Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-98-2005.pdf
PDF · 118.17 KB
No categories available
17C/98/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. K., ul. K.. N. XX,. M., zastúpený advokátom J.. J. Č., D. R. X,. B., proti odporcom: 1. Ú. P. N., N.. S. XX,. B., 2. S. R. M. V. S., P. X,. B., o určenie právneho vzťahu, rozhodol
rozhodol:
Súd u r č u j e, že navrhovateľ je neoprávnene evidovaný v zozname bývalej Š. B. ako agent.
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke a v registračnom protokole pri mene navrhovateľa uviesť poznámku o súdnom rozhodnutí a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti o určenie, že navrhovateľ vedome nespolupracoval s bývalou Š. B. ako jej tajný spolupracovník súd konanie z a s t a v u j e.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 16.982,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd učil, že je neoprávnene evidovaný v zoznamoch bývalej Š. B. ako jej agent, aby súd určil, že navrhovateľ vedome nespolupracoval s bývalou Š. B. ako tajný spolupracovník, odporca je povinný zverejniť výrok rozsudku na svojej
intrenetovej stránke a v registračnom protokole pri mene uviesť poznámku o súdnom rozhodnutí.
Vo svojom návrhu uviedol, že po absolvovaní C.M. B. F. v B. nastúpil ako gréckokatolícky duchovný najskôr v R. pri H., neskôr bol preložený na gréckokatolícku faru v M.. Počas pôsobenie na gréckokatolíckych farách ho opakovane navštívili príslušníci Š. B. a zavádzali rozhovor na pomery v Gréckokatolíckej cirkvi. V súlade so svojim kňazským poslaním ich navrhovateľ vždy prijal korektne, ale okrem všeobecných pohľadov na cirkev im nič špecifické nepovedal. Štátnu bezpečnosť považoval za políciu v polícii a nebol ochotný s ňou spolupracovať.
Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2006 upravil právny zástupca navrhovateľa petit návrhu tak, že v jeho prvom odseku má namiesto slova „v zoznamoch“ byť správne označenie „v registračných protokoloch“.
Na pojednávaní konanom dňa 25.9.2007 vzal právny zástupca navrhovateľa späť návrh v časti o určenie, že navrhovateľ vedome nespolupracoval s bývalou Š. B. ako jej tajný spolupracovník. Keďže odporcovia s čiastočným späťvzatím súhlasili, súd podľa § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, splnomocnených zástupcov odporcov, svedkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 02.10.1985 bol Okresnou správou ZNB, oddelenie ŠtB v H. spísaný záznam o získaní ku spolupráci KTS „F.“ ger. číslo zväzku XXXXX,. podľa ktorého dňa 26.9.1985 o 12.00 hodine bol vo vyťažovacej miestnosti orgánov ŠtB na oddelení pasov a víz v H. vykonaný viazací akt, ktorý previedol náčelník oddelenia ŠtB M. J. Š. G. za prítomnosti staršieho referenta ŠtB H. N. J. Z..
Zo záznamu o získaní k spolupráci vyplýva, že úvodná časť rozhovoru bola zameraná na všeobecnú tému, najmä o medzinárodnej situácii vo svete, o súkromnom živote navrhovateľa, o problémoch v mieste jeho pôsobenia. Ďalšia časť rozhovoru bola zameraná na osoby, ktoré stoja na pozíciách reakčného duchovenstva a sú v záujme oddelenia ŠtB. Navrhovateľ sa vyjadroval k osobe správcu fary v M. M. C.. Samotnému viazaciemu aktu predchádzalo kladné hodnotenie doterajšej činnosti navrhovateľa označeného ako „kandidát“. Následne mu bola priamym návrhom ponúknutá spolupráca s orgánmi Č. K. a bol požiadaný o vyjadrenie sa k tejto otázke. Kandidát mal po krátkom rozmýšľaní povedať, že proti stykom s orgánmi ŠtB nemá žiadne výhrady,
pretože ako občan je povinný poskytovať informácie, ktoré získa, a ktoré by mohli narušiť dobré vzťahy medzi cirkvou a štátom. Odmietol však podpísať záväzok o spolupráci s odôvodnením, že nikto nevie ako sa môže situácia v budúcom období zmeniť. V ďalšom priebehu viazacieho aktu mala byť vykonaná inštruktáž k základným zásadám spolupráce a zároveň bola dohodnutá prvá schôdzka po viazacom akte na 22.10.1985 o 10.00 hod., ktorá sa mala uskutočniť v teréne na dohodnutom mieste pri R.. Bolo dohodnuté, že poznatky získané od agenta budú podávané pod krycím menom „F.“.
