Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/63/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, zast. RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., v konaní o neúčinnosť právnych úkonov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -48 zo dňa 21.08.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I.

II. O d m i e t a odvolanie voči výroku II.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

„Z a k a z u j e žalovanej v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami vedenými G. H. D., katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese D., G. D., katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: a. rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X; b. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX o výmere XXX m2 – záhrada; c. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie; d. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – záhrada; e. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, a to previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že najprv posudzoval, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, teda v súdenej veci, či existuje na strane žalobcu pohľadávka voči žalovanej v 2. rade. V konaní predložené dôkazy (úverová zmluva, žaloba, platobný rozkaz i rozsudok tamojšieho súdu) osvedčujú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 2. rade. V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval návrh žalobcu, a to prv, či nemožno sledovaný účel (ohrozenie

výkonu exekúcie) dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere sa súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že tento inštitút nemožno aplikovať, nakoľko žalobca nie je veriteľom pohľadávky voči žalovanej v 1. rade. Následne súd skúmal, či potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom zaručiť úspešnosť exekúcie. Konštatoval, že vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu. V prípade úspechu v súdenej veci ak by bol odporovateľný právny úkon (kúpna zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena) voči veriteľovi (žalobcovi) relatívne neúčinný, žalobca ako veriteľ by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu sa totiž vzťahuje na konkrétny majetok a nie na osobu žalovaného ( ). Prípadná exekúcia by však bola ohrozená, ak by žalovaná v 1. rade ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tomto prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle . Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie za žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto mal súd prvej inštancie danú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovanej v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko nebude ani ona ani žalovaný v 2. a 3. rade ako oprávnení z vecného bremena žiadnym spôsobom obmedzovaní v ich bežnom užívaní. Súd prvej inštancie návrh žalobcu vo vzťahu k povinnosti zdržať sa prenajatia, vypožičania a zmeny parcelného čísla, súpisného čísla predmetných nehnuteľností považoval za nedôvodný, keďže takýmito úkonmi sa nijako nezhorší právne postavenie žalobcu, pokiaľ ide o jeho možnosť uspokojenia pohľadávky. Rovnako tak vypustil „najmä“ z navrhovaného výroku s poukazom na to, že príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladania s právami (vrátane formulácie „akékoľvek obmedzenie práv“) vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinných osôb a k nevykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala žalovaná v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaná v 1. rade namietala, že údajná pohľadávka žalobcu, na ktorej podklade sa vedie súdne konanie o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a návrh na vydanie neodkladného opatrenia na Okresnom súde Prešov, sp. zn. XXX/XX/XXXX, nie je v súčasnosti vymáhateľná. Okresný súd Prešov dňa 26.04.2023 vydal rozsudok, v ktorom zaviazal žalovanú v 2. rade k zaplateniu sumy pohľadávky, avšak predmetný rozsudok k dnešnému dňu nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť, nakoľko sa proti predmetnému rozsudku žalovaná v 2. rade odvolala. Nakoľko pohľadávka nie je právoplatne priznaná rozhodnutím súdu, resp. nie je priznaná iným exekučným titulom, nie je v danom prípade naplnená jedna zo základných podmienok na odporovanie právneho úkonu, ktorou je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2020, sp. zn. . Zároveň žalobca nepreukázal, že majetok žalovanej v 2. rade sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. Žalobca, ktorý odporuje kúpnu zmluvu, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j. v tomto prípade žalovanej v 2. rade. Nestačí, že sa majetok žalovanej v 2. rade zmenšil, žalobca musí preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. Ďalej žalovaná v 1. rade má za to, že aj v prípade, ak by súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy pohľadávky, žalobca by sa nemohol bez súhlasu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, uspokojiť v exekučnom konaní, nakoľko na nehnuteľnostiach viazne záložné právo, ktoré bráni predaju zálohu v exekučnom konaní bez súhlas záložného veriteľa. Na základe uvedených skutočností má žalovaná v 1. rade za to. že žalobca nesplnil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcu v osvedčení takých konkrétnych skutkových okolností, pri ktorých možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu žaloby podanej vo veci samej. Žalobca v danom štádiu neosvedčil časť svojho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana v základom konaní vo veci samej.