Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-121-2004.pdf
PDF · 97.29 KB
No categories available
15C/121/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľov 1) E. s.r.o., so sídlom T., H. X,. IČO XX XXX. XXX,. 2) Ing. D. M., štátneho občana S. R., bytom T., Ž. XXX,. obaja v konaní zastúpení Mgr. Z. Z., advokátkou, so sídlom T., N. XXXX/X. proti odporcovi S. K. P. a.s., so sídlom B., T. C. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenému A. P., a.s., so sídlom B., D. R. X,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 172.205,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh za zaplatenie 172.205,-Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 11.07.1999 do zaplatenia navrhovateľovi 1) s a z a m i e t a .
Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1) istinu 172.205,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 11.07.1999 do zaplatenia. Uviedli, že dňa 17.03.1999 došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom navrhovateľa 2) a vozidlom riadeným Mgr. J. K. a to z viny navrhovateľa 2), ktorému bola aj policajným orgánom uložená za dopravný priestupok bloková pokuta. Na vozidle riadenom Mgr. J. K., ktorého vlastníkom a prevádzateľom je D. K. vznikla škoda, pri ktorej náklady na opravu boli autodielňou vyčíslené na 172.205,- Sk. Za túto škodu zodpovedá navrhovateľ 2), ktorý bol pre prípad svojej zodpovednosti poistený v poisťovni A. - S. P., a.s. Uvedená poisťovňa nárok vlastníka poškodeného vozidla neuznala. Následne vlastník poškodeného vozidla D. K. postúpil svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 172.205,- Sk z predmetnej poistnej udalosti obchodnej spoločnosti Y. s.r.o., ktorá neskôr túto pohľadávku postúpila spoločnosti D., s.r.o. a tá ďalej pohľadávku postúpila spoločnosti terajšieho navrhovateľa 1). Po prijatí zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prešli práva a povinnosti
A. - S. P., a.s. zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorových vozidiel (teda aj povinnosť na poistné plnenie z predmetnej škodovej - poistnej udalosti) dňom 01.01.2002 na terajšieho odporcu - S. K. P..
Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal, premlčanie uplatneného nároku, keď ku škode došlo dňa 17.03.1999, kedy aj začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota nároku na náhradu škody, a navrhovatelia na súde uplatnili svoj nárok až dňa 1309.2001. Poukázal aj na to, že je nelogické, aby sa tohto nároku domáhal navrhovateľ 2), ktorý sám škodu spôsobil, pohľadávka proti ktorému bola postúpená z poškodeného na súčasného navrhovateľa 1) a ktorý by tak mal naopak vystupovať v spore popri ňom, teda na strane odporcu. Ďalej odporca namietal, že nemohlo prísť k postúpeniu pohľadávky na náhradu škody z pôvodného poškodeného na ďalšie subjekty, keď nebolo rozhodnuté o tom, kto za škodu zodpovedá ani o výške škody. Podľa odporcu tiež nemohol zatiaľ vzniknúť priamy nárok poškodeného voči poisťovni na vyplatenie poistného plnenia, keďže tento získava poškodený až po tom, čo poisťovňa po skončení šetrenia a dohodnutí výšky škody alebo po právoplatnom súdnom rozhodnutí o výške náhrady škody odmietne poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť. K uvedeným skutočnostiam, ktoré sú potrebné pre vznik priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovni zatiaľ neprišlo. V neposlednom rade rozporoval odporca samotné skutkové tvrdenia navrhovateľov, keď podľa neho mal poškodený D. K. s rovnakým motorovým vozidlo asi mesiac pred predmetnou dopravnou nehodou inú dopravnú nehodu, pri ktorej bolo jeho auto poškodené v podstate rovnako.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením nižšie uvedených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Záznamom o malej dopravnej nehode spísanom dňa 17.03.1999 policajným orgánom bolo preukázané, že v uvedený deň došlo asi o 19.30 hod. došlo na ceste č. III v obci O. k dopravnej nehode medzi vozidlom navrhovateľa 2) a vozidlom D. K., ktoré riadil Mgr. J. K.. Podľa záznamu nehodu zavinil navrhovateľ 2), ktorý porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, za čo mu bola uložená v blokovom konaní priamo na mieste pokuta v sume 500,- Sk.
Podľa oznámenia poistnej udalosti k zákonnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 29.03.1999 nahlásil navrhovateľ 2) predmetnú dopravnú nehodu A. - S. P. s uvedením poškodenia vozidla D. K.. Dňa 12.04.1999 likvidátor poisťovne obhliadol poškodené vozidlo D. K. a vyhotovil Zápis o poškodení motorového vozidla, v ktorom zaznačil zistené poškodenia vozidla. Podľa písomného vyčíslenia nákladov na opravu havarovaného motorového vozidla, ktoré dňa 19.04.1999 vystavila A. V. K. náklady na opravu poškodenia vozidla D. K. by predstavovali 172.205,- Sk.
