Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/42/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v občiansko-právnej veci navrhovateľky V. Z. P., a. s., B., M. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcovi v 1/ rade maloletému M. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Č. - U H., C. XXX/X,. zastúpenému zákonnou zástupkyňou I. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Č. - U H., C. XXX/X,. v 2/ rade maloletému R. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXXX,. Č., v 3/ rade maloletému D. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXXX,. Č., zastúpeným zákonnou zástupkyňou A. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XXXX/X,. Č., o zaplatenie 11 812,- Sk so 6ˇ%-ným úrokom z omeškania ročne od 15. 11. 2005 do zaplatenia, takto

rozhodol:

Odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 3 993,- Sk so 6%-ným úrokom z omeškania ročne od 15. 11. 2005 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh za sumu 500,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd s c h v a ľ u j e prijatý zmier účastníkov konania:

Maloletí odporcovia v 2/ a v 3/ rade zastúpení zákonnou zástupkyňou s a z a v ä - z u j ú nahradiť navrhovateľke škodu vo výške 7 990,- Sk v 500,- Sk mesačných splátkach, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Trovy konania z n á š a každý z účastníkov konania zo svojho.

Navrhovateľka záväzok odporcov v 2/ a v 3/ rade zastúpených zákonnou zástupkyňou p r i j í m a .

Odporcovia v 2/ a v 3/ rade zastúpení zákonnou zástupkyňou s ú p o v i n n í nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 250,- Sk v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Predmetom sporu, ktorým súd bol viazaný podľa a , bol nárok navrhovateľky na náhradu škody vo výške 11 812,- Sk spolu so 6%ným úrokom z omeškania ročne

od 15. 11. 2005 do zaplatenia. V danom prípade išlo o vynaložené náklady za liečbu poškodeného P. Š., nar. XX.. XX.. XXXX, bytom Č., H. XXXX,. ktorý dňa 22. 04. 2004 utrpel úraz. Navrhovateľka tvrdila, že náklady sú povinní nahradiť maloletý M. B., maloletý M. K., maloletý M. K., maloletí R. a D. M.. T., že uvedení maloletí napadli poškodeného,spôsobili mu poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo liečbu a náklady tvoriace predmet sporu. Náklady žiadala na základe a nasledujúce , . Na pojednávaní dňa 25. 09. 2007 poverená pracovníčka navrhovateľky uviedla, že z celkovej výšky 19 974,20 Sk jednu pätinu škody vo výške 3 995,- Sk zaplatil dobrovoľne maloletý Kulla so svojimi rodičmi a jednu pätinu vo výške 3 995,- Sk maloletý Kučák so svojimi rodičmi, preto celková škoda vo výške 19 974,20 Sk bola znížená o súčet zaplatenej škody, teda o sumu 7 990,- Sk. 19 974,20 - znížená suma 7 990,- Sk = predmet sporu 11 812,- Sk (K. namiesto 3 995,- Sk zaplatil sumu 4 000,- Sk).