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Tvrdenia žalovanej v 1. rade považuje za nedôvodné, zavádzajúce a účelové. Zároveň prevažná časť jej odvolacích námietok smeruje k naplneniu podmienok odporovateľnosti jej právnych úkonov, ktorých zodpovedanie bude úlohou súdu v konaní vo veci samej a nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaná v 1. rade svoje odvolacie námietky zakladá na tvrdení, že žalobca v súčasnosti nemá voči žalovanej v 2. rade vymáhateľnú pohľadávku, má za to, že táto obrana žalovanej v 1. rade je v celom rozsahu nedôvodná a prekonaná. K tomuto dal do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax (judikát) Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Konkrétne poukazal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2022, sp. zn.: , publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2022 ako R 2/2022, podľa vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Má za to, že skúmanie zmenšenia majetku dlžníka má v konaní o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu relevanciu výlučne vo veci samej. Zároveň k tomuto predložil súdu uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k.: -262 zo dňa 19.10.2023, ktorým bolo žalovanej v 2. rade priznané oslobodenie od súdnych poplatkov Ako následne vyplýva z predmetného uznesenia, žalovaná v 2. rade sama vyhlásila, že nedisponuje ani len finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.931,50 eura, čiže v niekoľko násobne nižšej výške ako je naša pohľadávka a svoj príjem deklarovala len vo výške 30 eur mesačne. Už len táto skutočnosť potom preukazuje, že prevodom nehnuteľností na žalovanú v 1. rade zjavne došlo k zmenšeniu majetku žalovanej v 2. rade (dlžníčky). Rovnako tak žalobca považoval za zavádzajú argumentáciu, že sporné nehnuteľnosti sú momentálne zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Zaťaženie záložným právom totiž vlastníka nijakým spôsobom neobmedzuje v možnosti nakladania s predmetom zálohu (iba sa v takom prípade predmet zálohu prevádza ďalej zaťažený týmto záložným právom). To znamená, že záložné právo v prospech VÚB, a.s. nijakým spôsobom neobmedzuje žalovanú v 1. rade v tom, aby nehnuteľnosti ďalej prevádzala a zmarila tak účel konania vo veci samej. Ako špekulatívnu ďalej vníma žalobca námietku žalovanej v 1. rade, že neosvedčil neodkladnú úpravu pomerov, nakoľko sa žalovaná v 1. rade doposiaľ nepokúsila nehnuteľnosti scudziť. To, že sa žalovaná doposiaľ nepokúsila nehnuteľnosti scudziť totiž automaticky neznamená, že sa o to nepokúsi v budúcnosti. S ohľadom na príbuzenský vzťah medzi žalovanými, ktorý ani nie je sporný, je nanajvýš zrejmé, že konali koordinovane nie len pokiaľ išlo o realizáciu scudzovacieho právneho úkonu, ale z pohľadu okolností prípadu existujú aj predpoklady existencie pohnútok u všetkých žalovaných. Zároveň z odvolania žalovanej v 1. rade nevyplynul žiadny dobromyseľný a racionálny dôvod scudzenia majetku žalovanej v 2. rade, za súčasného zriadenia vecného bremena v situácii hroziacej exekúcie, ktorý by rozptýlil obavu z ohrozenia exekúcie. Pokiaľ totiž už žalovaní raz v minulosti konali v snahe zmariť uspokojenie svojich veriteľov, existuje predpoklad, že tak budú konať aj v budúcnosti – resp. v tom pokračovať. Poukazal na konštantnú rozhodovaciu súdnu prax, podľa ktorej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné osvedčiť, že žalovaná v 1. rade uskutočnila konkrétne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami. Už len dôvodná obava, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, prípadne k tomu, že sa žalovaná v 1. rade začne zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť nám, prípadne aj iným veriteľom, získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníka, v konečnom dôsledku vedie k ohrozeniu potenciálnej exekúcie. Ak by bolo potrebné čakať na konkrétne reálne úkony žalovanej v 1. rade, neodkladné opatrenie by ani nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Samotné neodkladné opatrenie totiž nikoho zo žalovaných nijako neobmedzuje v bežnom užívaní nehnuteľností, iba im bráni tieto ďalej scudzovať, čím by mohlo dôjsť k zmareniu prípadnej budúcej exekúcie. V neposlednom rade za zavádzanie žalovanej v 1. rade považuje žalobca aj jej tvrdenia, že ohrozeniu práv žalobcu predchádza už len vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Rovnako ako záložné právo, ani samotná poznámka na liste vlastníctva totiž žalovanej v 1. rade nebránia nehnuteľnosti ďalej scudzovať. Tým by bola nepochybne v ohrození prípadná exekúcia voči dlžníčke. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania žalovanej v 1. rade rozhodol tak, že potvrdí napádané uznesenie. Súčasne žiadal, aby odvolací súd priznal voči žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne vo výške 100 %.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj tento správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

