Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/88/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateliek 1/ JUDr. A. V., bytom T., Z. X,. 2/ Ing. Ľ. H., bytom T., P. P. XX, 3/ Ing. T. B., bytom T., P. XX. a 4/ O. S., bytom T., M. T. XX. všetky práv. zastúpené JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., L. X proti odporcovi M. S., bytom T., N. X o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý ospravedlniť sa navrhovateľkám a odvolať nepravdivé výroky v článku s nadpisom "O.", ktorý bol uverejnený v T. E. č. X/XXXX,. ktorými výrokmi uviedol, že sú spolu s ďalšími, v článkoch označenými osobami: "...pokrytcami a osobami, ktorých hlavným a prvoradým zámerom je znevážiť, uraziť, šíriť nepokoj, rozširovať klamstvá, ľudí triediť na "lepších" a bezvýznamných a stať sa tak dobrovoľne aktívnym rozsievačom kúkoľa, za čo by mali byť ľuďmi vyhodení a pošliapaní. Ďalej sa ich opýtal, o aké divadlo im ide, žalobcom a podpisovateľom rôznych petícií, výziev a rozširovateľom klamlivých a znevažujúcich pamfletov. Opýtal sa ich, či im už tak otupelo srdce, že s nadšením vítajú každé prázdne slovo, ktoré je vyslovené s úmyslom poškodiť. Uviedol, že ako evanjelici urážajú a znevažujú evanjelika, či si takto predstavujú kresťanstvo v praxi. Dodal, že nič užitočné a prospešné pre cirkevný zbor nerobia, že majú vždy plno výhovoriek, ale keď je príležitosť rozhadzovať špinu v podobe rôznych listov plných klamstiev, tam už čas nie je dôležitý. Uviedol, že majú v sebe vnútornú špinu a zmyť ju je zložité a časovo náročné. Na záver dodal, že sú namyslené a obmedzené a usilujú sa takouto činnosťou zakryť svoju hlúposť...".

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám prostredníctvom ich právneho zástupcu náhradu trov konania, a to každej po 10.933,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľky sú povinné doplatiť štátu, prostredníctvom tunajšieho súdu, súdny poplatok, a to každá v čiastke 3 750,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľky sa domáhali podaným návrhom vynesenia rozsudku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaslať každej z navrhovateliek doporučený list vlastnoručne podpísaný obsahujúci ospravedlnenie uvedené vo výroku tohto rozsudku s odôvodnením, že uvedenými nepravdivými tvrdeniami zverejnenými v citovanom článku odporca závažným spôsobom ohrozil dôstojnosť, česť a vážnosť navrhovateliek, navrhovateľky boli v dôsledku týchto nepravdivých tvrdení vystavené zo strany cirkevnej obce početným narážkam, invektívam, nepríjemným situáciám, ktorým museli čeliť. Preto im nezostáva iné, ako sa týmto žalobným návrhom domáhať súdnej ochrany.

Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že považoval za povinnosť sa zastať farára, proti ktorému nedôvodne navrhovateľky podali návrh na začatie disciplinárneho konania. Navyše poukázal na skutočnosť, že článok je všeobecný, ide len o citáciu biblických statí, prípadne veršov básnika, pod ktorými sú pripojené mená navrhovateliek. Z uvedeného teda nevyplýva, že by článok a výčitky v ňom obsiahnuté boli adresované navrhovateľkám. Odporca taktiež namietal prekážku res judicata, keď o tejto žalobe už rozhodol tunajší súd pod sp. zn.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z článku "O. uverejnenom v T. E. č. X/XXXX. vyplýva, že uvedený článok obsahuje výroku popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku ako i to, že pod samotným napadnutým článkom sú uvedené okrem iných i mená navrhovateliek.

Z oznámenia Z. F. C. Z. E. C. a. v. na S. so sídlom v T. Mgr. J. B. vyplýva, že odporca v tomto zbore vykonáva funkciu zborového dozorcu a ako taký nie je s cirkevným zborom v pracovnom pomere.

Z občasníka "T. E." súd zistil, že jeho vydavateľom je C. Z. E. C. A. V. na S. so sídlom v T..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že spor vedený pod uvedenou spisovou značkou bol právoplatne skončený zamietnutím rozsudku s odôvodnením, že žalobný petit formulovaný v návrhu je nevykonateľný.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , a fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a vyslovil, že žalobný návrh je v prevažnej miere dôvodný. Žalobný návrh smeruje proti osobe - autorovi článku, ktorý nie je v pracovnom pomere s vydavateľom občasníka "T. E.", niet teda pochýb, že z procesného hľadiska žaloba smeruje proti osobe pasívne legitimovanej. V takomto prípade, ak autorom článku uverejneného tlačou je osoba odlišná od zamestnanca tejto vydavateľskej organizácie, je totiž mimo pochybností, že ochrany osobnosti je možné sa domáhať priamo proti autorovi článku, ktorý nesie zodpovednosť za zásah vyvolaný týmto článkom. Taktiež súd po vykonanom dokazovaní nemal najmenšie pochybnosti o tom, že v článku zverejnené výroky boli adresované práve priamo navrhovateľkám. Súd je toho názoru, že nemožno robiť rozdiely medzi výrokmi článku v ktorých je priamo a explicitne označený adresát a medzi tými výrokmi, v ktorých síce adresát nie je priamo uvedený, ale z celkovej štruktúry textu článku, vrátane prípadných obrazových príloh je bez najmenších pochybností zrejmé, komu je článok adresovaný. Tak je to aj v prejednávanej veci, keď síce priamo v texte článku nie je označený adresát, ale vzhľadom na pripojený zoznam mien osôb - navrhovateliek na začatie disciplinárneho konania voči zborovému farárovi, ktorého práve odporca chcel chrániť a obhájiť výrokmi, ktoré sú predmetom tohto sporu, je nadovšetko zrejmé, komu je celý článok, vrátane citácií z Biblie a veršov slovenských básnikov, adresovaný. Preto pred súdom nemohla obstáť námietka odporcu o "všeobecnosti" článku a súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. Pri úvahách o dôvodnosti návrhu vo veci samej súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených citovaným ustanovením zákona. Obe náležitosti musia

byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. a povinnosť súdom uloženej sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva, chránené . Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených . Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo len o nedbalé prijímanie poznatkov a jeho rozširovanie. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. sa posudzuje vo vzťahu k prostrediu, v ktorom k zásahu došlo, vo vzťahu k subjektu a objektu zásahu, vo vzťahu k obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Nie je bez významu, či zásah bol vykonaný za takých okolnosti, za ktorých nehrozilo zverejnenie, čím by teda žiadnym spôsobom nemohla byť znížená vážnosť osoby medzi ostatnými.

V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporca o navrhovateľkách vyslovil dehonestujúce tvrdenia. Vychádzajúc z princípov kontradiktórnosti konania a berúc do úvahy fakt, že odporca v konaní nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení ( tzv. dôkaz pravdy ), čím by mohla byť preukázaná odôvodnenosť a oprávnenosť jeho kritiky ( samozrejme za splnenia ostatných podmienok oprávnenej kritiky ) adresovanej navrhovateľkám, musel súd vychádzať zo záverov, že tvrdenia odporcu obsiahnuté v napadnutom článku sú nepravdivé, a teda, že odporca neoprávnene zasiahol do osobnostných práv navrhovateliek. Pri ustálení názoru súdu, že tento neoprávnený zásah odporcu do osobnostných práv navrhovateliek bol i objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľkám ujmu na právach chránených súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého použitie kritiky, odcudzovanie a zavrhovanie konania alebo činnosti fyzickej osoby vychádzajúce z nepravdivých skutkových okolností, resp. takáto kritika a odcudzovanie bez akéhokoľvek skutkového podkladu predstavuje zásadne vždy výrazný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti, pričom tu zásadne ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude obvykle mať nepriaznivé dôsledky pre takto postihnutú osobu, čo do jej postavenia v rodine a spoločnosti. Navyše skutočnosť, že k tomuto zásahu došlo tlačou ešte zvyšuje mieru intenzity tohto zásahu. Keďže sú v prejednávanej veci naplnené všetky skutkové znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, nezostávalo súdu iné ako ustáliť, že nárok navrhovateliek je čo do základu opodstatnený.

Súd žalobný návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľky domáhali osobného doručenia ospravedlňujúceho listu zo strany odporcu zamietol, čo je odôvodnené právnym názorom, podľa ktorého ak žalobný petit smeruje k uloženiu povinnosti súdom k tomu, že odporca je povinný odvolať nepravdivé tvrdenie, prípadne sa navrhovateľovi ospravedlniť, ide o prípad, keď sa od odporcu vyžaduje vyhlásenie vôle. Ak odporca v stanovenej lehote tento prejav neurobí, nie je možné nariadiť súdny výkon rozhodnutia, pretože právoplatný rozsudok toto vyhlásenie vôle nahrádza.

Námietka res judicata vznesená odporcom nie je dôvodná, nakoľko predchádzajúci spor vedený na tunajšom súde pod sp. zn. bol síce právoplatne skončený zamietnutím žaloby, toto zamietnutie však vychádzalo z procesnoprávnych dôvodov, keď pôvodný žalobný petit bol nevykonateľný. Zamietnutie žaloby z procesných hľadísk nemôže a ani netvorí prekážku res judicata, preto súd novú žalobu riadne prejednal a vo veci rozhodol.

Navrhovateľkám neúspešným len v nepatrnej časti vzniklo právo na náhradu trov konania ( ), a to každej za zaplatený súdny poplatok vo výške 5.000,- Sk a každej na trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby ( prevzatie, žaloba, pojednávanie 13.07.3007 a 14.09.2007 ) po 1.097,- Sk, 4 x 178,- Sk režijný paušál a 19 % DPH 833,50 Sk. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo vzťahu k jednému mandantovi bola čiastka 1.097,- Sk ako 80 % z 1/13 výpočtového základu ( , vyhl. č. ). Odporca je teda povinný úhrnom uhradiť trovy súdneho konania k rukám právneho zástupcu navrhovateliek ( vo vzťahu ku všetkým navrhovateľkám ) vo výške 43.734,- Sk.

Výrok o povinnosti každej z navrhovateliek doplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 3 750,- Sk je odôvodnený tým, že súdny poplatok z návrhu na začatie konania je povinný zaplatiť navrhovateľ a poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu ( § 5 ods. 1 písm. a) zák.č. 71/92 Zb.). Poplatok vo výške 5 000,- Sk ( pol. 7b písm. a) prílohy cit. zák. účinného do 30.6.2007 ) je splatný vznikom poplatkovej povinnosti ( § 8 ods. 1 cit. zák. ) a zaťažuje každú z navrhovateliek v celom rozsahu. Pretože na súdnom poplatku bola úhrnom zaplatená len čiastka 5 000,- Sk, t.j. každá z navrhovateliek zaplatila na súdnom poplatku len čiastku 1 250,- Sk, hoci každá z navrhovateliek je povinná na súdnom poplatku zaplatiť za predmetný návrh súdny poplatok vo výške 5 000,- Sk, bola povinnosť doplatiť súdny poplatok uložená každej z navrhovateliek vo výške 3 750,- Sk v tomto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.