy a vysvetľovať prácu tohto systému. Z jeho výpovede súd zistil, že stiahol kópie dát zo servera a snažil sa nájsť odlišnosti medzi fungovaním tejto prevádzkovej jednotky a iných prevádzkových jednotiek. Kópie dát stiahol zo servera až po inventúre na základe pokynu žalobcu.
Zo znaleckého posudku č. 6/2006 vypracovaného Ing. J. V., bytom B. N. B., N. XXXX/XX. vyplynulo, že:
- inventarizácia zásob (tovaru) v prevádzkovej jednotke č. XXX. na ul. P. XX,. T. sa uskutočnila v zmysle zákona o účtovníctve. Pri inventúre k 30.05.2001 boli evidované dva rôzne druhy inventarizačných rozdielov, pričom zúčtovaný dňa 04.06.2001 bol inventarizačný rozdiel vykázaný podľa účtovnej zostavy inventarizačných rozdielov v nákupnej cene 852.492,01 Sk, a to ako prebytok plus 645.480, 55 Sk a aj ako záporný rozdiel (manko) vo výške mínus 1.497.972, 56 Sk
- záporný inventarizačný rozdiel (manko) bol ovplyvnený predovšetkým nezrovnalosťami spôsobenými v evidencii tovaru v účtovníctve.
- inventarizácia zásob bola u žalobcu vykonaná v termíne k 06.07. 2000 a ďalšia až k 30.05.2001.
- pri zaradení do účtovnej evidencii bolo každému druhu tovaru pridelené registračné číslo.
- tovarové storná, ktoré neboli spojené s priamym výdajom konkrétneho tovaru, mohli ovplyvniť účtovnú hodnotu stavu zásob tovaru v prevádzkovej jednotke č. 070, tovar bol pravdepodobne zaradený do účtovnej evidencie, čím sa zvýšila účtovná hodnota zásob, ale nie ich fyzický počet.
Z výpovede znalkyne Ing. J. V. mal súd jednoznačne za preukázané, že zo strany žalobcu nebola vykonaná takzvaná cenová kontrola, čo výpočtový systém S. umožňoval. Žalobca by prišiel na to, že ide o účtovné manko a na to, že na sklade mu ostali drahšie tovary a lacnejšie sa predali. Žalobca sa sám poškodzoval tým, že sa celé inventúrne obdobie tovary predával v nižšej cene ako bola cena predajná, čo však bolo vecou systému a nie žalovaných. Z jej výpovede vyplynulo, že v danom prípade išlo o nesprávne vykázané nielen manko, ale aj prebytok, a preto ide vlastne o účtovný schodok. Na základe dostupných zistení a dokladov nemožno preukázať, či vznikol rozdiel medzi účtovným a fyzickým stavom a vzhľadom na zistené nedostatky nebolo možné zistiť skutočný fyzicky stav zásob na prevádzkovej jednotke, kde bola vykonaná inventúra.
Svedok Ing. P. A., v rozhodnom období zamestnanec firmy S. potvrdil, že pod jedným čiarovým kódom bolo zaevidovaných viacero tovarov rôzneho druhu aj rôznych cien.
Zo spisu O. Ú. V. T., sp.zn. O.-XXX/XX/XXXX. vyplýva, že trestné stíhanie proti žalovanej 1/ a 2/ bolo podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené.
Zistený skutkový stav súd posudzoval podľa ustanovení Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších noviel a doplnkov), a to s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 1 druhá veta zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého nároky, vzniknuté z pracovnoprávnych vzťahov, existujúcich pred 1.4.2002 a právne úkony urobené pred týmto dátumom sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ustanovenia § 176 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa ustanovenia § 176 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia § 176 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zákonník práce (zák. č. 65/1965 Zb.) v citovanom ustanovení § 176 upravoval zodpovednosť zamestnancov za schodok Ide o zodpovednosť objektívnu, pri ktorej sa zavinenie zamestnanca predpokladá, v dôsledku čoho práve hmotne zodpovedný zamestnanec musí dokázať, že škodu nezavinil. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Predpokladmi zodpovednosti zamestnanca v tomto prípade je existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a existencia schodku, zisteného inventúrou.
Schodok vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec povinný vyúčtovať. Z uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva pre zamestnanca povinnosť zachovávať bilančnú rovnováhu pri nakladaní so zverenými hodnotami. Je povinný prevzaté hodnoty vyúčtovávať, to znamená kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa nachádzajú u zamestnávateľa, prípadne že sa tam nachádza ich peňažná protihodnota. Za schodok sa teda považuje rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší než účtovný stav. Za základ zistenia vyčísleného schodku slúži predovšetkým výsledok vyplývajúci zo zúčtovania fyzickej inventúry. Pri inventarizácii a zúčtovaní zverených hodnôt sa porovnáva konečný stav zásob a peňažnej hotovosti s predchádzajúcim stavom.