7. Podľa , je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na žalobcovi, aby osvedčil, že boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci konania veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, čo sa v danom prípade aj stalo.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. , ). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

11. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením čiastočne vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak, že zakázal žalovanej v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese D., obci D., katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: a) rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X; b) pozemok parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 – záhrada; c) pozemok parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie; d) pozemok parcely reg. „C“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – záhrada; e. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie (ďalej v texte ako ,,nehnuteľnosti“), a to previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. V posudzovanej veci prebieha súčasne konanie vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonov (kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena) o prevode predmetných nehnuteľností, zo záväzkového dlžníka žalobcu (žalovaná v 2. rade) na žalovanú v 1. rade. Žalovaná v 1. rade nadobudla

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dňa 4.2.2021 na základe kúpnej zmluvy. Na LV XXXX je zapísané ako vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania rodinného domu v prospech žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobca tvrdí, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi blízkymi osobami, teda medzi dcérou (žalovaná v 1. rade) ako kupujúcou a jej rodičmi ako predávajúcimi (žalovaní v 2. a 3. rade), o čom má svedčiť trvalý pobyt a dátum narodenia žalovaných, čo žalovaná v 1. rade v odvolaní výslovne nepoprela, preto to odvolací súd považoval za nesporné podľa .

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení existencie právneho vzťahu žalobcu a jeho dlžníka (žalovaná v 2. rade), ako aj pohľadávky žalobcu voči záväzkovému dlžníkovi vo výške 33.364,79 eura, na základe predčasného zosplatnenia úveru listom zo dňa 15.11.2021, o čom svedči rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. -141 zo dňa 26.04.2023. Pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala v odvolaní, že žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku, keďže žalovaná v 2. rade podala odvolanie voči uvedenému rozsudku, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. mája 2022, sp. zn. ), zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR 1/2022, kde uviedol, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle je pohľadávka, ktorú možno vymáhať v základnom súdnom konaní. V prejednávanej veci táto podmienka bola splnená. Vo vzťahu k námietke žalovanej v 1. rade o nepreukázaní kvalifikovaného zmenšenia majetku žalovanej v 2. rade ako dlžníka zo strany žalobcu odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že uvedené skúmanie zmenšenia majetku dlžníka má v konaní o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu relevanciu výlučne vo veci samej. Nárok žalobcu tak v tomto štádiu konania nie je vylúčený.

14. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že na základe skutočností obsiahnutých v návrhu a pripojených dôkazov možno vyvodiť, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, keďže to vyžaduje naliehavosť situácie. V posudzovanej veci žalobca sleduje procesnú ochranu práva domáhať sa uspokojenia pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo (v prípade úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu právo domáhať sa peňažnej náhrady vzniká nemožnosťou primárneho uspokojenia pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu). V dôsledku zákonných oprávnení žalovanej 1. rade, ako zapísaného vlastníka, predmetné nehnuteľnosti mohli by sa dostať do dispozičnej sféry tretích osôb, čím by sa sťažilo alebo znemožnilo naplnenie podstaty odporovateľnosti právneho úkonu. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu je ohrozená, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, aby sa v prípade úspechu odporovacej žaloby mohol žalobca uspokojiť z majetku, ktorý z ušiel z dispozície dlžníka.

15. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu (alebo úplnému zmareniu) budúcej exekúcie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Vyčkávaním na prejavenie úmyslu žalovanej v 1. rade, smerujúceho k nakladaniu s nehnuteľnosťami, by však mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, v dôsledku ktorého by žalobca musela preukazovať vedomosť nového nadobúdateľa nehnuteľností o odporovateľnom úkone, čo by sťažilo jej procesnú situáciu (veriteľ sa môže domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právne neúčinným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený).

16. Na základe materiálneho posudzovania splnenia predpokladov pre neodkladné opatrenie (ktorým sa zabezpečuje skutočné naplnenie práva na spravodlivé súdne konanie a nachádza správny balans medzi dodržiavaním formálnych pravidiel a zabezpečením prístupu strany k súdu, porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , , III. ÚS2373/2021) je potrebné konštatovať, že nie je nevyhnutné preukazovať konkrétne kroky, ktoré smerujú k prevodu vlastníckeho práva žalovaného subjektu, pretože ďalším prevodom, by došlo k sťaženiu či zhoršeniu postavenia žalobcu do takej miery, aby sa mu oplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Už samotné nezaplatenie osvedčeného dlhu a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na blízku osobu, osvedčuje v tomto prípade potrebu dočasnej úpravy pomerov.

17. Skutočnosť zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, ako ani poznámka o vedení sporu, nebránia žalovanému v dispozícii s nimi (ktorý stav sa môže meniť), a preto nemôžu nahradiť, ako ani garantovať, procesnú ochranu, ktorá prislúchala žalobcovi zabezpečovacím prostriedkom, ktorým je

neodkladné opatrenie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. podmienky pre to, aby boli predbežným opatrením (neodkladným opatrením) upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. V dôsledku zákonných oprávnení žalovanej v 1. rade, ako zapísaného vlastníka nehnuteľností, teda aj práva nakladať s nimi, predmetné nehnuteľnosti by sa mohli dostať do dispozície tretích osôb, čím by sa mohlo zmariť alebo významne sťažiť právo žalobcu v konaní vo veci samej.

18. Nariadením neodkladného opatrenia sa len dočasne obmedzujú niektoré oprávnenia vlastníka, vyplývajúce z vlastníckeho práva (na prechodnú dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej). Nevytvorí sa nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, keďže aktuálny stav sa len dočasne zmrazí (zachová sa súčasný stav, aby nedošlo k scudzeniu nehnuteľností, ako ani ich zaťaženiu právami tretích osôb). Uvedené obmedzenie je preto primerané a sleduje legitímny cieľ, ochranu ohrozeného práva žalobcu, ktorého nárok bol osvedčený. Napadnuté uznesenie je primerané k sledovanému cieľu a nemení sa tým vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam. Napokon samotná žalovaná v 1. rade sa vyjadrila, že od momentu, keď sa stala výlučnou vlastníckou nehnuteľností sa nikdy ani len nepokúsila nehnuteľnosti predať, zaťažiť a ani s nimi nakladať akýmkoľvek spôsobom, a má záujem užívať predmetné nehnuteľnosti výlučne pre svoje potreby bývania a bývania svojej najbližšej rodiny.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

20. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie nim požadovaného neodkladného opatrenia podľa a nasledujúce . Z uvedených dôvodov postupom podľa a odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne

21. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej proti II. výroku rozsudku v zmysle ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne zamietnutý. Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne zamietnutý, žalovanej v 1. rade žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalovaná v 1. rade vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).