Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-5C-163-2001.pdf
PDF · 88.3 KB
No categories available
NM-5C/163/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci žalobcu : Mgr. Ľ. B., bytom ul. S. XXX/X, S. T., proti žalovanému : C. s.r.o., so sídlom H. ul. Č. XXX/XX,. S. T., IČO : XXXXXXXX,. zast. JUDr. Ľ. P., advokátom, so sídlom v T., J. X,. o zaplatenie 112.368,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 73.641,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 18.12.2000 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.950,- Sk na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáha, aby súd uložil povinnosť zaplatiť čiastku 43.931,- Sk titulom nevyplatenej mzdy za mesiac október 2000 a nevyplatenej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 18.11.2000, čiastku 13.890,- Sk titulom nevyplatenej odmeny za pracovnú činnosť za mesiac november 2000 s úrokom z omeškania 17% ročne od 18.12.2000 a čiastku 54.547,- Sk z titulu nevyplatenej náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 18.12.2000 vrátane trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že odporca založil spoločnosť spoločenskou zmluvou zo dňa 4.5.1999. Od založenia spoločnosti až do 30.9.1999 zastával funkciu konateľa spoločnosti a bol odmeňovaný na základe dohody o pracovnej činnosti. V tomto čase pracoval na M. Ú. na S. T., s ktorým mal uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú. Od 1.10.1999 nastúpil do zamestnania žalovaného na plný úväzok. Pracovnú zmluvu uzatvoril na pracovnú pozíciu konateľa spoločnosti na dobu neurčitú s mesačnou mzdou 40.000,- Sk brutto. Žalovaným bol určený termín výplaty miezd na 17. deň v kalendárnom mesiaci. Už v polovici roku 2000 vznikali problémy s financovaním výstavby závodu žalovaného, čo sa okrem iného prejavilo i na oneskorenom vyplácaní miezd zamestnancom nielen o niekoľko dní, ale aj týždňov. Mzda za mesiac august 2000, splatná vo výplatnom termíne 17.9.2000, bola vyplatená žalobcovi v 3 splátkach (posledná splátka až v novembri 2000). Taktiež mzda za mesiac september 2000 nebola vyplatená v riadnom výplatnom termíne 17.10.2000. Spoločníčka žalovaného, ktorá sa v tomto čase zdržiavala na území SR nakoľko je občiankou Ruskej federácie, nevedela zodpovedne oznámiť, kedy bude nedoplatok na mzde za august 2000 v sume 4.129,- Sk a mzda za mesiac september v sume 28.585,- Sk vyplatená žalobcovi. Na základe týchto skutočností dňa 31.10.2000 písomne okamžite zrušil pracovný pomer so
žalovaným podľa § 54 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z tohto dôvodu si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok, ktorého vyplatenie sa domáha súdnou cestou.
Dňa 31.10.2000 žalovaný podľa § 66 Obchodného zákonníka odstúpil z funkcie konateľa žalovaného a zvolal Mimoriadne valné zhromaždenie na deň 30.11.2000 v sídle žalovaného. Odstúpenie z funkcie konateľa a pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie bolo písomne oznámené a doručené obidvom spoločníkom žalovaného. Podľa dohody so spoločníčkou žalovaného zo dňa 30.10.2000 funkciu konateľa vykonával žalobca od 1.11.2000 do 30.11.2000 na základe dohody o pracovnej činnosti za odmenu 18.000,- Sk brutto. Dňa 30.11.2000 nastali všetky právne účinky odstúpenia z funkcie konateľa žalobcu, ktorú aj týmto dňom prestal vykonávať. Následne dňa 2.11.2000 bolo vyplatené žalobcovi nedoplatok mzdy za mesiac august 2000 vo výške 4.219,- Sk, dňa 29.11.2000 z nevyplatenej mzdy za mesiac september 2000 v celkovej výške 28.585,- Sk splatnej dňa 17.10.2000 vyplatil len časť mzdy vo výške 5.000,- Sk. na opakované výzvy zo strany žalobcu dňa 22.1.2001 vyplatil žalovaný časť pohľadávky - zvyšok nevyplatenej mzdy za september 2000 v čiastke 23.585,- Sk. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný nevyplatil mzdu, odmenu a náhradu mzdy v celkovej výške 112.368,- Sk. Táto suma pozostáva z nevyplatenej mzdy za mesiac október 2000 plus náhrady mzdy za 13 dní nevyčerpanej dovolenky na zotavenie za rok 2000, spolu vo výške 43.931,- Sk, táto suma mala byť vyplatená žalobcovi 17.11.2000. Ďalej požaduje zaplatenie odmeny za mesiac november 2000 vo výške 13.890,- Sk, splatnej dňa 17.12.2000. Žalobca si ďalej uplatňuje náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú lehotu 2 mesiacov v celkovej výške 54.547,- Sk, splatnej 17.12.2000. V návrhu ďalej uviedol, že je živiteľom rodiny a jeho 2 deti v súčasnosti študujú na strednej a vysokej škole. Od 1.12.2000 bol v evidencii na O. Ú. P. ako uchádzač o zamestnanie. Financovanie rodiny v tom čase zabezpečovala manželka žalobcu.