Záznam bol podpísaní operatívnym pracovníkom N. J. Z., náčelníkom oddelenia ŠtB M. J. Š. G. a náčelníkom X.. O. ŠtB K. I. M. C..
V doplnku k záznamu k správe o získaní ku spolupráci zo dňa 16,.10.1985 (č.l. 19 spisu) sa okrem iného uvádza: „pravidelným stykom a vyťažovaním RO k situácii o problematike gréckokatolíckej cirkvi bude kompromitovaný (aj za využitia zvukových záznamov zo schôdzok) a tak postupne vedený k plneniu nami požadovaných úloh.
Dňa 03.9.1985 bolo vypracované memorandum, ktoré okrem iných obsahuje i údaje o osobných a rodinných pomeroch navrhovateľa.
Podľa vyhodnotenia tajného spolupracovníka „F.“ reg. číslo zv. XXXXX. zo dňa 17.01.1989 sa mal navrhovateľ v roku 1988 zúčastniť 11 agentúrnych schôdzok na ktorých mal podať 9 agentúrnych poznatkov, ktoré boli spracované pre 2. odbor S ŠtB K., z uvedených sa zachoval iba jeden záznam.
Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil, uviedol, že na základe zákonnej licencie na elektronickom médiu zverejnil prepis evidenčného záznamu, o tom, že KS ZNB - Správa ŠtB K. zaviedla zväzok na osobu F. K., nar. XX.XX.XXXX.. Podľa označenia navrhovateľa v žalobe nemá byť zrejmé, že sa jedná o osobu, zverejnenú na elektronickom médiu. Navrhovateľ teda nepreukázal, že došlo k protiprávnemu zásahu do jeho osobnostných práv, teda nepreukázal, že má aktívnu vecnú legitimáciu. Odporca v 1. rade registračné protokoly zverejnil na základe zák.č. 533/1992 Zb., ktorý mu takúto povinnosť ukladá a keďže jeho povinnosti vyplývajú zo zákona nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Odporca v 1. rade samotný záznam nerealizoval a ani v súčasnosti nemôže doň zasahovať.
Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil, namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Uviedol, že M. V. S. nie je právnym nástupcom bývalej Š. B., ktorá ako zložka Z. N. B. bola riadená F. M. V. Č. a M. V. S. nemalo na jej
činnosť žiaden vplyv. Poukázal na to, že zákonným opatrením Predsedníctva SNR č. 57/1991 Zb. sa z Verejnej bezpečnosti ako zložky zboru národnej bezpečnosti zriadil
Policajný zbor SR. Citované zákonné opatrenie však ďalšie pôsobenie Š. B. neupravovalo. K jej zániku de facto a de iure došlo až zákonom č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktorý však neurčil právneho nástupcu bývalej Š. B. a neurobil tak ani iný všeobecne záväzný právny predpis.
Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi plne pridržiaval písomne podaného návrhu. Trval na tom, že k spolupráci s ŠtB nikdy nedal písomný ani ústny súhlas. Potvrdil, že príslušníci ŠtB ho na fare navštívili celkom asi trikrát. Zakaždým viedli bežný zdvorilostný rozhovor, navrhovateľ ich vnímal ako štátny dozor nad cirkvami. Druhá návšteva bola v septembri 1985 a pri tejto návšteve navrhli navrhovateľovi spoluprácu. Tento návrh navrhovateľ odmietol, odmietol podpísať aj mlčanlivosť. Ďalej ho na spoluprácu viac nenahovárali. Posledný krát prišli na faru opätovne dvaja príslušníci ŠtB, na otázku, z akého dôvodu prišli, odpovedali, že robia okružnú cestu chodia po farách a tak prišli ak k navrhovateľovi.