V priebehu konania teda navrhovateľka pokračovala vo vymáhaní nároku voči ďalším trom označeným odporcom v 1/, 2/, 3/ rade a to proti každému vo výške jednej pätiny vzniknutých nákladov, teda vo výške 3 995,- Sk. Na pojednávaní dňa 25. 09. 2007 odporcovia v 2/ a v 3/ rade spolu so zákonnou zástupkyňou uzavreli súdny zmier, v ktorom sa zaviazali zaplatiť alikvotný podiel vzniknutých liečebných nákladov v celkovej výške 9 990,- Sk. Súd prijatý zmier účastníkov konania podľa a schválil. Mal za to, že povaha veci pripúšťa uzavretie a schválenie zmieru a takto schválený zmier nie je ani v rozpore s právnymi predpismi. Po právoplatnosti uznesenia pokračoval v konaní. Následne prítomných odporcov v 2/ a v 3/ rade vypočul ako svedkov pre účely rozhodnutia súdu o nároku navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade uzavreli súdny zmier, navrhovateľka od nich nepožadovala úrok z omeškania, podľa poplatkového zákona ako neúspešní účastníci konania boli povinní zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 500,- Sk (zo základu 7 900,- Sk 5% = 474 - položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, minimálne 500,- Sk). Podľa poplatkového zákona však súd zaviazal odporcov v 2/ a v 3/ rade zaplatiť jednu polovicu súdneho poplatku, teda 250,- Sk, vzhľadom k tomu, že uzavreli súdny zmier. Na základe uvedeného predmetom sporu ostal len nárok navrhovateľky na náhradu uvedených nákladov vo výške 3 993,- Sk so 6%-ným úrokom z omeškania ročne 05. 11. 2005 do zaplatenia voči maloletému odporcovi v 1/ rade M. B., nar. XX.. XX.. XXXX.. Za tým účelom súd vypočul ostatných účastníkov uvedeného skutku ako svedkov, vrátane zákonných zástupcov. Zákonná zástupkyňa odporcu v 1/ rade uviedla, že odporca v 1/ rade sa konania nedopustil. Z tejto výpovede však súd nevychádzal, pretože nebola bezprostrednou účastníčkou - svedkyňou skutku. Jej informácie boli len sprostredkované. Informácie získala od odporcu v 1/ rade.

Podľa , kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má voči nemu postih. V danom prípade predmetom sporu bol regresný nárok navrhovateľky, ktorá poskytla plnenie za ošetrenie poškodeného na základe zákona, pretože podľa zákona o zdravotnom poistení bola zo zákona povinná takéto plnenie poskytnúť ( ). Z uvedeného je zrejmé, že škodu spôsobili škodcovia, namiesto škodcov túto škodu na zdraví a náklady za lieky zaplatila navrhovateľka, preto na strane škodcov vzniklo bezdôvodné obohatenie a na jeho vydanie má navrhovateľka na základe nárok. Toto jej právo vzniklo tým momentom, keď zaplatila liečebné náklady.

Podľa , ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že s tými, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

V danom prípade súd mal za to, že so zreteľom na všetky okolnosti posudzovanej veci, je potrebné pomer jednotlivých škodcov na vzniku škody stanoviť v rozsahu jednej pätiny, pretože miera ich zavinenia na poškodení zdravia bola približne rovnaká a preto, že skutok sa stal dňa 22. 04. 2004, teda pred 3 rokmi a vzhľadom k odstupu času v nadväznosti na výšku nároku navrhovateľky voči jednotlivým škodcom by bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, preto súd podľa úvahy určil výšku nároku navrhovateľky voči jednotlivým škodcom v rozsahu delenom, teda v rozsahu jednej pätiny. Vychádzal aj z skutočnosti, že ostatní škodcovia túto škodu dobrovoľne zaplatili, či už faktickou platbou, alebo uzavretím

súdneho zmieru. V takom prípade predmetom sporu bol len nárok navrhovateľky voči odporcovi v 1/ rade, ktorého nebolo možné zaviazať k náhrade škody spoločne a nerozdielne s ostatnými.

Právo na náhradu škody - vynaložením nákladov, ktoré navrhovateľka vynaložila namiesto škodcov na liečbu poškodeného, prešlo na ňu do výšky, v ktorej za vzniknutú škodu škodcovia zodpovedajú.

Z uvedeného je zrejmé, že súd musel ustáliť, či na strane odporcu v 1/ rade je zodpovednosť za škodu na zdraví, ak áno, v akom rozsahu. V takomto rozsahu, v ktorom odporca v 1/ rade zodpovednosť za škodu má a v akom navrhovateľka náklady vynaložila, mohlo na navrhovateľku prejsť právo na náhradu týchto nákladov. Ide o účelné náklady spojené s liečením v zmysle v zmysle . Liečebné náklady vynaložila navrhovateľka. Základ a výšku, ako aj účelnosť vynaložených nákladov, v konaní nespochybnil ani jeden z účastníkov konania, rovnako ich platby, preto súd v tomto smere vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov konania v nadväznosti na ods. a . O nespornosti nemal závažné a dôvodné pochybnosti vzhľadom k pripojeným listinným dôkazom zo strany navrhovateľky, ktorými preukazovala účelnosť, druh vynaložených nákladov a ich realizáciu.

