Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-368-2000.pdf
PDF · 95 KB
No categories available
7C/368/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa S. K. P., T. C. XX,. B., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného A. - S. P. a.s., D. R. X,. B., IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi J. M., občanovi S. R., bytom P. XX,. D. N. V., zastúpený JUDr. J. U., advokátom, so sídlom v T., L. č. XX. o zaplatenie 50 000,- Sk s prísl. takto r o z h o d o l:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 50 000,- Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od 27.10.1999 do zaplatenia a trovy konania vo výške 3 200,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 27.10.1999 domáhal od odporcu zaplatenia 50 000,- Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že dňa 22.10.1994 spôsobil odporca prevádzkou motorového vozidla ŠPZ P. XX-XX. dopravnú nehodu v N., pri ktorej došlo k poškodeniu motorových vozidiel ŠPZ E.-R XXX,. H.-E. XXX,. E.-T XXX. a k poškodeniu plota. Poškodení v dôsledku tejto nehody utrpeli škodu vo výške 806 038,- Sk a zástupca navrhovateľa vyplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ P. XX-XX poškodeným náhradu za spôsobenú škodu dňa 13.12.1996 vo výške 806 038,- Sk pod číslom poistnej udalosti 646/94/16768/36. Voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu vyplatených súm podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. vo výške 50 000,- Sk, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm.a) spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, pričom mu bol zistený obsah alkoholu v krvi. Listom zo dňa 31.8.1999 bol odporca vyzvaný na zaplatenie tejto sumy, ale svoju povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Navrhol vydať platobný rozkaz.
Tunajší súd návrhu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
V odôvodnení odporu žiadal odporca návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poprel, že by dňa 22.10.1994 spôsobil prevádzkou motorového vozidla dopravnú nehodu v N., nakoľko motorové vozidlo evd. č. P. XX-XX. je síce registrované na jeho meno, ale v čase nehody toto vozidlo neviedol, pretože mal nohu v sadre. Vodičom bol jeho šofér L. J., bytom P. č. XXX/XXX,. D. N. V., pričom táto skutočnosť je uvedená i policajných záznamoch. Z tohto dôvodu nemohol spôsobiť škodu po požití alkoholického nápoja. Zdôraznil, že výzvu na dobrovoľné plnenie nedostal. Namietal i vyplatenú výšku náhrady škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Ľ. J., oboznámením vyjadrenia navrhovateľa k odporu, spisu poistnej udalosti obsahujúceho hlásenie poistnej udalosti zo dňa 1.3.1995, protokol
o dopravnej nehody v cestnej premávke zo dňa 23.10.1994, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 23.10.1994, protokol k odberu krvi na zistenie alkoholu zo dňa 22.10.1994, likvidačnú správa k poistnej udalosti č. 94-1676/36/427 zo dňa 6.12.1996, výzvy na úhradu - uplatnenie nároku na náhradu vyplatených súm zo dňa 31.8.1999, trestného príkazu číslo spisu Cs 904 Js 145679/94, výpisov z obchodného registra navrhovateľa a jeho zástupcu a zistil tento skutkový stav:
Z vyjadrenia navrhovateľa k odporu a jeho výsluchu bolo zistené, že poistnú udalosť - dopravnú nehodu, ktorá sa stala dňa 22.10.1994 oznámila oneskorene p. M. dňa 9.3.1995 pobočke v P. B., ktorá tak splnila povinnosť v zmysle § 10 ods.1 vyhl. č. 423/1991 Zb. Oznámenie vzniku poistnej udalosti p. Ľ. J. nie je navrhovateľovi známe. Zdôraznil, že v policajnej správe zo dňa 23.10.1994 je uvedené, že vodič M. nezvládol riadenie, bol pod vplyvom alkoholu a svedkovia nehody ho identifikovali ako vodiča. Na základe krvného testu mu bola nameraná hladina alkoholu v krvi 2,71 promile. Poukázal na to, že pokiaľ ide