Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-186-1996.pdf
PDF · 92.02 KB
No categories available
10C/186/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Bohdanou Kráľovou v právnej veci navrhovateľov: 1. I. H., bytom XXXXX. H., B.. X,. N. S. R., 2. R. H., bytom XXXXX. H., S. X,. N. S. R., (právni nástupcovia po navrhovateľovi A. H.), obaja zastúpení advokátom JUDr. J. K., L. M., ul. X.. M. č. XX, proti odporcom: 1. I. F., 2. I. F., 3. R. F., všetci bytom L. M., M. XXX,. všetci zastúpení advokátom JUDr. J. K., L. M., Š. XXXX/XX,. 4. R. H., 6. Z. H., obaja bytom L. M., O. XXX,. obaja zastúpení advokátom JUDr. P. V., L. M., N.. O. č. X,. o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1., 2., 3., 4. a 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom úrok z omeškania ročne 17,6 % zo sumy 229 262,- Sk od 26.4.1997 do zaplatenia.
Odporcovia v 1., 2., 3., 4. a 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v sume 17 948,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/186/1996-259 zo dňa 13.9.2005 súd rozhodol o návrhu navrhovateľa, vtedy ešte pôvodného navrhovateľa A. H. tak, že zaviazal odporcov v 1., 2., 3., 4. a 6. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody sumu 229 262,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 26.4.1996 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšku v sume 154 520,90 Sk zamietol. Návrh voči odporcovi v 5. rade zamietol. Odporcov nezaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v určitej výške.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie čo do výroku o náhrade trov konania, odporcovia čo do výroku o priznaní náhrady škody navrhovateľovi.
Odvolací súd, Krajský súd v Žiline potvrdil výrok rozsudku okresného súdu čo do povinnosti odporcov v 1., 2., 3., 4. a 6. rade zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 229 262,- Sk, zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o priznaní úroku z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania. V ostatných častiach zostal odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa nedotknutý.
Z uvedeného vyplýva, že zostal rozsudok nedotknutý v častiach, ktorým bol návrh navrhovateľa čo do zvyšku náhrady škody v sume 154 520,90 Sk zamietnutý a pokiaľ bol zamietnutý aj návrh voči odporcovi v 5. rade.
Pred pokračovaním v konaní o zrušených výrokoch rozsudku súdu zástupca pôvodného navrhovateľa A. H. súdu oznámil, že A. H. zomrel dňa 2.2.2007 a následne súdu oznámil, že titulom dedenia sa jeho právnymi nástupcami stali jeho dvaja synovia, súčasní navrhovatelia, ktorí sa tiež dali zastúpiť doterajším zástupcom navrhovateľa advokátom JUDr. K.. Títo nástupcovia sa vyjadrili, že chcú pokračovať v konaní v začatom návrhu pôvodného navrhovateľa.
Súd konštatoval podľa ust. § 107 ods. 1 a 3 O.s.p., že účastníci na strane navrhovateľa sú právni nástupcovia po nebohom navrhovateľovi, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. V konaní preto súd pokračoval s dedičmi navrhovateľa, terajšími navrhovateľmi.
O priznaní úroku z omeškania z priznanej čiastky z titulu náhrady škody navrhovateľom súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákona, podľa ktorého ust. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V danom prípade je takýmto vykonávacím predpisom Nariadenie vlády SR číslo 87/95 Z.z., ktoré stanovuje, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom sporu bolo priznanie pohľadávky z titulu náhrady škody a keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, je potrebné vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákona, podľa ktorého ust., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že o náhradu škody by odporcov žiadal, preto na kvalifikované požiadanie o náhradu škody možno považovať žalobu a dňom zročnosti pohľadávky uplatnené v žalobe bude deň po doručení tejto žaloby, návrhu, odporcom.
Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 6.8.1996, avšak podľa názoru súdu návrh nebol celkom jasný a zrozumiteľný, preto najprv navrhovateľ bol vyzývaný na doplnenie návrhu najmä o vyčíslenie výšky škody a návrh spolu s jeho doplnením bol po prvýkrát odporcom doručený dňa 25.4.1997. Preto majú navrhovatelia nárok na úrok z omeškania od 26.4.1997, pritom výška úroku v dobe, keď odporcovia sa dostali do omeškania s plnením svojho dlhu, náhradou škody, bol v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády 17,6 % ročne. Nakoľko priznanú pohľadávku z titulu náhrady škody podľa právoplatného výroku súdu sú povinní odporcovia uhradiť spoločne a nerozdielne, tak pre príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania, súd zaviazal odporcov uhradiť spoločne a nerozdielne.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust,. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade čiastočný úspech vo veci na strane navrhovateľa zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania podľa úspechu a neúspechu navrhovateľa v konaní, ktorého predmetom bolo priznanie náhrady škody. Navrhovateľ sa dožadoval náhrady škody vo výške 411 468,- Sk a súd mu priznal výšku náhrady škody v sume 229 262,- Sk. Pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 55,7 % úspechu k 44,3 % neúspechu, pričom pomer predstavuje 11,4 %. To potom bude pomerom priznanej náhrady trov konania navrhovateľom.
K vyššie uvedenej požadovanej výške náhrady škody súd dospel na základe návrhu navrhovateľa popri preukazovaní listinnými dôkazmi cenu jednotlivých poškodených vecí, aj znaleckým dokazovaním a nákladmi na preklad listín z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, ktoré dokazovanie bolo vykonané na návrh navrhovateľa pre jeho potreby, aby preukázal požadovanú výšku škody z titulu poškodenia osobného auta a starožitných kováčskych mechov. Preto v danom prípade súd nemohol použiť ust. o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V danom prípade totiž rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od vyššie uvedených znaleckých posudkov, ale od uznania spoluzodpovednosti navrhovateľa na vzniknutej škode. V tom spočíval čiastočný neúspech navrhovateľa a čiastočné zamietnutie jeho návrhu na náhradu škody.
Trovy konania navrhovateľa spočívali v trovách z titulu právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v sume 116 559,- Sk, z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh 16 366,- Sk a za odvolanie voči rozsudku vo výške 7 725,- Sk a z titulu trov vynaložených na zaplatenie znalečného vo výške 11 660,- Sk a tlmočného vo výške 5 125,- Sk. Spolu trovy konania navrhovateľa v tomto konaní predstavovali 157 435,- Sk. Pri vyššie uvedenom pomere úspechu 11,4 % potom náhrada trov konania predstavuje 17 948,- Sk.
Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi súd nepoužil ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého ust., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Bolo tak z toho dôvodu, že na strane odporcov súd nezistil takéto dôvody hodné osobitného zreteľa, odporcovia sú zárobkovo činní, neboli u nich zistené také majetkové, sociálne pomery, ktoré by odôvodňovali nepriznanie celkom alebo sčasti náhrady trov konania navrhovateľom.
Bližšia špecifikácia časti náhrady trov konania z titulu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom vo výške 116 559,- Sk predstavuje odmenu advokátovi za zastupovanie navrhovateľa pri jednotlivých úkonoch právnych služieb podľa troch vyhlášok a ich účinnosti po dobu konania. Prvých osem úkonov je odmeňovaných podľa Vyhlášky č. 240/1990 Zb., ktorá bola účinná do 31.3.2002. Podľa tejto vyhlášky odmena za jeden úkon, vychádzajúc z hodnoty sporu 411 468,- Sk je 2 520,- Sk a z toho režijný paušál 70,- Sk. Úkonmi odmeňovanými touto čiastkou bolo prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, odvolanie voči zastaveniu konania pre neodstránenie vád konania, účasť na pojednávaní dňa 13.5.1997 na prvostupňovom súde, účasť na pojednávaní dňa 22.5.1997, ktoré trvalo viac ako dve hodiny, preto zaň patrí dvojnásobok odmeny, t.j. 5 040,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 9.10.1997 a ďalšie pojednávanie dňa 22.9.1998. Ďalším z úkonov je návrh na vylúčenie sudcu, pričom odmena za úkon patrí v polovičnej sadzbe, t.j. 1 260,- Sk podľa ust. § 16 ods. 2 a 3 Vyhlášky číslo 240/1990 