Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/187/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky E. V., bytom T. - Z., P. P. XX/XX. právne zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom T., N. S. A. XX/XX. proti odporcovi M. H., bytom K. - B. XX právne zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom T., N. X o zaplatenie 257.816,- Sk s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 219.106,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 11.12.2003 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 26.543,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa od odporcu domáhala zaplatenia čiastky 257.816,- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 11.12.2003 do zaplatenia. Uviedla, že odporcovi na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom bol byt č. XX. na V.. poschodí bytového domu, s. č. XXXX. na ul. T. V. č. X,. v T., zaplatila na budúcu kúpnu zmluvu preddavky úhrnom vo výške 240.000,- Sk a okrem toho za odporcu uhradila dlh voči spoločnosti T., s. r. o. vo výške 17.816,- Sk. Nakoľko k realizácii prevodu vlastníctva bytu nedošlo, vzniklo jej právo na vrátenie vyplatených preddavkov ako i na náhradu za vyrovnanie jeho dlhu voči T.

Odporca v prejednávanej veci vzniesol námietku započítania s odôvodnením, že navrhovateľka užívala predmetný byt od 15.12.2000 do 25.10.2002, t. j. 22 mesiacov a 10 dní bez právneho titulu, čomu pri bežnom nájomnom za dvojizbový byt vo výške 8.000,- Sk mesačne zodpovedá obohatenie na strane navrhovateľky vo výške 201.000,- Sk. Odporca navyše poprel, že by od navrhovateľky prijal úhrnom čiastku 257.816,- Sk a tvrdil, že prijal len sumu 240.000,- Sk vrátane čiastky 17.816,- Sk ako platby T.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 10.01.2001, a to menovite z § 3 vyplýva, že odporca potvrdil prevzatie čiastky 240.000,- Sk od navrhovateľky.

Z príjmového dokladu č. 10477 zo dňa 10.01.2001 vystaveného T., s. r. o., T. vyplýva, že uvedeného dňa navrhovateľka uhradila za odporcu úhrnom dlh vo výške 17.816,- Sk týkajúci sa bytu XXXX/X-XXX. v obytnom dome XXXX na ulici V., t. j. bytu, ktorý bol predmetom zmluvy o budúcej zmluve.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , a to menovite z rozsudku vo veci samej potvrdeným i odvolacím súdom vyplýva, že vyššie uvedená zmluva o budúcej zmluve medzi účastníkmi zo dňa 10.01.2001, resp. práva a povinnosti z nej vyplývajúce zanikli bez uspokojenia zmluvných strán, t. j. iným spôsobom ako splnením. Z uvedeného pripojeného spisu, a to konkrétne zo zápisnice zo dňa 07.10.2003 ďalej vyplýva, že navrhovateľka požiadala odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je predmetom tohto sporu.

Dopytom na realitné kancelárie bolo zistené, že obvyklé nájomné 2-izbového bytu v lokalite T., ul. V. v období r. 2001-2002 sa pohybovalo vo výške 5.000,- Sk mesačne.

Nakoniec, medzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľka po vzájomnej dohode s odporcom začala užívať predmetný byt od 15.12.2000 a užívala ho až do polovice novembra 2002, kedy bola z neho vyprataná. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že listom zo dňa 12.02.2002, ktorý bol navrhovateľke doručený 20.02.2002, zaslal odporca navrhovateľke odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve a zároveň ju vyzval na uvoľnenie bytu v lehote 10 dní.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a ustálil, že žalobný návrh je v prevažnej miere dôvodný. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že navrhovateľka na preddavkoch na budúcu kúpnu cenu zaplatila odporcovi úhrnom čiastku 240.000,- Sk. Rovnako vzal súd za preukázané, že navrhovateľka za odporcu uhradila dlh voči T. vo výške 17.816,- Sk. Námietka odporcu, že od navrhovateľky prevzal len čiastku 240.000,- Sk vrátane úhrady dlhu 17.816,- Sk pred súdom nemohla obstáť, nakoľko odporca na svoje tvrdenia súdu nepredložil žiaden dôkaz a v konečnom dôsledku na pojednávaní dňa 07.09.2007 i sám priznal, že takýmito dôkazmi ani nedisponuje. Ohľadne právneho posúdenia veci súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého ak v súvislosti s pripravovanou kúpou nehnuteľnosti navrhovateľka poskytla odporcovi peňažnú čiastku a odporca túto čiastku prijal, stáva sa takáto záloha ( preddavok ) bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď odporca odmietol nehnuteľnosť navrhovateľke predať. Za takýto okamih súd považuje doručenie listiny navrhovateľke dňa 20.02.2002 označenej ako odstúpenie od zmluvy. Týmto dňom, t. j. 20.02.2002 sa prijaté preddavky premenili na bezdôvodné obohatenie a odporca bol povinný toto bezdôvodné obohatenie navrhovateľke vydať, a to nasledujúceho dňa po tom, čo ho o vydanie požiadala. Pokiaľ sa odporca domáhal kompenzácie za obdobie, kedy sporný byt navrhovateľka užívala, t. j. za obdobie od 15.12.2000 do 25.10.2002, je potrebné si uvedomiť rozdiel v rozsahu vydávania bezdôvodného obohatenia v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu a v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej resp. zrušenej zmluvy. Tento rozdiel spočíva v tom, že pri plnení bez právneho dôvodu sa vydáva všetko, čo sa bezdôvodným obohatením získalo, pri plnení z neplatnej, resp. zrušenej zmluvy však len to, čo každý z účastníkov dostal podľa zmluvy neplatnej, resp. zrušenej, samozrejme vychádzajúc z druhu právneho úkonu, ktorým sa právo užívania veci založilo. Pokiaľ by teda bola neplatná alebo zrušená zmluva, ktorej základom by bolo bezodplatné užívanie veci, jedinou povinnosťou z titulu bezdôvodného obohatenia by bolo vrátenie tejto veci, samozrejme bez akéhokoľvek nároku na náhradu za užívanie tejto veci. Súc vedený týmito úvahami, nezostávalo súdu iné ako kompenzačnú námietku do okamihu, kedy dal odporca navrhovateľke jasne najavo ( odstúpením od zmluvy doručeného 20.02.2002 ), že jej nehnuteľnosť nemieni predať a vyzval ju v lehote 10 dní o uvoľnenie bytu ( t. j. do 02.03.2002 ), a kedy teda odporca ukončil bezodplatné užívanie predmetného bytu, na ktorom sa dohodli dňa 15.12.2000, ako nedôvodnú zamietnuť. V tomto