Vzhľadom k tomu, že práve existencia schodku bola v danom prípade sporná, nariadil súd znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru účtovníctva.
Aj znalecký posudok však podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p.. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Vo vzťahu ku znaleckému dôkazu hodnotí súd vieryhodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Ako dôkaz môže hodnotiť znalecký posudok len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade s obecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Súd nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu chýbajú potrebné náležite preukázané odborné znalosti.
Pri takomto hodnotení znaleckého posudku Ing. J. V., ako aj jej ústnej výpovede mal súd za preukázanú vierohodnosť znalkyne, ako aj logičnosť jej záverov. Z tohto dôkazu vyplynulo, že na základe dostupných zistení a dokladov predložených účastníkmi nemožno povedať, či vznikol rozdiel medzi účtovným a fyzickým stavom a vzhľadom na zistené nedostatky, nebolo možno zistiť skutočný fyzicky stav zásob. Zo znaleckého dokazovania v predmetnej veci jednoznačne vyplynulo, že ide o účtovné manko.
V prejednávanej veci, najmä vykonaným znaleckým dokazovaním, mal súd preukázané, že na vznik zodpovednosti žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/ za schodok neexistuje jeden zo základných predpokladov, a to existencia skutočného, fyzického schodku, a preto žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ ako úspešným v konaní priznal právo na náhradu vzniknutých trov. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia a trovy znaleckého dokazovania. Žalované 1/ a 2/ si cestou svojho právneho zástupcu uplatnili právo na náhradu trov konania vo výške 120.964,- Sk, pričom jeden úkon si vyčíslil vo výške 23.440,- Sk vzhľadom na ust. § 17 ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a súčasne vzhľadom na ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (z dôvodu zmeny právneho predpisu upravujúceho výšku odmeny za poskytovanie právnych služieb počas konania). Súd však dospel k záveru, že pri rozhodovaní o nároku žalovaných 1/ a 2/ je potrebné postupovať podľa § 17 ods. 4 ( § 13 ods.4 ) uvedených vyhl.. Aplikácia § 17 ods. 2 (§ 13 ods.2) označenej vyhl. by pripadala do úvahy v prípade nerozlučného spoločenstva. Procesné spoločenstvo na strane žalovaných je samostatným v zmysle § 91 ods. 1 O.s.p., hoci nesie v sebe aj prvky spoločenstva nerozlučného. Platí však, že všetky úkony môže urobiť každý účastník bez súhlasu ostatných. Znamená to, že žalobca sa mohol vzhľadom na petit žaloby domáhať svojho nároku voči každej zo žalovaných samostatnou žalobou. Žalobca však pri podaní žaloby svoje nároky spojil do spoločnej žaloby. Z týchto dôvodov patrí tarifná odmena určená tak, že základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou (teda zo sumy 584.823, -Sk, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha voči žalovanej 1/) sa zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach (t.j. zaplatenia voči žalovanej 2/). Konkrétne potom podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z. patrí tarifná odmena zo sumy 584.823, -Sk vo výške 10.500, -Sk, ktorá sa zvyšuje o sumu 4.375,- Sk (zo 409.605,- Sk je tarifná odmena 8.750,- Sk, jej polovica je 4.375, -Sk) a podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. patrí tarifná odmena zo sumy 584.823,- Sk vo výške 10.650,- Sk, ktorá sa zvyšuje o sumu 4.575,- Sk (zo 409.605,- Sk je tarifná odmena 9150, -Sk, jej polovica je 4.575, -Sk). Spolu je odmena za jeden úkon právnej služby 14.875, -Sk a patrí za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, zastupovanie na pojednávaniach dňa 13.04.2004 a 07.09.2004) a za jeden úkon právnej služby 15.225, -Sk a patrí za 2 úkony (zastupovanie na pojednávaniach dňa 25.09.2007 a 22.11.2007). t.j vo výške 75.075, -Sk.
Súd teda priznal žalovaným náhradu trov konania, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 75.075,- Sk + 3 x paušálu vo výške 136,- Sk a 2 x paušálu vo výške 178,- Sk + 3.000,- Sk ako náhrady trov konania za vykonané znalecké dokazovanie. Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania v celkovej výške 78.839,- Sk k rukám advokáta žalovaných 1/ a 2/ podľa § 149 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaným 3/, 5/, 6/, 7/ náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p., z to dôvodu, že žalované si trovy konania nevyčíslili a trovy súdu neboli zrejmé ani zo spisu. Súd v
takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovaným 3/, 5/, 6/, 7/ v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. v rozsudku vynesenom na pojednávaní dňa 22.11.2007.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 7 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto uznesením dobrovoľne splnená,
možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.