Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-182-2022.pdf
PDF · 91.06 KB
No categories available
9P/182/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Horný Hričov C. 501, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Horný Hričov C. 501, občianky Slovenskej republiky a otca F. G. H., nar. X. X. XXXX, bytom I. J., XXX K. L. D., M. M. XXX, t. č. na neznámom mieste, občana Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca, na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na Okresnom súde Žilina dňa 20. 12. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd
u d e ľ u j e súhlas
za otca G. H., nar. X. X. XXXX k tomu, aby matka D. E., nar. XX. XX. XXXX, podala návrh na zmenu priezviska maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, z priezviska „ŠŤASTNÝ“, na priezvisko „PAVELKA“.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, ktorý bol na Okresný súd Žilina dňa 4. 10. 2022 domáhala, aby súd udelil súhlas za otca na to, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to z priezviska „ŠŤASTNÝ“ na priezvisko „PAVELKA“.
2. Návrh odôvodnila tým, otec dieťaťa žije vo Veľkej Británii, nenavštevuje ho. Nejaví o maloleté dieťa záujem, okrem plnenia vyživovacej povinnosti. Nevidí medzi synom a otcom citové väzby.
Uzavrela manželstvo, má priezvisko E.. Z manželstva sa narodil syn N. E.. Všetci bývajú v spoločnej domácnosti.
Chcela by, aby v ich rodine mali jednotné priezvisko.
3. Otec sa k návrhu matky vyjadril (po preklade do anglického jazyka) nevyjadril.
4. Otcovi dieťaťa sa predvolanie na pojednávanie nepodarilo riadne doručiť tak, že by si ho osobne prevzal v mieste trvalého bydliska - podľa údajov matky. Súd otcovi maloletého dieťaťa prekladal písomnosti do anglického jazyka, vrátane návrhu matky.
5. Aktuálny pobyt otca nie je súdu známy. Je cudzím štátnym príslušníkom a nemá trvalý ani prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
6. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP doručoval otcovi predvolanie na pojednávanie oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu (č. l. 267).
8. Súd považoval písomnosť podľa ustanovenia § 106 ods. 3 za riadne a včas doručenú (právna fikcia).
9. Otec maloletého dieťaťa neúčasť na pojednávaní otec neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.
10. Matka na pojednávaní uviedla, že otec maloletého dieťaťa o termíne pojednávania od nej vedel a uviedol, že sa ho nezúčastní.
11. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
12. Účasť otca na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú (najmä zistenie jeho názoru k návrhu matky)), ale so zreteľom na okolnosti prípadu dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť v čo najkratšej lehote (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľky a najmä maloletého dieťaťa), pričom osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť sledovať najlepší záujem dieťaťa, a preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca. Takýto postup navrhli aj účastníci konania.
13. Navrhovateľka – matka vo výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Poukázala na to, že s manželom a druhým dieťaťom N. E. bývajú v spoločnej domácnosti. Chceli by mať spoločné priezvisko. Aj maloleté dieťa vyjadrilo želanie mať priezvisko „Pavelka“. Otec sa v telefonickom rozhovore s matkou vyjadril, že voči návrhu na zmenu priezviska nemá námietky.
14. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrhu vyhovieť. Poukázala aj na zistený názor maloletého dieťaťa, ktoré chce mať také priezvisko ako matka a ďalší rodinní príslušníci, s ktorými býva v spoločnej domácnosti.
15. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:
Z rodného listu maloletého dieťaťa evidovaného v knihe narodení Ministerstva vnútra SR, osobitná matrika Bratislava, zväzok ORI/104, ročník 2015, strana 113, poradové číslo 337 mal súd preukázané, že jeho otcom je F. G. H., nar. X. X. XXXX, občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a severného Írska.
Z rodného listu evidovaného k knihe narodení matričného úradu Žilina, zväzok 194, ročník 2019, strana 60, poradové číslo 1544 mal súd preukázané, že matke sa dňa 19. 11. 2019 narodil syn N. E. a jeho otcom je O. N. E..
Zo sobášneho listu vedeného v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU ŽILINA, zväzok 60, ročník 2022, strana 116, poradové číslo 93 mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa uzavrela manželstvo s O. N. E. a dohodli sa na priezvisku PAVELKA/PAVELKOVÁ.
Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľky zo dňa 11. 9. 2023 mal súd preukázané, že navrhovateľka s dvomi maloletými deťmi a manželom bývajú v spoločnej domácnosti. Maloletý A. B. sa vyjadril tak, že sa chce volať rovnako, ako jeho mama a brat.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 7. 3. 2022, sp. zn. 9P 234/2020 mal súd preukázané, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho zastupuje spravuje jeho majetok, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 350 EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený.
16. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj
a)písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať,
b)úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,
c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.
17. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.
18. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu (napr. dieťa vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy napr. v škôlke, v škole, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách lekár, škola, úrady a pod., ktoré samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi), nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom.
19. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.
Samotné vzájomné odcudzenie rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa.
Dôležitou skutočnosťou je aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke ako je zmena priezviska povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým a vôľovým schopnostiam. V prípade, ak ide o dieťa útleho veku a nedokáže takúto otázku posúdiť, tak sa na názor dieťaťa neprihliada.
20. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky, zistenia názoru dieťaťa prostredníctvom kolíznej opatrovníčky, ako aj vykonaným listinných dôkazov, zistil nasledovný skutočný (skutkový) stav veci:
Navrhovateľka býva so svojim manželom a dvomi maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Okrem maloletého dieťaťa, majú všetci rodinní príslušníci priezvisko PAVELKA/PAVELKOVÁ. Otec maloletého dieťaťa býva vo Veľkej Británii. S maloletým dieťaťom sa osobne dlhodobo nestretáva. Maloleté dieťa prejavilo želanie mať rovnaké priezvisko ako jeho matka a brat. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť.
Názor dieťaťa je jednoznačný – chce mať priezvisko ako matka. Čím je dieťa staršie, tým je jeho názor relevantnejší. Súd samozrejme nemôže názor dieťaťa nekriticky prijať, ale musí rozhodnúť v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme. Za významnú súd považoval skutočnosť, že dieťa s matkou a jej manželom a bratom tvoria dlhodobo a reálne rodinu, dieťa sa chce stotožniť s touto rodinou a formou zhodného priezviska. S manželom matky má veľmi dobrý vzťah.
22. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, považoval súd za iné vážne dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho priezvisko bolo zosúladené s priezviskom matky. Preto návrhu matky vyhovel.
23. Súd však dáva do pozornosti rodičom dieťaťa, že týmto rozhodnutím otec dieťaťa svoje rodičovské práva nestráca, ani mu nie sú obmedzené.
24. V závere súd dodáva, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska, nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej kompetencii posúdi správnou úvahou. Je preto potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu nepatrí. Skúmame podmienok podľa uvedeného ustanovenia je predmetom administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi ani nezaoberá.
25. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania.
Účastníci konania napokon ani priznanie nároku na náhradu trov konania nežiadali.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka, · označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.