Zb., pretože nešlo o podanie vo veci samej. Ďalšie úkony boli vykonané za účinnosti Vyhlášky číslo 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá vyhláška bola účinná od 1.4.2002 do 31.12.2004. Odmena z hodnoty sporu za jeden úkon podľa tejto vyhlášky je 8 770,- Sk, pričom prvým úkonom bola účasť na pojednávaní dňa 11.4.2002, ktoré trvalo viac ako dve hodiny, čiže patrí dvojnásobok odmeny 17 540,- Sk a 100,- Sk režijný paušál. Ďalším úkonom bola účasť na pojednávaní 23.10.2003, už zrejme s paušálom 128,- Sk, patriacim od 1.1.2003, ďalším úkonom bolo vyhlásenie rozsudku dňa 27.10.2003, za čo patrí polovica odmeny, t.j. 4 385,- Sk a režijný paušál 128,- Sk, podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ďalším úkonom bolo podanie odvolania z 9.2.2004 a k tomu režijný paušál 136,- Sk, platný od 1.1.2004, ďalším úkonom bola účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline
dňa 12.10.2004 a režijný paušál 136,- Sk, náhrada cestovného z L. M. do Ž. a späť za 1 334,- Sk a náhrada za stratu času po 534,- Sk za jednu polhodinu, za štyri polhodiny to bolo 2 136,- Sk, všetko podľa § 13, § 16 ods. 1, písm. d), § 18, § 20 tejto vyhlášky. Ďalšími úkonmi boli úkony odmeňované podľa Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej od 1.1.2005 a odmena podľa tejto vyhlášky podľa ust. § 10 ods. 1 vychádzajúc z hodnoty sporu je za jeden úkon 9 150,- Sk, pričom týmito úkonmi bola účasť na pojednávaní dňa 13.9.2005, odvolanie proti výroku o trovách konania z 15.12.2005, k obom úkonom režijný paušál po 150,- Sk, účasť na odvolacom pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 9.5.2006, k tomu režijný paušál 178,- Sk, náhrada cestovného 1 334,- Sk a náhrada za stratu času za jednu polhodinu 297,- Sk, za štyri polhodiny 1 188,- Sk, všetko podľa § 14 ods. 1, písm. d), § 15, § 16 ods. 3 a § 17 citovanej vyhlášky. Ďalším úkonom bola účasť na pojednávaní dňa 4.5.2007, za ktorý patrí však 1-ina z odmeny, pretože bolo to pojednávanie odročené bez prejednania veci (vzhľadom na úmrtie navrhovateľa), a preto patrí zaň odmena 2 290,- Sk podľa ust. § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky a režijný paušál 178,- Sk, za účasť na poslednom pojednávaní dňa 19.10.2007 patrí odmena 9 150,- Sk a režijný paušál 178,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že trovy právneho zastúpenia za úkony, ktoré boli vykonané advokátom navrhovateľa za účinnosti Vyhlášky číslo 240/90 Zb. predstavujú sumu 21 980,- Sk, za účinnosti Vyhlášky číslo 163/2002 Z.z. 52 333,- Sk a za účinnosti Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. sumu 42 246,- Sk.
Okrem týchto trov konania z titulu trov právneho zastúpenia boli trovami konania navrhovateľa podľa ust. § 137 O.s.p. súdne poplatky, trovy dôkazov, a to náklady na znalecké dokazovanie na zistenie výšky škody na starožitných kováčskych mechoch a aute a náklady na preloženie listinných dôkazov z nemeckého jazyka do slovenského jazyka v súvislosti s preukázaním výšky škody na aute.
O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. To je ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. ods. 2, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Zástupca navrhovateľa síce vyčíslil náhradu trov konania, avšak toto vyčíslenie je neprehľadné a nie je možné zistiť z neho, z akej hodnoty predmetu konania vychádzal, a to podľa ktorej vyhlášky o priznaní odmeny advokátovi za poskytnuté právne služby. Pokiaľ zástupca navrhovateľa vyčísľoval výšku odmeny za jednotlivé úkony z hodnoty priznanej pohľadávky navrhovateľovi, t.j. 229 262,- Sk, napr. za prvý úkon, a to prevzatie zastúpenia dňa 6.8.1996, t.j. za účinnosti Vyhlášky číslo 240/90 Zb. ocenil zástupca navrhovateľa odmenou vo výške 4 200,- Sk a nie je jasné, akým spôsobom dospel k výške tejto odmeny, keď podľa tejto vyhlášky, a to § 13 ods. 1 sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa hodnoty veci je z hodnoty nad 200 000,- Kčs 2 300,- Kčs + 10,- Kčs za každých začatých 10 000,- Kčs. Súd preto vypočítal odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci podľa vyššie citovaných vyhlášok o odmenách advokátom a priznal odmenu za jednotlivé úkony v zmysle týchto právnych predpisov. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia boli správne vyúčtované režijné paušály, náklady na cestovné a náhrada straty času.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.