V obsahu materiálu bývalej ŠtB navrhovateľ zistil viacero nezrovnalosti. Konkrétne v zázname o získaní k spolupráci sa píše, že dňa 26.9.1985 sa mal navrhovateľ dostaviť do utajenej miestnosti, kde mu bol urobený návrh na spoluprácu a kde sa mal ústne zaviazať k spolupráci. Navrhovateľ si údaje porovnal z obsahom svojej pastoračnej kroniky, v ktorej mal práve na tento deň záznam, že ho na fare navštívili príslušníci ŠtB. K stretnutiu, ktoré sa malo konať s príslušníkmi ŠtB dňa 22.10.1985 v R., navrhovateľ opätovne poukázal na záznam v pastoračnej kronike, z ktorého vyplývalo, že v tento deň navrhovateľ spolu s manželkou odchádzal na týždennú dovolenku do B.. Navrhovateľ uviedol, že je urážkou, že na internete vystupuje ako agent ŠtB, takéto zverejnenie pre neho predstavuje problémy, keď musí ostatným kňazom, veriacim, priateľom a rodine, záležitosť vysvetľovať. Keďže internetová stránka je prístupná celému svetu, dostáva ohlasy aj zo zahraničia.
Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že už samotné evidovanie v registračných protokoloch je všeobecne chápané ako negatívny zásah do práv toho- ktorého občana. Ide o neoprávnený zásah do osobnostných práv občana, teda samotné zverejnenie takejto neoprávnenej evidencie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv občana, a preto by nemal byť dôvod ani potreba preukazovať mieru a rozsah zásahu do práv na ochranu osobnosti.
Navrhovateľ poukázal na viacero nezrovnalosti v údajoch uvádzaný v memorande:
1. V memorande sa uvádza, že navrhovateľ ovláda nemecký jazyk. Navrhovateľ nemecký jazyk neovláda ovláda čiastočne anglický jazyk.
2. V memorande sa uvádza, že matka pracuje v D. T.. V tom čase bola už štyri roky na dôchodku.
3. V memorande sa uvádza, že otec zomrel pred 5. rokmi. V tom čase bol už 13. rokov mŕtvi.
4. V memorande sa uvádza, že do základnej školy chodil navrhovateľ v P.. Navštevoval ju v S..
5. Navrhovateľ neštudoval na SVŠ ale na G.
6. ZVS nevykonával v S. ale v U. H..
7. Sestra navrhovateľa nepracovala v B. ale v P..
Uvedené tvrdenia navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi: potvrdeniami o návšteve školy, vykonávaní ZVS, rozviazanie pracovného pomery jeho sestry, úmrtný list otca navrhovateľa, vysvedčenie z gymnázia v P..
Súd vo veci vypočul aj bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí sa mali zúčastniť viazacieho aktu navrhovateľa.
J.. Š. G. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa nepozná, ani meno mu nie je povedomé. Na okresnú správu ZNB nastupoval v roku 1985, pôsobil tam asi do roku 1987, kedy prestúpil do K.. Získavaniu kandidáta ku spolupráci sa zúčastnil v jednom prípade, zúčastnil sa priamo viazacieho aktu. Na podrobnosti si už svedok nevedel spomenúť, teda či kandidát spoluprácu podpísal alebo nie. Po nahliadnutí do záznamu o získaní k spolupráci svedok zapochyboval, či ide o jeho podpis. Na spolupracovníkov Z., C. a S. si svedok pamätal. Nevedel sa vyjadriť, či mohlo dôjsť k takej situácii, že by boli osoby získavané k tajnej spolupráci fingované, teda, že by sa vôbec nezúčastnili viazacieho aktu.