V ďalšom konaní súd musel ustáliť, či odporca v 1/ rade za vzniknutú škodu zodpovedá a v akom rozsahu.

Maloletý odporca v 1/ rade M. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. mal v čase skutku dňa 22. 04. 2004 13 rokov a v čase pojednávania 16 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že v čase trestného stíhania nedosiahol 15. rok veku ako trestno-právnu podmienku trestno-právnej zodpovednosti aj spolu s ďalšími škodcami. Preto zo záveru uznesenia vo veci ČVS: ORP-1369/1-OSV-CA-2004 zo dňa 12. 07. 2004 na č. listu 6, 7 spisu vyplýva, že v danom prípade konaním škodcov, vrátane odporcu v 1/ rade, nedošlo k naplneniu skutkových podstát trestných činov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, avšak došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, ktorý však nie je možné prejednať pre nedostatok veku na strane páchateľov, preto len z tohto dôvodu bolo odmietnuté trestné stíhanie a vec nebola postúpená na priestupkové konanie. V odôvodnení rozhodnutia však orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že skutok sa stal, teda že maloletý P. Š., nar. XX.. XX.. XXXX,. bol dňa 22. 04. 2004 fyzicky napadnutý spolužiakmi a to tak, že ako tento išiel domov, ho chytil jeho spolužiak M. B., ktorý ho dotiahol ku skupinke spolužiakov, kde bol K. a K. sotený, následkom čoho spadol na zem, kde bol K. kopnutý jedenkrát do hlavy, po čom sa postavil a ďalej bol napadnutý bratmi D. a R. M., ktorí ho niekoľkokrát udierali po hlave, následkom čoho si buchol hlavu o železný stĺpik, pričom po tom, ako prišiel syn P. domov a zvracal a preto vyhľadali lekárske vyšetrenie na pohotovosti, pričom bol práceneschopný v trvaní od 23. 04. 2004 do 03. 05. 2004.

V nadväznosti na R 27/1977 a súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Súd je viazaný len odsudzujúcim rozsudkom, ale nemôže nechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody, sa stal, resp. iné okolnosti. Súd nie je viazaný tým, že proti odporcom bolo zastavené trestné stíhanie. Podľa R 22/1979 čo do výroku o náhrade škody súd nie je viazaný odôvodnením trestného rozsudku, je viazaný len výrokom, ak je náhrada škody následne prejednávaná v občianskom súdnom konaní. Z výroku o vine treba potom brať do úvahy celok, teda jeho právnu kvalifikáciu, skutkovú časť - konkrétne konanie páchateľa a naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako aj pokiaľ ide o zavinenie.

Z uvedeného mal súd preukázané, že aj keď nedošlo k vyneseniu odsudzujúceho rozsudku v rámci trestného konania, ani v rámci priestupkového konania, nedošlo k nemu len z dôvodu vekovej hranice škodcov s tým, že orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že skutok sa stal. Tým mal súd preukázanú existenciu zavineného protiprávneho konania odporcu v 1/ rade. V preukázanej časti skutku na č. listu 6 spisu vyplýva, že odporca v 1/ rade sa dopustil protiprávneho konania „Dňa 22. 04. 2004 M. B. chytil P. Š., dotiahol ho ku skupinke spolužiakov, kde bol K., K. sotený, následkom čoho spadol na zem, kde

bol K. kopnutý jedenkrát do hlavy, po čom sa postavil a ďalej bol napadnutý bratmi D. a R. M., ktorí ho niekoľkokrát udierali po hlave, následkom čoho si buchol hlavu o železný stĺpik, pričom po tom, ako prišiel syn P. domov, zvracal a vyhľadal lekárske ošetrenie.“

