Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-41-2006.pdf
PDF · 81 KB
No categories available
21C/41/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ M. V., občana SR, bytom S. XX, P. a 2/ A. V., občianky SR, bytom S. XX,. P., oboch zastúpených v konaní Mgr. J. K., bytom P. XXX. proti žalovanému I. S., občanovi SR, bytom D. XXX. o vydanie vecí takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 6.000,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba v časti o zaplatenie 2.000,- Sk s a z a m i e t a .
Konanie v časti o zaplatenie 11.000,- Sk s a z a s t a v u j e .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa pôvodne podanou žalobou domáhali proti žalovanému vydania šijacieho stroja značky S. a prívesného vozíka s ŠPZ PD, eventuálne zaplatenia 19.000,- Sk titulom náhrady za predmetné veci a náhrady trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2007 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 8.000,- Sk, a to 4.000,- Sk za šijací stroj a 4.000,- Sk za prívesný vozík. V zostávajúcej časti vzali žalobu späť. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi horeuvedených vecí, ktoré nadobudli kúpou. Šijací stroj vypožičala žalobkyňa 2/ svojej dcére- manželke žalovaného, krátko po uzavretí jej manželstva s odporcom. Prívesný vozík vypožičal žalobca 1/ žalovanému.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.09.2007 uznal ústne do zápisnice žalobcami uplatnený nárok v časti 4.000,- Sk titulom náhrady za šijací stroj a v časti 2.000,- Sk titulom náhrady za prívesný vozík. V zostávajúcej časti 2.000,- Sk za prívesný vozík so žalobou nesúhlasil, pretože podľa jeho tvrdenia vozík nebol v takom stave, aby mal hodnotu 4.000,- Sk.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výzvy na vydanie veci, záložnej zmluvy, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne B. G. - dcéry žalobcov a bývalej manželky žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi nebol spor o nárok, ktorý je predmetom konania, čo do základu a čo do výšky 6.000,- Sk v dôsledku uznania nároku v časti o zaplatenie 4.000,- Sk z titulu náhradného peňažného plnenia za šijací stroj, ktorý už nemal žalovaný v držbe, a uznania nároku v časti o zaplatenie 2.000,- Sk z titulu náhradného peňažného plnenia za prívesný vozík.
Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Predmetom konania bolo plnenie z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je v danej veci majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol po zániku manželstva žalovaného a dcéry žalobcov.
V predmetnej právnej veci došlo k uznania nároku žalobcov žalovaným v časti o zaplatenie 6.000,- Sk. Preto súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, priznal žalobcom nárok v tejto časti.
Vo zvyšujúcej časti t.j. v časti o zaplatenie 2.000,- Sk z titulu náhradného peňažného plnenia za prívesný vozík, zostala predmetom sporu výška náhrady, nakoľko uznaním nároku v časti o zaplatenie 2.000,- Sk za prívesný vozík žalovaný už uznal nárok čo do základu. Žalovaný trval na tom, že jeho všeobecná cena je len 2.000,- Sk. Žalobcovia tvrdili, že vozík mal v čase, keď ho žalovaný prevzal, hodnotu 4.000,- Sk. Na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhli žalobcovia súdu žiadne dôkazy.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je tradične chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch, a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. V súčasnej úprave je zistený skutkový stav veci výsledkom predovšetkým dôkaznej aktivity účastníkov; tým, do akej miery účastník splní povinnosť označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, zásadne predurčuje skutkový záver súdu ako základ pre právne posúdenie uplatneného nároku. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré zaťažuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť, podľa hmotného práva rozhodná a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy určitá v spore rozhodná skutočnosť nebola preukázaná (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla), teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Avšak aj v týchto prípadoch musí súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
V danej veci predmetom konania je plnenie z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia vrátane výšky obohatenia preukazuje podľa hmotného práva oprávnená osoba teda v tomto prípade žalobcovia. Žalobcovia však napriek tomu, že niesli dôkazné bremeno a že boli súdom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o potrebe predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, neoznačili ani nepredložili žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že všeobecná cena prívesného vozíka v čase jeho prevzatia žalovaným bola 4.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal cenu vozíka
len do výšky 2.000,- Sk, vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie 2.000,- Sk súd v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcami rozhodol tak, že sa žaloba v tejto časti zamieta.
Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom k tomu, že žalobcovia vzali žalobu v časti o zaplatenie 11.000,- Sk späť, a žalovaný s tým súhlasil, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., konanie v tejto časti zastavil.
O náhrade trov konania bolo rozhodované v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal i na skutočnosť, že čiastočný úspech žalobcov bol založený predovšetkým na skutočnosti, že žalovaný dobrovoľne uznal uplatnený nárok v tejto časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.
Náležitosti odvolania: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa toho rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho s odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa v zmenkovom /šekovom/ skrátenom rozkaznom konaní napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 časť prvej vety za bodkočiarkou O.s.p,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak si žalovaný nebude dobrovoľne plniť záväzok, na ktorý ho súd zaviazal týmto rozsudkom, môžu sa žalobcovia domáhať jeho splnenia podaním návrhu na exekúciu u súdneho exekútora.