Svedok potvrdil, že osobne navštevoval farnosti v okrese H., ktoré konkrétne si nepamätal. Pochôdzky sa konali s cieľom stabilizovať situáciu medzi cirkvami v okrese H.. Na pochôdzkach sa rozprával s kňazmi, ktorí mu objasňovali situáciu medzi cirkvami. Niektoré farnosti navštívil aj viackrát.
Svedok J. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že na Okresnej správe ZNB, oddelení ŠtB v H. pracoval vo funkcií staršieho referenta. Meno navrhovateľa mu je známe, vedel, že takýto kňaz v okrese H. pôsobil. Na podrobnosti viazacieho aktu s navrhovateľom, priebeh získavania k spolupráci navrhovateľa si už nepamätal. Nestretol sa s takým prípadom, že by bol celý osobný spis spolupracovníka ŠtB vykonštruovaný.
J.. R. S. ako svedok uviedol, že v roku 1985 pracoval na oddelení ŠtB v H.. Navrhovateľa nepozná, agendu prevzal od svojho predchodcu, teda sa nemôže vyjadriť ani o podrobnostiach ohľadne viazacieho aktu, ale ak bola osoba vedená ako agent tak musela o spolupráci vedieť.
M. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že navrhovateľa pozná ale v bližšom vzťahu nie sú. Pred rokom 1985 nemala žiaden vzťah k navrhovateľovi a po roku 1985 ho pozná z videnia. Nevedela o tom, že navrhovateľ kontaktoval príslušníkov ŠtB. Podľa názoru svedkyne príslušníci ŠtB kňazov nenavštevovali. Svedkyni neboli známe skutočnosti, či navrhovateľ mal nejaký kontakt s príslušníkmi ŠtB, resp. či odmietal stretnutia s nimi.
Podľa článku 6 Smernice pre prácu so spolupracovníkmi kontrarozviedky A.-X-X ako prílohy k Rozkazu M. V. Č. zo dňa 15.01.1978 rozlišujú sa tieto kategórie tajných spolupracovníkov:
A) rezident,
B) agent,
C) držiteľ prepožičaného bytu.
Podľa článku 12 citovanej Smernice agent je tajný spolupracovník, ktorý plní úlohy pri odhaľovaní, rozpracovaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy smerujúce k predchádzaniu tejto trestnej činnosti.
Podľa článku 27 Smernice, pri výbere kandidáta sa uplatňujú jednak všeobecné hľadiská vzťahujúce sa na všetkých tajných spolupracovníkov, ako aj na špeciálne hľadiská dané konkrétnou štátobezpečnostnou situáciou a predpokladanými úlohami, ktoré má kandidát po získaní plniť.
Podľa článku 30 Smernice pracovník kontrarozviedky musí v období výberu kandidáta zhromaždiť podklady k jeho previerke. Rozsah a hĺbka týchto podkladov vychádza z charakteru kandidáta a z predpokladaných úloh, ktoré má plniť po získaní. Previerka musí byť vykonaná vždy dôkladne tak, aby jej výsledok bol čo najobjektívnejší.
Podľa článku 31 ods. 1 Smernice podklady k previerke kandidáta získava pracovník kontrarozviedky administratívnou previerkou, kontrarozvednými prostriedkami a osobným stykom s kandidátom.
Podľa článku 46 ods. 1, 2, 3 ak súhlasí získavaný tajný spolupracovník so spoluprácou popisuje pripravený záväzok k spolupráci alebo ho spíše sám voľnou formou.
Písomný záväzok sa nevyžaduje v prípadoch, kedy by jeho podpis mohol ohroziť dobrý vzťah získavaného tajného spolupracovníka k spolupráci s kontrarozviedkou. V tomto prípade postačí ústny súhlas získavaného tajného spolupracovníka.
Získaný tajný spolupracovník si sám zvolí krycie meno, ak tak neurobí, určí ho pracovník kontrarozviedky.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) na účely tohto zákona sa rozumie dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov, personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. g/ cit. zákona sa na účely tohto zákona rozumie bezpečnostnou zložkou Štátnej bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31.decembra 1989.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o pamäti národa dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu (§ 2 písm. f/, g/) vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o pamäti národa ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku, jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov, alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky zboru národnej bezpečnosti (1. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných
do 31.decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany zboru nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli využité na prospech Š. B..
Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych (kádrových) spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa § 17 ods. 1 písm. b) bodu 2, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej zložky, služobných funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu ukončenia tohto zaradenia.
Podľa § 26 ods. 3 Zákona o pamäti národa ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v odseku 2 sú presné alebo pravdivé.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Z obsahu smernice pre prácu s tajnými spolupracovníkmi československej kontrarozviedky A.-X-X vydanej rozkazom ministra vnútra ČSSR č. 8/1972 bolo zistené, že agent bol jedným z tajných spolupracovníkov ŠtB. Tento spolupracovník sa získaval v priebehu tzv. viazacieho aktu, pri ktorom sa spravidla podpisuje písomný záväzok k spolupráci. Písomný záväzok k spolupráci môže získavaný spolupracovník spísať aj sám voľnou formou. Písomný záväzok sa nevyžaduje v jednom prípade, a to
- ak by jeho podpis mohol ohroziť dobrý vzťah kandidáta k spolupráci s kontrarozviedkou. V takomto prípade postačí kandidátov ústny záväzok k spolupráci.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd vyhodnotil ako vierohodnú výpoveď navrhovateľa aj jeho písomné dôkazy v tom zmysle, že ho síce príslušníci ŠtB navštívili na jeho fare, kde sa s nimi rozprával o otázkach gréckokatolíckej cirkvi, ale k tajnej spolupráci sa nikdy a žiadnym spôsobom navrhovateľ nezaviazal. Túto skutočnosť nevedeli potvrdiť ani vypočutí svedkovia, bývalí príslušníci ŠtB, ktorí sa mali viazacieho aktu zúčastniť.
Odporca v 2. rade jednak nepreukázal, že navrhovateľ sa dňa 26.9.1985 zúčastnil viazacieho aktu, keď navrhovateľ predložil súdu pastoračnú kroniku, v ktorej je záznam, že v uvedený deň odcestoval. Hodnovernosť tohto dokumentu súd nespochybnil. Odporca v 2. rade nepreukázal, že v prípade navrhovateľa postačoval ústny záväzok k spolupráci v zmysle článku 46 ods. 2 Smernice, teda, že navrhovateľ mal dobrý vzťah s kontrarozviedkou. Taktiež zostáva nejasné, z akého dôvodu príslušníci ŠtB dodatku k správe o získaní k spolupráci uviedli, že navrhovateľ „bude kompromitovaný a tak postupne vedený k plneniu požadovaných úloh“. Ak by totiž so spoluprácou navrhovateľ súhlasil nebol by takýto dovetok potrebný. V neposlednom rade súd poukazuje aj na mnoho ďalších neprávd uvádzaný v materiáloch ŠtB (memorandum), ktoré navrhovateľ rovnako listinnými dôkazmi preukázal. K takýmto nepresným informáciám by podľa názoru súdu, príslušníci ŠtB nedospeli, keby postupovali v zmysle smernice RMV ČSSR č. 3/1978 (čl. 26 a nasl.) pri výbere kandidáta. Teda, ak by príslušníci ŠtB mali o navrhovateľa záujem ako o spolupracovníka, mali pri troch návštevách, ktoré na fare absolvovali, dostatok priestoru na to, aby získali o navrhovateľovi základné informácie o jeho osobe a rodine, ktoré by zodpovedali skutočnosti. V prípade, ak by išlo skutočne o spoluprácu s navrhovateľom boli príslušníci ŠtB povinný v zmysle článku 140 Smernice memorandum prepracovať, prípadne doplniť, čo však uskutočnené nebolo.
