Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-50-2007.pdf
PDF · 76.08 KB
No categories available
23C/50/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. Š. C.., bytom B., H. 1 a X/. Ing. S. Š., bytom P., A. H. XX/XX, proti žalovanému J. Š., bytom P. č. XXX,. zast. JUDr. E. J., advokátkou v N. M. N. V., P. X,. o vyrovnanie dedičských podielov, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali vyrovnania dedičských podielov podľa zákona č. 293/1992 Zb., ktoré boli predmetom dedičského konania po ich matke Š. Š. a tieto zdedil žalovaný z dôvodu, že boli užívané J. P., B. a Č.. Išlo o podiely na poľnohospodárskej pôde s tým, že žalovaný dostával nájomné od týchto P. D. a toto rozdeľuje ostatným súrodencom. Nie je však ochotný predložiť nájomnú zmluvu a uznať ich vlastnícke práva k predmetným pozemkom.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania. Potvrdil síce, že zo strany žalobcov došlo k osloveniu v prekluzívnej lehote uvedenej v zákone, avšak vzhľadom k tomu, že ich právo nebolo uplatnené na súde v 3-ročnej premlčacej lehote, toto právo zaniklo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaného, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 6C/977/1994 a sp. zn. NM-4C/378/2002 a zistil tento skutkový stav:
Predmetom sporu bolo vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. Z pripojených spisov súd zistil, že dedičstvo po Š. Š., zomr. X.XX.XXXX bolo prejednané rozhodnutím z 19.1.1982, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.1982. Na základe tohto rozhodnutia prešla poľnohospodárska pôda v užívaní socialistickej organizácie o výmere 1,5 ha v hodnote 6.000,- Kčs do vlastníctva len jedného z dedičov, a to žalovaného. Žalovaný sa na základe rozhodnutia bývalého Š. N., sp. zn. 2D/2097/1981 stal spoluvlastníkom pozemkov na parcelách zapísaných v k. ú. B. v pozemno-knižnej vložke č. 242, parcela č. 154/2 v 1/4, vo vložke č. 185, parcela č. 153/1 v 1/3, vo vložke č. 193, parcela č. 154/1 v podiele 376/1424. V k. ú. Č. boli pozemky zapísané vo vložke č. 4797 ako parcela č. 9689 a v 1/2 v k. ú. P. boli pozemky zapísané vo vložke č. 314 ako parcela č. 340/4 v 1/2 a vo vložke č. 168 ako parcela č. 377 v 1/2.
Podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb., ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych a lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov
a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30.6.1993, inak právo zaniká.
Žalobcovia sú oprávnenými osobami podľa § 14 ods. 1 cit. zákona a uplatnili si u žalovaného v zákonnej lehote nárok na vyrovnanie dedičských podielov. K uzavretiu dohody so žalovaným však nedošlo. Žalovaný je povinnou osobou podľa § 14 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb., pretože všetku poľnohospodársku pôdu v užívaní družstva nadobudol dedením po matke iba on. Tým boli znížené dedičské podiely ostatných dedičov. Pretože nedošlo k vyrovnaniu podielov dohodou podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, domáhali sa žalobcovia svojho práva cestou súdu.
Z pripojených spisov súd zistil, že prvú žalobu na vyrovnanie dedičských podielov podali žalobcovia dňa 24.6.1993. Uvedené konanie bolo vedené na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 6C/977/1994 a bolo zastavené, z dôvodu neodstránenia nedostatkov žaloby, a to uznesením č. k. 6C/977/1994-57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.8.1996. Opakovaná žaloba na vyrovnanie dedičských podielov bola tunajšiemu súdu doručená dňa 5.5.2005 do spisu tunajšieho súdu sp. zn. NM-4C/378/2002 s tým, že toto podanie bolo uznesením zo dňa 5.3.2007 vylúčené na samostatné konanie.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcov s tým, že svoj nárok mali uplatniť na súde najneskôr do 30.6.1996, resp. do 1.7.1996, nakoľko deň 30.6.1996 pripadol na nedeľu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 - § 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Žalobcovia mali teda právo domáhať sa vyrovnania dedičských podielov v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od 30.6.1993 a posledným dňom lehoty bol deň 30.6.1996, resp. 1.7.1996.
Na základe zistených skutočností a citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok žalobcov na vyrovnanie dedičských podielov je premlčaný. Keďže v danom prípade žalobcovia uplatnili právo na vyrovnanie dedičských podielov po neb. Š. Š. žalobou podanou na súde dňa 5.5.2005, uplatnili ho po dni, ktorý bol posledným dňom premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní námietku premlčania vzniesol, súd musel k nej v zmysle § 100 ods. 1, veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka prihliadnuť a žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by úspešnému žalovanému patrila náhrada trov konania. Tento si však náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
" rozhodoval vylúčený sudca,
" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.