Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-206-2006.pdf
PDF · 89.78 KB
No categories available
19C/206/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne Z. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, dôchodkyne, bytom T., R. X,. zastúpenej v konaní JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., L. X proti žalovanej PhDr. S. B., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., D. H. XXX/XX. o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo účastníčok k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. 1118 katastrálneho územia Z., a to rodinného domu súpisného čísla 2085, pozemku parcelného čísla 471 o výmere 301 m2 - zastavené plochy a pozemku parcelného čísla 470 o výmere 414 m2 - záhrady s a z r u š u j e.
Uvedené nehnuteľnosti s a p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej rozdiel v prikázaných hodnotách v sume 600.000,- Sk do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 70.922,- Sk, a to zaplatením advokátovi JUDr. J. K., do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy štátu v sume 3.956,- Sk j e p o v i n n á zaplatiť žalovaná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Trenčín.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žiadala pôvodne o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. 1118 kat. územia Z., a to rodinného domu a priľahlých pozemkov s tým, že navrhla, aby tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej a žiadala výplatu svojho podielu. V priebehu konania zmenila spôsob vyporiadania a domáhala sa toho, aby súd po zrušení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, tieto pridelil jej. Bola ochotná žalovanú vyplatiť.
Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva. Súhlasila s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej vlastníctva s tým, že by žalobkyňu vyplatila sumou 500.000,- Sk v hotovosti a zvyšok by jej vyplácala v splátkach ako doživotnú rentu. Poukázala na to, že do rodinného domu investovala nemalé finančné prostriedky. Zakúpila elektrický kotol, platila elektrickú energiu, vodné, stočné, domovú daň, poplatky za telefóny a podobne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne M. C., znaleckým posudkom znalca Ing. V. Š., oboznámením listu vlastníctva č.1118 katastrálneho územia Z. a zistil tento skutkový stav:
Z listu vlastníctva č. 1118 katastrálneho územia Z. súd zistil, že rodinný dom súpisného čísla 2085, pozemok parcelného čísla 471 o výmere 301 m2 - zastavené plochy a pozemku parcelného čísla 470 o výmere 414 m2 - záhrady sú v podielovom vlastníctve účastníčok. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v 3/4-inách a žalovaná v 1/4-ine.
Zo znaleckého posudku Ing. V. Š. mal súd za preukázané, že reálna deľba domu súp. č. 2085 nachádzajúceho sa na parc. č.471 nie je možná. Z tohto znaleckého posudku je tiež zrejmé, že všeobecná cena nehnuteľností uvedených v liste vlastníctva č. 1118 kat. územia Z. predstavuje sumu 2.400,- Sk.
Uvedené skutkové okolnosti neboli medzi účastníčkami sporné. Z ich výpovedi vyplynulo, že k dohode o zrušení spoluvlastníctva nedošlo. Obe zhodne potvrdili, že reálna deľba nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu nie je možná. Možné nie je ani zotrvanie v spoluvlastníctve, a to z dôvodu nezhôd, ktoré majú účastníčky medzi sebou. Všeobecnú cenu nehnuteľnosti ustálenú znalcom nenamietali. Sporné ostalo iba to, komu ostane v prípade zrušenia spoluvlastníctva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k záveru, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu je potrebné zrušiť. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Návrh žalobkyne v tejto časti bol plne dôvodný, pretože bolo nepochybne preukázané, že dohoda medzi účastníkmi ohľadne vyporiadania nebola možná. Preto súd žalobkyni v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. 1118 kat. územia Z. zrušil.
Pokiaľ ide o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva, navrhla žalobkyňa prikázanie sporných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Taký istý návrh predniesla aj žalovaná.
Občiansky zákonník v predtým citovanom ustanovení § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania nie je súd viazaný.
Prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprichádzal do úvahy, pretože nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a čo vyplýva aj zo znaleckého posudku
Ing. V. Š.. Druhým spôsobom v poradí, ktorý prichádza do úvahy, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
V predmetnej veci súd vyporiadaval zrušené spoluvlastníctvo podľa druhého spôsobu, a to prikázaním veci za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní o tom, komu je potrebné nehnuteľnosť prikázať do vlastníctva vychádzal z veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníčok. Zohľadnil, že žalobkyňa má vo vlastníctve 3/4-iny z vyporiadavaných nehnuteľností a žalovaná iba podiel 1/4-iny. Zároveň zobral do úvahy, že žalovaná sa podľa jej vyjadrenia nechce do domu, ktorý je predmetom vyporiadania nasťahovať, chce ho iba prenajímať. Na zreteľ súd zobral i skutočnosť, že žalovaná má zabezpečené trvalé bývanie, ale žalobkyňa žije v dome opatrovateľskej služby, nemá zabezpečené vlastné bývanie. Prihliadol i na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala dostatok finančných zdrojov z ktorých by mohla žalobkyňu vyplatiť a nepreukázala ani skutočný záujem vyplatiť žalobkyňu v hotovosti z celej sumy, ktorá by jej ako primeraná náhrada prislúchala. Z jej výpovede totiž vyplynulo, že jej chce iba vyplácať mesačnú rentu, čo je vzhľadom na vek žalobkyne neprijateľným spôsobom výplaty.
Z priebehu konania vyplynulo, že žalovaná sa pojednávaniam vyhýbala, mala tendenciu rozhodnutie o zrušení spoluvlastníctva oddiaľovať, nemala ozajstný záujem spoluvlastnícke vzťahy so žalobkyňou (ktorá je jej matkou) riešiť. Chcela zrejme takýmto spôsobom iba získať čas, čo by v danom prípade bolo iba v jej prospech. Keďže nepreukázala skutočný záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti ani reálnu možnosť vyplatiť žalobkyňu z jej podielu, i túto skutočnosť (nezáujmu o rozhodnutie vo veci) vyhodnotil súd ako dôvod pre ktorý bolo potrebné nehnuteľnosti prikázať žalobkyni.
V prípade zrušenia spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázaním jednému zo spoluvlastníkov sa tieto vyporiadavajú za primeranú náhradu. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu stavby, jej veľkosti, jej vybavenia, údržby a veku, ale aj so zreteľom na existujúcu situáciu (v danom mieste a čase) na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého alebo porovnateľného druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť, to je cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach v určitom mieste a čase. Všeobecná cena veci môže byť tak vyššia ako aj nižšia ako cena určená podľa cenového predpisu, alebo cena individuálnej ponuky. Pre jej určenie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.
Pri rozhodovaní v konkrétnej veci sa súd riadil (pri určení primeranej náhrady za podiel prikázaný žalobkyni) citovanými kritériami. Zo znaleckého posudku Ing. V. Š. vyplýva, že všeobecná cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, sa pohybuje na úrovni 2.400.000,- Sk. Hodnota 1/4-iny, na ktorú má žalovaná pri takomto vyporiadaní nárok, predstavuje sumu 600.000,- Sk. Preto súd zaviazal žalobkyňu, aby túto sumu vyplatila žalovanej, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná prislúcha jej náhrada účelne vynaložených trov konania. Takýmito trovami bola odmena advokáta za zastupovanie žalobkyne vo výške 70.922,- Sk. Hodnota
jedného úkonu predstavovala v zmysle vyhlášky č. 655/200 Z.z. sumu 10.650,- Sk. Vo veci bolo vykonaných 5 takýchto úkonov (príprava, prevzatie, žaloba, 3 pojednávania), ku ktorým bolo potrebné v zmysle citovanej vyhlášky pripočítať 2 x režijný paušál á 164,- Sk a 3 x režijný paušál á 178,- Sk. Okrem toho boli vo veci vykonané 2 nemeritórne pojednávania (odročené na žiadosť žalovanej), za ktoré patrí zástupcovi žalobkyne advokátska odmena v 1/4-ine, teda vo výške 10.650,- Sk x 2 + 2 x 178,- Sk režijný paušál. K sume 58.575,- Sk (10.65,- Sk x 5 + 2 x 2.662,50 Sk + 2 x 164,- Sk + 5 x 178,-Sk) je potrebné pripočítať 11.129,- Sk, ktoré predstavujú 19 % daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledku konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Trovy štátu v predmetnej veci predstavujú znalečné vyplatené znalcovi Ing. V. Š. (v sume 3.956,- Sk), ktorý bol hradený z rozpočtových prostriedkov súdu, pretože žalovaná nezaplatila zálohu na tento účel, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. K povinnosti zaplatiť tieto trovy štátu zaviazal súd podľa výsledku konania žalovanú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.