Navrhovateľ bol ako tajný spolupracovník ŠtB teda zaevidovaný v rozpore s vtedy platnou smernicou, keď bol zaevidovaný bez toho, že by sa k spolupráci zaviazal. Takýmto postupom ako i ďalšou evidenciou navrhovateľa ako agenta ŠtB sa odporca v 1. rade dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti. Evidencia má totiž nepochybne dehonestujúci dopad, pretože navrhovateľ je označovaný za osobu, ktorá sa svojou činnosťou podieľala na nezákonných postupoch bývalej) ŠtB pri popieraní základných ľudských práv.
Ak odporca v 1. rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie z obsahu archívneho zväzku bolo nepochybené, že osoba, ktorá bola na internete zverejnená ako spolupracovník bývalej ŠtB je totožná s osobou navrhovateľa.
K námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade súd uvádza, že po rozdelení ČSFR (čl. 3 zákona č. 542/1992 Zb.) z právnej úpravy nasledujúceho ústavného vývoja bolo možné vyvodiť, že príslušné právomoci, prislúchajúce ku dňu zániku ČSFR federálnym orgánom, prešli 1. januárom 1993 na území Slovenskej republiky na príslušné orgány tejto republiky. Pre postih konkrétneho subjektu za neoprávnenú evidenciu v materiáloch bývalej ŠtB je rozhodujúce nielen to, ktorý z ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky prevzal výslovne spomínanú pôsobnosť časti bývalého F. M. V., ale i to, ktorému štátnemu orgánu bola táto pôsobnosť, pri chýbajúcej výslovnej zákonnej úprave, podľa povahy veci najbližšia. A to je bez akýchkoľvek pochybností práve odporca v 2. rade - M. V. S.. Ak by súd v takejto veci odmietol kladné rozhodnutie vo veci iba pre nedostatok pasívnej legitimácie, na ktoré je inak príslušný, len z dôvodu mlčania alebo neúplností zákona, dopustil by sa odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae) voči navrhovateľovi, ako jednej zo základných zásad občianskeho súdneho konania, a to práve v prípade, keď štát a jeho orgán neoprávnene narušil pokojný stav v jeho osobnostných právach.
Odporca v 1. rade je potom pasívne legitimovaný iba v časti realizácie zadosťučinenia vo forme zverejnenia výroku rozsudku na svojej internetovej stránke. Zákonnou povinnosťou odporcu v 1. rade je zverejňovanie zoznamov spolupracovníkov bývalej ŠtB bez toho, aby bol povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú presné a pravdivé, za súčasnej právnej úpravy nemôže na evidencii nič meniť, to však neznamená, že dotknutej osobe nemôže byť poskytnutá ochrana súdnym rozhodnutím. Za dodržiavanie právnych predpisoch pri získavaní spolupracovníkov ŠtB zodpovedá odporca v 2. rade ako právny nástupca pôvodného M. V. Č. a následne M. V. Č.. Avšak iba odporca v 1. rade má možnosť so zachovanými dokumentmi disponovať a teda zabezpečiť realizáciu morálnej satifakcie tak, ako ju žiada navrhovateľ.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcom, ktorý v konaní úspešní neboli. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci:
1. prevzatie a príprava zastúpenia,
2. vypracovanie návrhu na súd
3. účasť na pojednávaní dňa 19.01.2006,
4. písomné vyjadrenie zo dňa 30.02.2006,
5. účasť na pojednávaní dňa 30.3.2006,
6. účasť na pojednávaní dňa 06.6.2006,
7. účasť na pojednávaní dňa 03.10.2006,
8. písomné vyjadrenie zo dňa 09.7.2007,
9. účasť na pojednávaní dňa 25.9.2007,
dva úkony právnej pomoci á 1.154,- Sk, 5 úkonov právnej pomoci á 1.260,- Sk a dva úkony právnej pomoci á 1.371,- Sk, spolu 11.350,- Sk + 19 % DPH 2.156,50 Sk. 9 x režijný paušál 2 x 150,- Sk, 5 x 164,- Sk a 2 x 178,- Sk. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 16.982,50 Sk. Súdny poplatok, ktorý navrhovateľ za podanie návrhu zaplatil vo výške 2.000,- Sk. Spolu trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 16.982,50 Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.