Existenciu uvedeného protiprávneho konania odporcu v 1/ rade, ktoré je zadefinované v skutku, mal súd preukázané v rámci občiansko-právneho konania, aj z výpovedí svedkov v rámci trestného konania, aj z výpovedí svedkov v rámci občianskeho konania, ktoré vzájomne konfrontoval. Naplnenie skutku mal preukázané aj hmotno-právnym správaním škodcov, ktorí záväzok dobrovoľne uznali a zaplatili (K., K.) a uzavreli súdny zmier (bratia M.). Naplnenie uvedeného protiprávneho konania odporcu v 1/ rade mal súd preukázané výsluchom maloletého R. a D. M. na č. listu 45 spisu, pričom týmito výpoveďami potvrdili svoju výpoveď v rámci trestného konania. V zápisnici o výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní na č. listu 13 spisu D. M. uviedol, že videl B., ktorý utekal za Š., videl, ako K. kopol Š. do zadku. Spadnúť na zem ho nevidel. R. M. na č. listu 14 spisu uviedol, že videl bežať cez dvor Š., za ním B., ktorý ho dobehol a sotil do neho bez toho, že by spadol na zem. Videl ako Š. opľul K., ten ho kopol do zadku a sprostredkovane od K. vie, že dal Š. facku. V občiansko-právnom konaní ako svedkovia R. a D. M. na č. listu 45 spisu tieto výpovede potvrdili. R. M. uviedol, že videl, že B. utekal za Š., keď ho dobehol, priviedol ho ku K. a K. mu dal facku. Priznal aj to, že keď B. dobehol Š., tak ho sotil. Rovnako vypovedal aj D. M..

Maloletý K. pred orgánmi činnými v trestnom konaní na č. listu 11 spisu uviedol, že Š. provokoval, vyhrážal sa, na vlastné oči videl, ako B. drží Š., aj ako ho ťahal smerom k bráne školského dvora, videl, ako Š. opľul K., za čo mu K. dal facku a K. kopol Š. do zadku. Š. však nespadol. Svedok K. svoju výpoveď potvrdil aj v občiansko-právnom konaní na výsluchu dňa 09. 10. 2007. Uviedol, že B. ťahal Š. po školskom dvore smerom k bráne školského dvora. K. dal Š. zaucho, do zadku ho kopol K..

Maloletý svedok K. nevidel ťahať B. Š. cez školský dvor (č. listu 12 trestného spisu). Š. ho opľul, K. mu za to kopol do zadku a K. mu dal zaucho. Š. nespadol na zem. Útok bol vyvolaný z toho dôvodu, že Š. provokoval, vyhrážal sa im, osočoval ich, aj ich rodičov.

V trestnom konaní maloletý B. vypovedal na č. listu 10 spisu, odporca aj jeho matka potvrdili, že zápisnica o výsluchu je ním vlastnoručne podpísaná. Prítomný bol zástupca školy RNDr. J. S., ktorého podpis je obsiahnutý na zápisnici spolu s vyšetrujúcim orgánom. Súd preto nebral do úvahy námietku zákonnej zástupkyne, že výsluch bol nelegálny, že odporca v 1/ rade len poslušne podpísal to, čo mu podpísať dali. V rámci trestného konania nevzniesli ani sťažnosť proti spôsobu vyšetrovania, nevierohodnosti zápisnice. Takéto dodatočné napádanie vierohodnosti zápisnice preto súd považoval za právne irelevantné. Zápisnicu vlastnoručne odporca v 1/ rade podpísal po oboznámení sa s ňou a po prečítaní. Preto z nej súd vychádzal. Maloletý odporca v 1/ rade tam uviedol, že P. Š. začal škaredo nadávať na jeho rodičov, čo ho nahnevalo, začal za ním utekať, Š. bežal pred ním, dobehol ho, chytil ho za oblečenie a ťahal ho po dvore školy k bráne, kde bol K. a K.. Počas tohto ťahania dal Š. facku K., čo mu K. vrátil kopnutím do zadku. K. dal pri bráne Š. facku. Maloletý odporca v 1/ rade však nevidel, že by bol Š. spadol na zem a ublížil si, resp. že by ho bol niekto kopal.