Listom zo dňa 11.07.1999 vyzval poškodený D. K. A.- S. P., a.s. na poukázanie poistného plnenia, prípadne primeraného preddavku na jeho účet. Poisťovňa poškodenému odpovedala listom zo dňa 26.07.1999, v ktorom mu oznámila, že po vykonanom šetrení dospela k záveru, že uvádzaný priebeh nehodového deja nezodpovedá popisu a rozsahu poškodenia jeho motorového vozidla a preto uplatnený nárok neuznáva a spis odkladá ako bezpredmetný. Uvedené dala poisťovňa na vedomia aj poistenému
- navrhovateľovi 2) a to listom zo dňa 26.07.1999. Následne poškodený D. K. vyzval listami zo dňa 31.08.1999 a 21.10.1999 priamo navrhovateľa 2) ako škodcu na úhradu náhrady škody, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle.
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 06.12.1999 medzi D. K. ako postupcom a spoločnosťou Y. s.r.o. ako postupníkom bolo preukázané, že menovaný postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 172.205,- Sk s príslušenstvom voči dlžníkovi - navrhovateľovi 2) z titulu škodovej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 17.03.1999. Postupník potom listom zo dňa 13.12.1999 vyzval navrhovateľa 2) na zaplatenie tejto pohľadávky. Navrhovateľ 2) listom zo dňa 21.02.2000 oznámil A. -S. P., a.s., že spoločnosť Y. s.r.o. od neho požaduje zaplatenie uvedenej sumy a preto vyzýva poisťovňu, aby túto náhradu škody za neho uvedenej poisťovni vyplatila. Navrhovateľ 2) ďalej listom zo dňa 28.05.2000 podal poisťovni sťažnosť na riešenie poistnej udalosti jej pobočkou v T..
Na základe oznámenia právničky A. - S. P., a.s. bolo O. O. P. Z. SR v T. vykonané preverovanie vo veci podozrenia z pokusu trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť D. K. tým, že si u menovanej poisťovni uplatnil poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla ale rozsah poškodenia nezodpovedá priebehu vzniku nehodového deja. Uvedená trestná vec bola uznesením policajného orgánu odložená, nakoľko policajný orgán dospel k záveru, že vo veci nejde o podozrenie z trestného činu. Sťažnosť právničky A. - S. P., a.s. proti tomuto rozhodnutiu prokurátor uznesením zamietol. Uvedené skutočnosti boli preukázané uznesením policajného orgánu o odložení veci zo dňa 12.06.2000 a uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti zo dňa 10.07.2000. Po takomto skončení uvedenej trestnej veci navrhovateľ 2) vyzval listom zo dňa 27.08.2000 A. - S. P., a.s. , aby prehodnotila svoje stanovisko a plnila pohľadávku spoločnosti Y. s.r.o..
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 05.09.2002 medzi spoločnosťou Y. s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou D., s.r.o. ako postupníkom bolo preukázané, že menovaný postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 172.205,- Sk s príslušenstvom voči dlžníkovi - navrhovateľovi 2), ktorá pohľadávka vznikla zo škodovej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 17.03.1999.
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 27.10.2006 medzi spoločnosťou D., s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou E., s.r.o. - terajším navrhovateľom 1) ako postupníkom bolo preukázané, že menovaný postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 172.205,- Sk s príslušenstvom voči dlžníkovi - navrhovateľovi 2) z titulu škodovej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 17.03.1999. V tejto zmluve sa tiež uvádza, že sa jedná o pohľadávku nielen voči navrhovateľovi 2) ale aj voči A. - S. P., a.s..
Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
V zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.
Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.
Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 423/1991 Zb. (ktorú je potrebné aplikovať v súlade s prechodnými ustanoveniami - § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako právny predpis platný a účinný v čase vzniku predmetnej dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla) dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Čo sa týka navrhovateľa 1), tento v konaní vystupoval ako osoba, na ktorú bolo postúpené právo pôvodného poškodeného na náhradu škodu voči navrhovateľovi 2), ktorá škoda bola spôsobená predmetnou dopravnou nehodou a tento si uplatňuje svoje práva priamo proti odporcovi ako poisťovni. V zmysle § 823 Občianskeho zákonníka poškodený v zásade priamy nárok na plnenie proti poisťovateľovi nemá ak len osobitný predpis neustanoví inak. V prípadoch poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právny predpis, ktorý toto poistenie zodpovednosti bližšie upravoval - citovaná vyhláška č. 423/1991 Zb. vo vyššie uvedenom ustanovení § 9 stanovil, že poškodený si môže uplatňovať svoje práva aj priamo proti poisťovni. Vznik takéhoto práva poškodeného však uvedený osobitný predpis v citovanom ustanovení viaže na osobitnú situáciu, keď poisťovňa písomne odmietne poškodenému plniť po tom, čo bolo skončené vyšetrenie nevyhnutné na zistenie povinnosti poisťovne plniť alebo po tom, čo obdržala právoplatné rozhodnutie o výške škody. Len za splnenia takto stanovených podmienok vzniká priamy nárok poškodeného proti poisťovni na plnenie. V danej veci navrhovateľ 1) nepreukázal a vlastne ani netvrdil, že by uvedené podmienky boli splnené. Z vykonaného dokazovania síce bolo preukázané, že odporca, resp. jeho právny predchodca A.
