Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-188-2004.pdf
PDF · 85.47 KB
No categories available
16C/188/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou v právnej veci žalobcu: V. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom V. K., Ž. č. XX,. štátny občan SR, zastúpený na základe splnomocnenia JUDr. D. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom N. Z., M. R. Š. č. XXXX/XX,. proti žalovanému: P. D. V. K., IČO: XXXXXXXX. o zaplatenie odstupného a odchodného vo výške 48.000,-Sk s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.240,-Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu ohľadne istiny a príslušenstva pohľadávky zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2.190,-Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobu domáhal vyplatenia náhrady mzdy, odchodného a odstupného vo výške 261.200,-Sk z toho dôvodu, že mu žalovaný zabránil plniť si povinnosti zamestnanca podľa § 47 ods. 1 písmena d/ Zákonníka práce, a to po celú dobu trvania jeho pracovného pomeru od 01. 01. 2003 do 30. 09. 2004. Žalobca si zároveň uplatnil i poplatok z omeškania zo žalovanej čiastky od 15. 10. 2004 do zaplatenia vo výške 2,5 promile denne podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi žalovanú sumu v najbližšom výplatnom termíne t.j. do 14 dňa v bežnom mesiaci po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku 16C 205/03-66, hoci ho k tomu žalobca vyzval písomnou formou.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C 188/2004 - 113 zo dňa 25. 08. 2005 súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 24.320,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v ostatnej časti súd žalobu zamietol. Trovy konania žalovanému nepriznal, pretože vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obaja účastníci. Žalobca odvolanie napadol zamietajúci výrok rozsudku a navrhol jeho znenie tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok vo vyhovujúcej časti prisúdené odstupné a navrhol ho zmeniť tak, že súd zamietne žalobu aj v časti odstupného vo výške 18.240,-Sk a v odvolaní uviedol, že uznáva nárok žalobcu len na odchodné vo výške 6.080,-Sk a všetky ostatné nároky; nárok na zaplatenie odstupného a náhradu mzdy považuje za nedôvodné.
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 7Co 311/2005-141 zo dňa 08. 02. 2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 213.200,-Sk a príslušenstva potvrdil. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 18.240,-Sk a v napadnutej zamietajúcej časti, čo do sumy 23.680,-Sk ako aj výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že na žiadosť žalobcu potom, čo mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písmena b/ Zákonníka práce, došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou k 30. 09. 2004 ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Aj v takomto prípade nárok zamestnanca na odstupné zostáva zachovaný, keďže súhlasil so skončením pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný vyhovieť žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru a vyplatiť mu odstupné. Nárok na odstupné zostal žalobcovi zachovaný v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce a žalovaný bol povinný vyplatiť žalobcovi odstupné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, t.j. október 2004. žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia odstupného v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odchodné podľa § 76 odsek 6 Zákonníka práce, základ tohto nároku je tiež daný a tento nárok nepopiera ani žalovaný. Odvolací súd dospel k záveru, že základ nároku na odstupné a odchodné bol u žalobcu daný, avšak súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri výpočte týchto nárokov. V ďalšom konaní súd po zistení pravdepodobného zárobku žalobcu v rozhodnom období bude rozhodovať o odstupnom, ktoré si žalobca uplatnil do výšky 36.000,-Sk a odchodnom, ktoré si žalobca uplatňoval do výšky 12.000,-Sk s prihliadnutím na to, že z tejto sumy zostalo právoplatne priznaných 6.080,-Sk. Súd prvého stupňa pri výpočte odchodného a odstupného vychádzal z minimálnej mzdy, ktorá bola v rozhodnom období vo výške 6080,-Sk, z toho dôvodu, že žalobca po skončení výkonu verejnej funkcie u žalovaného vlastne nepracoval ani jeden deň, takže nebolo možné posúdiť, aký bol jeho priemerný zárobok. Uvedený postup súdu prvého stupňa pri výpočte odstupného a odchodného nezodpovedá ustanoveniu § 134 ZP. V prípade, ak žalobca neodpracoval u žalovaného ani jeden deň a preto nebolo možné zistiť jeho priemerný zárobok, správne mal súd postupovať podľa § 134 odsek 3 ZP a namiesto priemerného zárobku zistiť pravdepodobný zárobok, ktorý by bol žalobca, vzhľadom na svoj vek, kvalifikáciu a pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy bol zrejme dosiahol ak by bol pracoval. Iba v prípade, ak by takto zistený zárobok bol nižší ako minimálna mzda, pre výpočet priemerného zárobku pre odstupné a odchodné by mohol súd použiť minimálnu mzdu.
Súd doplnil dokazovanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre, vyzval žalovaného, aby predložil súdu vyčíslený pravdepodobný zárobok, ktorý by žalobca vzhľadom na svoj vek, kvalifikáciu a pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy bol zrejme dosiahol, ak by u žalovaného pracoval. Žalovaný predložil súdu mzdy v roku 2003, počty pracovníkov a vypočítal priemernú mzdu v jednotlivých mesiacoch s tým, že priemerný mesačný plat pracovníkov žalovaného v roku 2003 bol 9.932,-Sk. Funkcia technika civilnej obrany je kumulovaná a vykonávaná pracovníčkou v 30 %-nom rozsahu jej zadelenia. Pracovníčka má hrubý mesačný príjem 9.400,-Sk za tri vykonávané pracovné zadelenia.