Napriek tomu, že na pojednávaní pred súdom dňa 09. 10. 2007 odporca v 1/ rade poprel, že by bol ťahal Š. po dvore k bráne, kde mu K. dal facku a K. ho kopol do zadku, súd mal túto časť skutku preukázanú výpoveďou samotného odporcu v 1/ rade v trestnom konaní, výpoveďami ostatných svedkov, ktorí boli prítomní pri tejto škodovej udalosti, ako aj výsledkami dokazovania orgánov činných v trestnom konaní, ktoré konštatovali, že skutok sa v rozsahu, ako je definovaný, stal.

Súd preto ustálil, že odporca v 1/ rade sa dopustil protiprávneho konania a to tak, že po predchádzajúcej provokácii zo strany Š. bežal za Š., potom ho chytil, ťahal ho cez školský dvor k školskej bráne, kde bol K. a K., pričom K. mu dal zaucho a K. ho kopol do zadku. Š. nespadol na zem. Protiprávnosť tohto konania súd videl v tom, že odporca v 1/ rade obmedzoval osobnú slobodu Š. a proti jeho vôli ho fyzicky donútil stretnúť sa s K. a K., ktorí si s ním vybavili účty, dali mu facku, kopli ho do hlavy, pričom odporca v 1/ rade si bol vedomý, z akého dôvodu ťahá Š. k bráne smerom ku K. a K.. Vedel, že Š. ich všetkých spoločne provokoval a vedel, že si s ním chcú vybaviť účty. Chceli mu odplatiť provokáciu.

Objektívnym dôkazom je lekárske potvrdenie MUDr. D., z ktorého je zrejmé, že pacient bol udretý do brucha a hlavy spolužiakmi, pričom potvrdila tvrdený mechanizmus vzniku úrazu. Objektívne bolo lekársky potvrdené, že mal poranenie hlavy a to opuch hlavy vľavo, brucho zranené nebolo, na tele, hlave neboli zistené žiadne oderky, škrabance.

Vychádzajúc z uvedeného potom v príčinnej súvislosti s konaním odporcu v 1/ rade, ktorý ťahal Š. smerom ku K. a K. k školskej bráne, nie je vzniknuté poranenie hlavy. Z ťahania po dvore nevznikli žiadne oderky na hlave, tele, ani škrabance. Konanie odporcu v 1/ rade teda nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vzniknutým úrazom hlavy - opuchom hlavy vľavo. Ide však o sprostredkovanú príčinnú súvislosť, pretože odporca v 1/ rade dotiahol Š. ku K. a K., aby si s ním vyrovnali účty a títo mu spôsobili ublíženie na zdraví. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď príčinný vzťah je sprostredkovaný, ale prejav vôle odporcu v 1/ rade smeroval k tomu, aby Š. „naservíroval“ za týmto účelom škodcom, ktorí mu zranenie spôsobili. Neťahal Š. po dvore k bráne z úplne iného dôvodu, ktorý by so škodovou udalosťou nesúvisel. Preto súd dospel k záveru, že aj odporca v 1/ rade, aj keď bezprostredne škodu na zdraví nespôsobil, má podiel na vzniknutej škode a mieru jeho zavinenia, z týchto dôvodov ustálil v rozsahu jednej pätiny tak, ako u ostatných. Keby odporca v 1/ rade nebol dotiahol Š. k bráne pred K. a K., títo by ho neboli udreli po hlave neboli by ho kopli do zadku, nebola by vznikla škoda na zdraví.

Preto súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť odporcu v 1/ rade za vzniknutú škodu v rozsahu miery zavinenia - v rozsahu jednej pätiny.