V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že spoločnosť neuznáva pohľadávku žalobcu na ním uvedenú čiastku - 112.368,- Sk. Ďalej uviedol, že žalobca nevrátil všetky písomnosti a doklady patriace spoločnosti, ktoré mal k dispozícii a že žalovaný zistil, že z prvotných účtovných dokladov dlhuje žalobca 550.000,- Sk. Doklady, ktoré by túto skutočnosť potvrdili žalovaný predloží súdu do júla 2001. K písomnému vyjadreniu žalovaného k návrhu žalobca uviedol, že o existencii dlhu voči žalovanému sa dozvedel až z písomného vyjadrenia k návrhu a že predmetom tohto sporu je vyplatenie resp. nevyplatenie mzdy a náhrad, ktoré žalobcovi vznikli počas trvania pracovného pomeru a v súvislosti s jeho ukončením.
Žalovaný predložil súdu ako aj žalobcovi návrh na započítanie vzájomných pohľadávok, v ktorom navrhol súdu, aby zaviazal žalobcu na zaplatenie žalovanému výšku 100.988,- Sk a čiastku 8.280,- US dolárov so 17,6% úrokom z omeškania od 1.12.2000 do zaplatenia vrátane trov konania.
Žalobca sa vyjadril k predloženému vzájomnému vysporiadaniu pohľadávok. V tomto vyjadrení uviedol, že od júla 2000 viedla účtovníctvo a disponovala všetkými účtovnými dokladmi od vzniku spoločnosti spoločníčka žalovaného pani O. S.. O tejto skutočnosti vedeli i ostatní zamestnanci žalovaného. Ďalej uviedol, že je veľmi nevierohodné, že žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia žalobcu 2 roky od skončenia pracovného pomeru vyčíslil a domáha sa až v tomto súdnom konaní. Navrhuje súdu, aby z dôvodu značného dokazovania účtovných dokladov a svedeckých výpovedí, tento návrh vylúčil na samostatné konanie.
Súd tento návrh uznesením vylúčil na samostatné konanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, s návrhom, s písomným vyjadrením žalovaného, s vyjadrením žalobcu, oboznámením sa s predložením návrhu na vzájomné započítanie pohľadávok, s vypočítaním výšky nevyplatenej náhrady mzdy účtovníčkou spoločnosti zo dňa 3.11.2000, so Zápisnicou z Mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 30.11.2000, s Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 1.11.2000, s oznámením s odstúpením z funkcie konateľa (žalobcu) zo dňa 31.10.2000, s okamžitým zrušením pracovného pomeru zo dňa 31.10.2000, s pracovnou zmluvou zo dňa 30.9.1999,
s Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 10.5.1999, s výpisom z Obchodného registra žalovaného ako i s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca so žalovaným uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti dňa 10.5.1999 na dobu určitú do 30.9.1999. Následne uzatvoril dňa 30.9.1999 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu konateľ - manažér spoločnosti s mesačným platom 40.000,- Sk mesačne. Dňa 31.10.2000 písomne žalobca okamžite zrušil pracovný pomer podľa § 54 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný nevyplatil v riadnom výplatnom termíne mzdu za mesiac august 2000, za mesiac september 2000 a október 2000. Zároveň oznámil písomne 31.10.2000, že odstupuje z funkcie konateľa spoločnosti a v tejto súvislosti zvoláva mimoriadne valné zhromaždenie. Dňa 1.11.2000 uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú od 1.11.2000 do 30.11.2000 s mesačnou odmenou vo výške 18.000,- Sk. Žalobca písomne vyzval žalovaného na mimosúdne vyrovnanie vo veci nevyplatenej mzdy, odmeny a náhrady mzdy v celkovej výške istiny 112.368,- Sk s príslušenstvom. Na tento návrh žalovaný nereagoval, preto sa domáha zaplatenia nevyplatenej mzdy súdnou cestou.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce, môže sa pracovný pomer rozviazať dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a zrušením v skúšobnej dobe.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite zrušiť ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Podľa § 54 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiace odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 54 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 55 Zákonníka práce, okamžité zrušenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ i zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby nebolo možné zameniť s iným a musia v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod nesmú dodatočne meniť.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou.
Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, sú uvedené zrážky a poradie zrážok zo mzdy, ktoré môže zamestnávateľ vykonať jednostranne. Týmto ustanovením nie je dané zamestnávateľovi zraziť zo mzdy akúkoľvek čiastku, ale iba oprávnenie vykonať zrážku zo mzdy.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
Súd vyhodnotil dokazovanie za dostatočné v zmysle § 120 O.s.p. nakoľko okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany žalobcu bolo v súlade s § 54 odst. 1 písmeno b/ Zákonníka práce a bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného - zamestnávateľa nedošlo k vyplateniu mzdy, preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za 2 mesiace v súlade s citovaným ustanovením § 54 odst. 3 Zákonníka práce vo výške 54.547,- Sk a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku čiastku 19.094,- Sk - spolu 73.641,- Sk. Pri určení výšky výpočtu náhrady mzdy vychádzal z výpočtu výšky náhrady mzdy vypracovaný účtovníčkou spoločnosti zo dňa 3.11.2000 a vo zvyšku návrh zamietol. Výšku úrokov z omeškania súd uložil v súlade s § 517 odst. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1999 Z.z. a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby 17% ročne z dlžnej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania a to vo výške súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.