Splnomocnený zástupca žalobcu s poukazom na vyčíslený pravdepodobný zárobok žalovaným si žalobca uplatňuje odchodné a odstupné za 4 mesiace t.j. spolu vo výške 37.600,-Sk s príslušenstvom 2,5 promile úroku omeškania denne od 15. 10. 2004 podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Žalobca si uplatňuje odchodné a odstupné v zmysle predloženého vyčísleného pravdepodobného mesačného zárobku, ako aj príslušenstvo pohľadávky a z tohto dôvodu žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť a trovy konania si neuplatňuje.
Poverený pracovník žalovaného uviedol, že žalovaný neuznáva odstupné s tým, že odchodné, čo uznal tak, ako to bolo priznané rozsudkom súdu prvého stupňa urobil len nad rámec povinností z toho dôvodu, že žalobca pristúpil k dohode a došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dňom 30. 09. 2004 bez uvedenia dôvodu. V žiadnom prípade neuznáva príslušenstvo pohľadávky a poukazuje na list zo dňa 28. 09. 2004, v ktorom žalovaný ponúkol žalobcovi celkovú náhradu vo výške 24.000,-Sk, keďže žalobca bol ochotný ukončiť pracovný pomer dohodou, avšak žalobca túto čiastku nebol ochotný prijať a odmietol ju a preto žalovaný v žiadnom prípade nie je v omeškaní s plnením týchto nárokov, ak by aj boli oprávnené. Právny základ na základe ktorého si uplatňuje úroky z omeškania nemá oporu v Nariadení vlády, pretože v § 4 sa hovorí o poplatku z omeškania a vzťahuje sa na bytové veci. Vyčíslený hrubý mesačný príjem, ktorý žalovaný doložil súdu v zmysle výzvy predstavuje kumulovanú funkciu za tri vykonávané pracovné zadelenia a žalobca by bol mohol vykonávať, ak by bol chcel pracovať iba jednu funkciu a to bezpečnostného technika a preto hrubý mesačný príjem žalobcu by predstavoval len 30 % z tejto vyčíslenej predloženej mzdy, čo je menej ako v tom období minimálna mzda a preto by mal súd vychádzať z minimálnej mzdy.
Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písmena a - c, zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, alebo dôchodok za výsluhu rokov patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134.
Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v časti o odchodné a odstupné je dôvodná, a že tieto dva nároky žalobcovi prináležia. Súd doplnil dokazovanie a vzhľadom na predloženú vyčíslenú mzdu žalovaného, ktorú by žalobca bol pravdepodobne dosiahol dospel k záveru, že vzhľadom na to, že ak funkcia technika CO je kumulovaná a vykonávaná pracovníčkou v 30 %-nom rozsahu jej zadelenia a jej príjem je 9.400,-Sk za tri vykonávané pracovné zadelenia a priemerný mesačný plat pracovníkov u žalovaného za rok 2003 bol 9.932,-Sk súd má za to, že žalobcovi prináleží odstupné a odchodné vypočítané z minimálnej mzdy v danom období a preto v takejto výške priznal i odstupné žalobcovi tak, ako bolo rozhodnuté i o odchodnom a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že po ukončení funkcie starostu sa mohol vrátiť na funkciu finančného účtovníka, ktorá existuje aj dodnes a nie je kumulovaná súd považuje za irelevantné, pretože nijakým spôsobom nebolo preukázané a listinnými dôkazmi doložené, že takúto funkciu žalobca predtým vykonával, alebo by mohol vykonávať i s poukazom na podanú žalobu, kde sám žalobca uvádzal, že by mohol vykonávať funkciu len bezpečnostného technika, alebo inú technickú funkciu bez bližšieho vymedzenia. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že žalobca u žalovaného vôbec nepracoval, ani nemal záujem pracovať a z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré si uplatňoval podľa § 4 Nariadenia vlády SR vo výške 2,5 promile denne od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne. Súd má jednoznačne preukázané, že sa jedná o spor, kde v prípade omeškania s peňažným plnením podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka by žalobcovi prináležali úroky z omeškania s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. podľa § 3 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby a v žiadnom prípade mu neprináleží poplatok z omeškania za každý deň omeškania vo výške 2,5 promile podľa § 4 Nariadenia vlády, pretože uvedené zákonné ustanovenie s poukazom na § 121 ods. 3 sa vzťahuje na ustanovenia § 697, § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný odchodné a odstupné z minimálnej mzdy bol ochotný vyplatiť žalobcovi v najbližšom výplatnom termíne tak, ako je to uvedené v jeho odpovedi zo dňa 28. 09. 2004, avšak žalobca s tým nesúhlasil, uviedol, že je to malá čiastka a odchodné a odstupné si neprevzal. Z týchto dôvodov, vzhľadom na predložené listinné dôkazy súd má za to, že žalovaný nie je v omeškaní s peňažným plnením, ktoré bolo žalobcovi priznané vzhľadom na predložené listinné dôkazy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Odvolací súd zrušil rozsudkom i výrok o trovách konania a preto súd rozhodol o trovách konania vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie tak, že má za to, že úspech žalovaného je 90 %, pretože žalobca si uplatňoval svojou žalobou zaplatenie 261.200,-Sk a súd mu priznal sumu 24.320,- Sk, čo predstavuje 10 %. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 80 % z trov konania (úspech 90 % - neúspech 10%), ktoré si uplatnil, ktoré pozostávajú z cestovného na pojednávanie dňa 07. 04. 2005 V.
K. - N. Z. - V. K. a z cestovného na pojednávanie v N. dňa 08. 02. 2007 - V. K. - B. - N. - B. - V. K. spolu vo výške 1.280,-Sk t. j. 80 % = 1.024,-Sk a alikvotnú časť zo súdneho poplatku vo výške 1.166,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.