Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/48/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré v priebehu konania dovŕšili plnoletosť: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja toho času bytom D. XXX, E. F. G., za čas do plnoletosti obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H. XXXX/X, I. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. J. XXXX/XX, I., toho času bytom D. XXX, E. F. G., o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -113 zo 4. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku matky k plnoletému A. a C. m e n í tak, že konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a o úpravu styku matky k A. a C. z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (I. výrok). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 90,- eur mesačne a na maloletého C. sumou 90,- eur mesačne, u oboch detí počnúc dňom 01.10.2022, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí (II. výrok). Styk matky s maloletými deťmi neupravil (III. výrok). Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2022 do 31.03.2023 na maloletého A. vo výške 540,- eur a na maloletého C. vo výške 540,- eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 30,- eur na každé z detí až do zaplatenia, spolu s bežným výživným počnúc dňom 04.04.2023, k rukám otca maloletých detí a od plnoletosti detí k ich rukám, pod stratou výhody splátok (IV. výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. -22 zo dňa 04.04.2013, v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletými deťom (V. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), (ďalej len „“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov na strane rodičov maloletých detí, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v starostlivosti otca s tým, že je to minimálne od roku 2021, čo matka nepopierala a nebolo sporné, že starostlivosť je zo strany otca riadne vykonávaná, na základe dohody rodičov otec prestal platiť určené

výživné od októbra 2022 a na jeho strane neboli v starostlivosti zistené žiadne nedostatky. Z názoru maloletých detí vyplynul jednoznačný záver, že im súčasný model starostlivosti vyhovuje a nakoľko ide o maloleté deti blízko veku plnoletosti, schopné vyjadriť svoj názor, tento v celej miere súd prvej inštancie zohľadnil, z ktorého dôvodu bolo dôvodné ponechať maloleté deti naďalej v starostlivosti otca, resp. ich zveriť do starostlivosti otca, a to napriek tomu, že matka má tiež aktuálne vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Zároveň vyslovil, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk matky s maloletými deťmi neupravil, a to vzhľadom na vek maloletých a v súlade s návrhom otca, ako aj prejaveným názorom maloletých detí. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti matky vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj schopností a možností oboch rodičov, ktoré výživné určil v súlade s návrhom otca a odporúčaním kolízneho opatrovníka, pričom výživné na každé maloleté dieťa vo výške 90,- eur považoval za adekvátne a v možnostiach a schopnostiach matky. Vzhliadol vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby, ako aj ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % až 30 %, pričom matka dosahuje mesačný príjem vo výške 1 040,- eur, čo by v danom prípade predstavovalo výživné pre matku v rozpätí od 260,- eur do 312,- eur na všetky jej vyživovacie povinnosti. Zohľadnil aj vek detí, aj keď ich potreby boli otcom vyčíslené na sumu 485,- eur na každé dieťa, teda vek detí predurčil aj rozsah vyživovacej povinnosti vo veku 15 až 17 rokov, čo je 16 % až 22 %, ktoré pri príjme matky vychádza v rozsahu 166,- eur až 229,- eur, preto považoval výživné vo výške 90,- eur za optimálne na každé dieťa, a to aj pri zohľadnení vekovej kategórie maloletých detí, kde suma 180,- eur je pri dolnej hranici pri príjme matky vo výške 1 040,- eur. Takto určené výživné na každé dieťa považoval za adekvátne vzhľadom na vek a potreby maloletých detí, pričom vyživovacia povinnosť prináleží obom rodičom. Počiatok vyživovacej povinnosti matky určil od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu (návrh podaný dňa 27.09.2022), teda od 01.10.2022, kedy bolo preukázané a nebolo sporné, že otec od daného času na výživu maloletých detí neprispieval, pričom dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2022 do 31.03.2023 na každé z detí predstavoval sumu 540,- eur (výživné 90,- eur x 6 mesiacov), ktoré podľa (ďalej len „“) povolil matke splácať v splátkach po 30,- eur na každé z detí spolu s bežným výživným počnúc dňom 04.04.2023. Pokiaľ išlo o matkou preukázané platby na účty maloletých detí, tieto nezapočítal do plnenia na výživné z dôvodu, keďže tieto platby akceptoval a prihliadal na ne len od podania návrhu, resp. odo dňa rozhodnutia súdu vo veci, pričom z účtov maloletých vyplýva, že za obdobie od októbra 2022 až január 2023 matka deťom preposlala rodinné prídavky, čo sú štátne dávky, a preto nešlo o plnenie výživného, neodpočítal tieto sumy z výživného, na účtoch maloletých detí za obdobie 4 mesiacov u maloletého A. vo výške 205,- eur a u maloletého C. vo výške 185,- eur, ktoré sumy považoval za finančné príspevky, resp. za bežné výdavky maloletých detí, resp. finančný dar maloletým deťom na Vianoce.

3. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podstatou odvolacích námietok matky boli nesprávne skutkové zistenia v nedostatočnom zistení osobno-majetkových a pracovných pomerov otca, ktorý nedostatočne preukázal svoju schopnosť finančne sa postarať o maloleté deti, pretože jeho tvrdenie o tichom spoločenstve v spoločnosti K. L. M. M. sa nezakladá na pravde, daná spoločnosť si neplní zákonné povinnosti a jej hrubý zisk z posledných účtovných závierok predstavoval sumu 2 556,- eur. Podiel vyplácaný tichému spoločníkovi od 01.07.2017 sa zdaňuje zrážkovou 7 %-nou daňou, ktorej vyplatenie otec nebude schopný preukázať, ani spoločnosť, pretože ak by týmto príjmom disponoval, priznal by ho pre účely exekučných konaní a mohlo by dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu marenia exekučného konania. V registri otec nie je vedený, pričom ako tichý spoločník s podielom 25 % a viac na hlasovacích právach alebo základnom imaní, musí byť zapísaný ako končený užívateľ výhod (spoločnosť je jednoosobová, takže vrcholový manažment neprichádza do úvahy). Taktiež predmetný dom nebude predmetom predaja otcovi, keďže je zaťažený exekučným záložným právom, právo dožitia maloletých detí nie je na liste vlastníctva a vzhľadom na množstvo exekúcii vedených voči otcovi, by prípadné odkúpenie nehnuteľnosti malo za následok jej predaj v exekučnom konaní. V súčasnosti sa proti otcovi vedú 2 exekučné konania, a to v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovni a ZSE, a.s., pričom otec si dlhodobo neplatí ani sociálne poistenie.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa pridržiaval doterajšieho vyjadrenia a stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý navrhol potvrdiť.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok potvrdiť, keďže preukázal dostatočne svoju schopnosť sa postarať o maloleté deti už len tým, že sa do vynesenia rozsudku staral sám o všetky potreby detí, na rozdiel od matky, ktorá zámerne zavádzala, že deti finančne podporuje. Akým spôsobom funguje ako tichý spoločník a akú rolu hrá v politike rodinnej spoločnosti je vec, ku ktorej sa matka zbytočne vyjadruje, pretože jeho akékoľvek podnikanie nemá nič spoločné so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré však z tejto jeho činnosti žijú a zabezpečuje im všetky potreby. Matka v minulosti neprejavila záujem podieľať sa v spoločnom vzraste v rodinnom podnikaní, pričom on v súkromnom sektore pracuje už roky a kým sa podieľal na spoločnej domácnosti, matka nemávala problém so spôsobom jeho podnikania. Je si vedomí zákonov a aj vlastných záväzkov a povinností, ako aj nedoplatku na zdravotnom poistení, čo potvrdil pred kolíznym opatrovníkom, nič nezatajuje, voči jeho osobe nebolo nikdy vedené exekučné konanie. Od septembra 2021 do septembra 2022 matka vyžadovala zasielanie ním výživného na maloleté deti, aj keď sa o deti v plnej miere staral on a zabezpečoval všetky ich potreby a z jej strany to bolo namierené na finančné zaťaženie jeho domácnosti. Uplynula doba posledných dvoch rokov a vyjadrenia maloletých detí sú nespochybniteľným dôkazom, matke všetko doplatil do septembra 2022. V súvislosti s exekučným konaním zo strany ZSE je novou skutočnosťou, ktorá nemá vplyv na maloleté deti, pričom matke na jej nátlak radšej výživné na deti vyplatil, aj keď financie nevyužívala na potreby detí. Otázka bývania je potvrdená, v rodinnom dome, ktorý má v súčasnosti troch majiteľov, s ktorými má jasnú dohodu o užívaní a majetkoprávnych krokoch, pričom matka by mala byť spokojná s tým, že nie je povinný platiť nájom, teda šetrí aj ju, keďže nemá požiadavky na výšku výživného, pričom nemá problém s dnešnými majiteľmi vytýčiť si nájomnú zmluvu, ale by zbytočne len zaťažoval maloleté deti, keďže nájomné, ktoré nikto od neho nežiada, môže využiť každý mesiac pre maloleté deti. Exekučné konanie týkajúce sa užívanej nehnuteľnosti je vedené na jedného z majiteľov a nie na celú nehnuteľnosť, zápis dožitia je v jeho riešení a nie matky, pričom nehnuteľnosť užíva v plnej miere necelé 3 roky. Postaral sa o trvalé bývanie maloletých detí a jeho majetkoprávny vzťah k užívanej nehnuteľnosti nie je rozhodujúci v bývaní či v starostlivosti o maloleté deti, ktoré majú prístup do celej nehnuteľnosti, pričom aj v minulosti matka s nimi užívala predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako sociálne poistenie či všeobecné plánovanie jeho vlastnej budúcnosti je výlučne jeho záležitosťou a nevplýva to na výchovu maloletých detí. Matka nerešpektuje ani dnes rozhodnutie takmer 18 ročných detí. Po vynesení rozsudku si neplní vyživovaciu povinnosť, a to aj v súvislosti s možnosťou splácania zaostalého výživného, zámerne klamala, že nemala kontakt s deťmi a vo svojej domácnosti zlikvidovala samostatné postele maloletých detí a nahradila ich jednou posteľou, čo nie je vhodné pre dvoch 17 ročných dospievajúcich synov, ktorí navštevujú stredné školy a ich študijné výsledky sú primerané, takže im vyhovuje momentálny stav spolužitia v jeho domácnosti, pri plnení si povinností študenta. Jediným cieľom matky je neplatiť výživné na maloleté deti, čo sa koniec koncov vyjadrila 3 x na pojednávaní.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom II., IV, V. a VI. výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

9. V priebehu konania však došlo k právnej skutočnosti, na ktorú odvolací súd musel prihliadať a nemohol v konaní ďalej pokračovať, preto vo vzťahu k I. a III. výroku ohľadom zverenia detí a úpravy styku matky s deťmi rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zmenil tak, že konanie o otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku zastavil s poukazom na ust. v spojení s ust. .

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok vo určení vyživovacej povinnosti matky k toho času plnoletým deťom, ako aj zaostalé výživné.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní sa otec domáhal zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorá úprava bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -22 zo dňa 04.04.2013, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli v tom čase maloletý A. a C. ako aj maloletá N. B. zverení do osobnej starostlivosti matky, so zastupovaním a spravovaním majetku detí oboma rodičmi, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej N. sumou 120,- eur mesačne a na výživu maloletého A. a C. sumou 90,- eur na každého z nich. Prvoinštančný súd považoval návrh otca za podaný dôvodne, vzhľadom na zmenu pomerov na strane rodičov detí, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli obe deti maloleté, dlhodobo sa nachádzajú v starostlivosti otca, a to minimálne od roku 2021, ktorú skutočnosť matka nepopierala, pričom otec sa dožadoval okrem zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti výživného vo výške 90,- eur mesačne na každé dieťa.

15. Prvoinštančný súd vzhliadol sumu požadovaného výživného vzhľadom na príjem matky vo výške 1 040,- eur za adekvátne vzhľadom na vek a potreby maloletých detí, pričom predmetná suma výživného je na dolnej hranici pri príjme matky, keď s poukazom na ustálenú súdnu prax je možné postihnúť príjem povinného rodiča v rozsahu 25 % až 30 %, čo v prípade príjmu matky predstavuje sumu v rozpätí 260,- eur až 312,- eur, zohľadnil aj vek a potreby detí vyčíslené vo výške 485,- eur na každé dieťa, u ktorých v rozsahu 15 až 17 rokov by vek detí predurčil aj rozsah vyživovacej povinnosti 16 až 22 %, čo by bolo v rozsahu 166,- eur až 229,- eur, avšak za optimálne považoval výživné vo výške 90,- eur.

16. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých

životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživné.

21. Odvolací súd prihliadol na prvoinštančným súdom stanovené výživné vo výške 90,- eur, ktoré je skutočne na dolnej hranici pri príjme matky, ktorá však s danou sumou výživného súhlasila na pojednávaní, pričom počiatok vyživovacej povinnosti ponechala na úvahe súdu.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že obe pôvodne maloleté deti počas odvolacieho konania dovŕšili plnoletosť, predmetom odvolacieho konania zostal teda iba výrok týkajúci sa vyživovacej povinnosti matky (II., IV., V. a VI. výroky a dospel k záveru, že matka v odvolaní relevantným spôsobom, ale ani počas konania na súde prvej inštancie výšku vyživovacej povinnosti, ktorá jej bola stanovená na deti na dolnej hranici, s poukazom na ustálenú súdnu prax nenamietala. Matkou uvádzané námietky v odvolaní sa týkali spochybňovania majetkových pomerov otca, nespochybňovala však sumu výživného stanovenú jej rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže neuvádzala voči nemu žiadne relevantné námietky.

23. Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie matky za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV., V. a v závislom výroku o trovách konania VI. ako vecne správne potvrdil podľa .

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).