o určenie rozhodného práva, vychádza sa z ust. §15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré sa použije v tom prípade, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou ja SR viazaná neustanovuje niečo iné. Takou zmluvou v danom prípade je Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody(Haagsky dohovor) uverejnený vo vyhláške č. 130/1976 Zb. V článku 3 Haagskeho dohovoru sa ustanovuje, že rozhodným právom sú predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Podľa článku 8 Haagskeho dohovoru rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, spôsob a rozsah náhrady škody. V zmysle uvedeného sa o otázke zavinenia a výšky náhrady škody rozhodovalo podľa N. právneho systému. Zdôraznil, že voči odporcovi bolo na území SRN vedené trestné konanie, bol vydaný trestný rozkaz zn. Cs 904 Js 145679/94, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.1995. Na žiadosť N. P. A. o vyplatenie náhrad za škody navrhovateľ na základe predložených dokladov vyplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ P. XX-XX. poškodeným prostredníctvom N. P. za odporcu náhradu škody dňa 13.12.1996.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že v čase nehody vozidlo viedol šofér odporcu a odporca sedel na zadných sedadlách. Po príchode príslušníkov polície im na otázku kto je majiteľom vozidla, predložil doklady od vozidla a podpísal papier na ktorom nevedel čo bolo napísané, ale po slovensky dopísal ako sa nehody stala. Išli miernym kopcom, po pravej strane stáli vozidlá a oproti išlo auto. Šofér pribrzdil, vozidlo strhol doprava, kde narazil do
zaparkovaného vozidla, ktoré asi nebolo zabrzdené a tak vrazilo do vozidla pred ním stojaceho. Žiadnu pokutu ani písomnosť nedostal, bola mu odobratá krv, čo neodmietol i keď nešoféroval, nakoľko nerozumel N.. Či bola odobratá krv i Ľ. J. uviesť nevedel. Po návrate z N. asi po 4-5 dňoch bola udalosť ohlásená na poisťovni manželkou odporcu a vodičom. Záverom odporca vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že k poistnej udalosti došlo 22.10.1994 a nárok bol na súde uplatnený dňa 27.10.1999.
Z výsluchu svedka Ľ. J., zaťa odporcu bolo zistené, že keď si sadol do auta odporca mu ho pomohol "spustiť" nakoľko tento typ vozidiel (veľký M.) neovládal. Potom si odporca sadol dozadu, kde vždy sedával. Išiel z kopca, po pravej strane boli zaparkované tri autá a keď oproti išlo auto, ktorému sa chcel vyhnúť, šliapol na brzdu, ale auto nezabrzdilo a narazil do auta, ktoré tam stálo. Toto auto narazilo do auta pred ním a toto zasa do ďalšieho pred ním. Policajti si vypýtali doklady, ktoré im podal odporca. V tom čase svedok hovoril po N. len minimálne a aj keď policajtom hovoril, že on viedol vozidlo, odstrčili ho a nebavili sa s ním. Odporca sedel v ich vozidle, niečo spisovali a potom odišli, svedok odišiel za známym bývajúcim neďaleko. Za niekoľko dní sa vrátili z N. a asi za týždeň -dva išiel s manželkou odporcu nahlásiť udalosť poisťovni.
Z trestného príkazu číslo spisu Cs 904 Js 145679/94 vydaného Obvodný súdom E., právoplatného dňa 25.1.1995 súd zistil, že odporca bol odsúdený za nedbanlivé ohrozenie cestnej dopravy pretože nedbanlivo viedol vozidlo v cestnej doprave, keď kvôli použitiu alkoholických nápojov nebol schopný bezpečne viesť vozidlo a tým ohrozil zdravie a život iných a cudzie veci značnej hodnoty tak , že dňa 22.10.1994 o 8,53 hod. prechádzal s nákladným motorovým vozidlom ulicou B. v A. a mohol poznať, že v dôsledku požitia alkoholu nebol už viac v stave viesť svoje vozidlo v cestnej doprave s požadovanou istotou, v ľavotočivej zákrute sa dostal príliš doprava a narazil do odstaveného vozidla J. F., ktoré odhodilo do záhradného plota a asi po 5m narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla A.