období t. j. od 15.12.2000 do 02.03.2002 totiž navrhovateľka užívala tento byt na základe dohody ( hoc i ústnej ), ktorej podstatou bola bezodplatnosť ( z nijakého dôkazu nevyplýva opak, t. j. že by sa účastníci dňa 15.12.2000 dohodli na akejkoľvek odplate za užívanie tohto bytu ). Preto za toto obdobie za žiadnych okolností nemohol odporcovi vzniknúť nárok na odplatu za užívanie tohto bytu. Opačná situácia však nastala od 03.03.2002, kedy už navrhovateľka užívala sporný byt bez akéhokoľvek dôvodu. Pôvodnú dohodu zo dňa 15.12.2000 o bezodplatnom užívaní bytu odporca svojím odstúpením od zmluvy a vyzvaní na uvoľnenie bytu jednostranne bez akýchkoľvek pochybností ukončil a uplynutím lehoty na dobrovoľné vypratanie začala navrhovateľka sporný byt užívať bez právneho dôvodu. Od tohto obdobia, t. j. od 03.03.2002 prináleží odporcovi náhrada za užívanie jeho bytu a v tejto časti je kompenzačná námietka dôvodná. Pri nájomnom 5.000,- Sk mesačne tomu zodpovedá úhrnom čiastka 38.710,- Sk ( 7 mesiacov a 23 dní ). V tejto časti je potom žalobný návrh nedôvodný a súdu nezostávalo iné ako ho v tejto časti zamietnuť. Pre úplnosť a vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany navrhovateľky súd dodáva, že námietka premlčania kompenzácie neprichádza v danom prípade do úvahy, nakoľko premlčanie vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, keď vzájomná ( započítavaná ) pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli stretnutia sa so žalobcovou pohľadávkou, o aký prípad v prejednávanej veci evidentne nejde.

Nakoľko v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľka za odporcu uhradila jeho dlh voči T. vo výške 17.816,- Sk, bola v tomto prípade

naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia v zmysle , ktoré obohatenie je odporca taktiež povinný navrhovateľke vydať.

S plnením peňažného dlhu je spojený nárok veriteľa na úrok z omeškania. Navrhovateľka v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. na pojednávaní dňa 07.10.2003 požiadala odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, od nasledujúceho dňa sa teda odporca dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľke preto popri práve na zaplatenie čiastky 219.106,- Sk vzniklo i právo na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej N. a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( nar. vl. SR č. ). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 26.09.2003 do 21.12.2003 činila diskontná sadzba 6,25 %, navrhovateľka má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje. Nakoľko sa navrhovateľka domáhala len úroku z omeškania od podania návrhu, súd jej prisúdil len tieto ( ).

Podľa priznal súd 85 % úspešnej navrhovateľke proti odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 70 % ( 85 % - 15 % ), ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 6.445,- Sk, v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby ( príprava a prevzatie, spísanie žaloby ) po 7.230,- Sk, 1,5 právneho úkonu ( pojednávanie 07.09.2007, vyhlásenie rozsudku 12.09.2007 ) po 7.650,- Sk, 2 x 128,- Sk a 2 x 178,- Sk režijný paušál, zvýšené o 19% DPH 4.927,50 Sk, po krátení o 30 % predstavuje náhradu trov konania čiastkou 26.543,50 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.