- S. P., a.s. písomne odmietla poškodenému D. K. vyplatiť požadované plnenie (list poisťovne zo dňa 26.07.1999) ale nebolo v konaní preukázané, že by tomuto odmietnutiu predchádzalo skončenie vyšetrenie nevyhnutného na zistenie povinnosti poisťovne plniť alebo, že by poisťovňa obdržala pred týmto odmietnutím rozhodnutie o výške náhrady škody. Za tejto situácie je potrebné dospieť k záveru, že v danej veci zatiaľ poškodenému nevzniklo právo domáhať sa plnenia priamo proti poisťovni a preto je návrh navrhovateľa 1) nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Tu je ešte treba uviesť, že ak právo poškodeného na plnenie priamo od poisťovne zatiaľ nevzniklo, nemohlo byť takéto právo ani postúpené ako pohľadávka na iný subjekt, teda ani na súčasného navrhovateľa 1). Okrem toho právo poškodeného dožadovať sa plnenia priamo od poisťovne v zmysle § 9 vyhlášky č. 423/1991 Zb. nie je právom poškodeného na náhradu škody ale jedná sa o osobitné právo na poistné plnenie. Preto ak chcel poškodený postúpiť toto právo ako pohľadávku na iný subjekt mal uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej by bola pohľadávka poškodeného na priame plnenie od poisťovne. Poškodený D. K. však uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka na náhradu škody proti navrhovateľovi 2) ako škodcovi a táto pohľadávka bola ja neskôr postúpená na súčasného navrhovateľa 1). V tomto kontexte by bol teda návrh navrhovateľa 1) nedôvodný aj v prípade, že by súdu bolo preukázané, že poškodenému vzniklo právo na plnenie priamo od poisťovne, pretože z uvedených dôvodov nie je navrhovateľ 1) aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku ale len na uplatnenie nároku na náhradu škody proti navrhovateľovi 2) ako škodcovi.
Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa 2), tento je subjektom, ktorý pri vedení svojho motorového vozidla spôsobil škodu poškodenému D. K. a pre prípad svojej zodpovednosti bol poistený u právneho predchodcu odporcu - A. - S. P., a.s.. V zmysle § 822 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ 2) ako poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Toto právo poisteného bolo v prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bližšie upravené v citovanom ustanovení § 3 vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktoré stanovilo, že poistený má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že poistený má síce právo, aby poisťovňa za neho plnila nároky na náhradu škody, ale toto právo má až po tom, čo poškodený si tieto nároky uplatní a preukáže. Uplatnenie a preukázanie nároku poškodeného na náhradu škody musí predchádzať uplatneniu si práva poisteného, aby poistiteľ za neho nahradil škodu. Preto nemožno v jednom súdnom konaní uplatňovať si takéto právo poisteného a zároveň voči poistiteľovi uplatňovať a preukazovať nárok poškodeného na náhradu škody. Z tohto dôvodu súd nevykonal navrhovateľmi požadované ďalšie dôkazy - znalecké dokazovanie a výsluch svedka JUDr. J. K., účastníka dopravnej nehody, pretože tieto dôkazy mali preukazovať nárok na náhradu škody, čo ale nemá byť predmetom dokazovania pri rozhodovaní o práve poisteného, aby poistiteľ - odporca za neho nahradil poškodenému škodu, ktorú spôsobil pri prevádzke motorového vozidla. Ďalej treba uviesť, že aj keď v konaní bolo preukázané, že poškodený sa obrátil na poisťovňu navrhovateľa 2) so žiadosťou o náhradu škody a svoj nárok dokladal vyčíslením nákladov na opravu vozidla, ktoré mu vystavila autodielňa, nemožno takýto postup považovať za riadne uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu škody ako to vyžaduje § 3 vyhlášky č. 423/1991 Zb., keďže samotná poisťovňa tento nárok spochybnila, nárok nebol judikovaný súdom a predpokladaný rozpočet na opravu vystavený autodielňou nepreukazuje výšku škody ale len predpokladané náklady na
jej opravu (pričom netreba zabúdať, že poškodený má podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov nárok na náhradu skutočnej škody a nie na preplatenie nákladov na opravu motorového vozidla, čo v kvantitatívnom vyjadrení môže byť veľký rozdiel). Keďže si poškodený podľa súdu neuplatnil a nepreukázal svoje nároky na náhradu škody nemohlo poistenému - navrhovateľovi 2) vzniknúť právo, aby poistiteľ za neho nahradil škodu, za ktorú zodpovedá. V tomto zmysle je preto aj návrh navrhovateľa 2) nedôvodný a bolo potrebné ho zamietnuť.
Po tom, čo súd dospel k uvedeným záverom, nepokladal z hľadiska zásady hospodárnosti konania za potrebné vyporiadavať sa s námietkami odporcu proti nárokom uplatneným navrhovateľmi v návrhu na začatie konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Hoci bol odporca v konaní plne úspešný a mal by preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnil. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že táto sa odporcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).