F., ktoré prudkosťou nárazu bolo postrčené do osobného motorového vozidla S. F. a toto do vozidla F. B., čím boli tieto vozidlá ťažko poškodené, vznikla škody vo výške asi 21 500 DEM a spolujazdec Ľ. J. bol značne ohrozený, pričom v tele mal množstvo alkoholu, ktoré viedlo ku koncentrácii alkoholu v krvi v čase odberu krvi o 10,15 hodine asi 2,71 promile. Odporcovi bola uložená peňažná pokuta vo výške 4 500,- DEM a bolo mu odobraté povolenie k vedeniu motorových vozidiel v S. R. N. tak, že pred uplynutím lehoty 9 mesiacov od právoplatnosti trestného príkazu mu nesmel byť vydaný nový vodičský preukaz.
Z výzvy na úhradu označenej ako uplatnenie nároku na náhradu vyplatených súm zo dňa 31.8.1999 bolo zistené, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy do 15 dní vzhľadom k tomu, že v zmysle ust. §11ods.1 písm.a) vyhl. č. 423/1991 Zb. spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, pričom mu bol zistený obsah alkoholu v krvi a navrhovateľ má právo na náhradu súm vyplatených z tohto dôvodu.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva.
Podľa ust. § 100 ods. 1 O. s. p. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.
Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Právo môže byť vykonané prvýkrát, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.
Podľa § 28 ods. 3 prechodných ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z. práva a povinnosti S. P., a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú dňa 01.01.2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene kancelárie S. P. a.s.. Túto činnosť účtuje S. P., a.s. oddelene od ostatnej činnosti.
Podľa § 789 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže uložiť fyzickej a právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Môže tiež ustanoviť, že poistenie bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne na základe inej skutočnosti za podmienok v ňom uvedených /zákonné poistenie/.
Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je založené zákonom č. 24/l99l Zb. o poisťovníctve v znení neskorších zmien a doplnkov, v ktorom v § 22a ods. 1 ustanovuje, že prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla je poistený na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla už tým, že niekto sa stane prevádzkovateľom alebo vodičom motorového vozidla a je teda automaticky poistený týmto zodpovednostným poistením.
Podľa § 11 ods. l písm. a) vyhlášky č. 423/199l Zb., platnej a účinnej v čase dopravnej nehody, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§3).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, nakoľko ak by súd zistil, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Právo poisťovne domáhať sa náhrady sumy, vyplatenej poškodenému podľa § 11 ods. 1písm.a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Ide o regresný osobitný priamy nárok poisťovne voči poistenému na základe poistného vzťahu, pretože podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. na základe oznámenia poistnej udalosti z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradila poisťovňa poškodeným uplatnené nároky. Trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 O. z. je potrebné počítať od doby poskytnutia plnenia poškodeným, teda v tomto prípade od 13.12. 1996 a návrh bol na súde navrhovateľom podaný dňa 27.10.1999. Trojročná premlčacia doba uplynula dňa 13.12.1999. Keďže návrh bol podaný dňa 27.10.1999, ide o návrh, ktorý bol včas podaný a preto nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa a námietka premlčania vznesená odporcom nie je opodstatnená. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde včas, súd potom skúmal existenciu jeho subjektívneho práva v tomto konaní. V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca spôsobil dňa 22.10.1994 pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu a poisťovňa plnila za prevádzkovateľa motorového vozidla, teda odporcu poškodeným náhradu za uplatnené nároky a to vo výške 806 038,- Sk. Nameraný obsah alkoholu v krvi odporcu bol vo výške 2,71 promile teda nad 0,30 promile. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa dôvodne podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. domáha od odporcu ako poisteného zaplatenia žalovanej sumy. Námietky odporcu v tom zmysle, že motorové vozidlo v čase dopravnej nehody neviedol, súd považoval za účelovú obranu, nakoľko kto viedol motorové vozidlo bolo preskúmávané v trestnom konaní vedenom proti odporcovi a svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že bol vodičom a odporca túto skutočnosť v tomto konaní ani nenamietal.
Nakoľko odporca nárok navrhovateľa dobrovoľne neuspokojil, súd ho k tomu zaviazal svojim rozhodnutím, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku spolu s 17,6 % úrokom z omeškania (§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.) zo žalovanej sumy od podania žaloby až do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, keďže je nesporné, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v konaní úspech súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 3 200,- Sk z toho 2000,- Sk za súdny poplatok za návrh a 1 200,- Sk za trovy na preklad z jazyka N..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.