Daný typ zodpovednosti je zodpovednosťou za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania, ktorými sú podľa § 422 ods. 1, 2, 3 maloletí. V čase skutku, aj v čase rozhodovania súdu, bol odporca v 1/ rade maloletý - vo veku 13 rokov. Uvedený vek je však podľa názoru súdu takým vekom, kedy odporca v 1/ rade bol schopný ovládať svoje konania a posúdiť jeho následky. Preto v nadväznosti sa súd nedomnieval, že by zákonní zástupcovia, resp. v nadväznosti na právnická osoba (škola), zanedbali povinný dohľad a boli zodpovední namiesto maloletého, alebo popri ňom, za vzniknutú škodu. Z výsluchu odporcu v 1/ rade mal súd preukázané, že ide o osobu inteligentnú, rozvážnu, ktorá je schopná rozumovo posúdiť správnosť a nesprávnosť svojho konania, ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Skutočnosť, že v daný okamih sa nechal uniesť emóciami a nechal sa vyprovokovať Š. spolu s ďalšími škodcami, neznamená, že nie je schopný ovládnuť svoje konania a posúdiť jeho následky. Táto okolnosť neznamená, že jeho spôsobilosť ovládať konanie a posúdiť následky je obmedzená alebo vylúčená. Jeho intelektuálna stránka - rozumová je na takej úrovni, že bol schopný rozpoznať protiprávnosť zamýšľaného úkonu a zhodnotiť jeho dôsledky a zároveň jeho vôľová stránka je na takej úrovni, že bol schopný ovládnuť svoje konanie, rozhodnúť sa pre určité konanie, alebo od určitého konania upustiť. To znamená, že odporca v 1/ rade v okamihu skutku bol deliktuálne zodpovedný za svoje konanie. Vzhľadom na jeho rozumovú a vôľovú úroveň, vekovú kategóriu 13 rokov a školu, ktorú navštevoval, mu muselo byť zrejmé, že konanie, ktorého sa dopúšťa, je nesprávne, aj keď ním reagoval na rovnako nesprávne konanie Š. a na jeho provokácie a že v dôsledku konania odporcu v 1/ rade, ktorým ho pritiahol ku K. a K., ktorí si s ním vyrovnali účty a dali mu kopanec a zaucho, môže dôjsť k ublíženiu na zdraví, čo sa aj stalo. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že odporca v 1/ rade je zodpovedný za škodu v rozsahu jednej pätiny. V takomto rozsahu preto na navrhovateľku prešlo právo na náhradu vynaložených nákladov na liečenie poškodeného Š.. Z týchto dôvodov zaviazal súd odporcu v 1/ rade, zastúpeného zákonnou zástupkyňou, zaplatiť tieto náklady v rozsahu jednej pätiny, teda do výšky 3 993,- Sk. Keďže odporca v 1/ rade túto škodu nezaplatil dobrovoľne a odmietol uzavrieť zmier, navrhovateľka vzniklo právo aj na 6%-ný úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 15. 11. 2005 do zaplatenia. Zároveň súd zaviazal odporcu v 1/ rade zaplatiť v nadväznosti na poplatkového zákona ako neúspešného účastníka konania aj súdny poplatok za návrh namiesto navrhovateľky, ktorá od platenia súdneho poplatku bola oslobodená zo zákona a to podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6% z predmetu sporu 3 900,- Sk, = 39 x 6 = 234,- Sk, minimálne 500,- Sk. V prípade uzavretia súdneho zmieru by bol odporca v 1/ rade zaplatil súdny poplatok vo výške jednej polovice, teda vo výške 250,- Sk. Súdny zmier neuzavrel, preto bol zaviazaný zaplatením celého súdneho poplatku.

Vo vzťahu k odporcom v 2/ a v 3/ rade sa o trovách konania účastníci dohodli v rámci zmieru.

Vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade súd rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Trovy konania jej nevznikli. Od platenia súdneho poplatku za návrh bola oslobodená zo zákona, k zaplateniu boli zaviazaní odporcovia. Podľa pred vyhlásením rozsudku náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu v Čadci. V odvolaní je potrebné okrem všeobecných náležitostí ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 22 ods. 3 písm. h/ odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier .