Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-52-2007.pdf
PDF · 106.32 KB
No categories available
7C/52/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: S. R., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom v Ž., G. č. XXXX/XX,. právne zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom v Ž., D. V. č. XX/XXX. proti žalovaným: 1.) S.-T., s. r. o. so sídlom v L. M., P. č. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. 2.) O. L., a. s. so sídlom v B., E. č. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. 3.) I. S., s. r. o. so sídlom v L. M., N. M. č. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie neplatnosti kúpnej a leasingovej zmluvy zo dňa 15. 12. 2004 a 7. 8. 2006, o vydanie motorového vozidla, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Súd konanie o vydanie motorového vozidla Audi A8 4,2i Quattro z a s t a v u j e.
Žalovaným v 1. až v 3. rade s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 26. 3. 2007, v spojení s jej doplneniami zo dňa 14. 3. 2007, 24. 5. 2007 a s návrhom na zmenu žaloby zo dňa 4. 9. 2007, domáhal určenia, že kúpna a leasingová zmluva, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 15. 12. 2004 č. 4/047/264 o prevode motorového vozidla Audi A8 4,2i Quattro EČ: ZA 500 BK, číslo podvozku: WAUZZZ4DZ1N001632/00, číslo motora: AUW 001155/00, číslo technického preukazu: SA 332770, je neplatná. Súčasne sa domáhal určenia, že kúpna a leasingová zmluva, uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade dňa 7. 8. 2006 pod č. LZF/06/52370, je neplatná. Žalobca sa domáhal aj vydania motorového vozidla Audi A8 4,2i Quattro, ktorý návrh vzal však späť písomným podaním zo dňa 24. 5. 2007. Uznesením zo dňa 4. 9. 2007 (na súdnom pojednávaní) súd pripustil zmenu žaloby. Žalobca žalobu odôvodnil, že žalobca a žalovaný v 1. rade v kúpnej zmluve, ktorú uzavreli dňa 20. 9. 2004, dohodli výhradu vlastníckeho práva, viazanú na splnenie povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť celú kúpnu cenu. Žalovaný v 1. rade zaplatil len časť kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk, pričom o povinnosti zaplatiť žalobcovi druhú polovicu kúpnej ceny bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným rozsudkom tunajšieho súdu č. konania 7C/103/2005. Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nezaplatil zostávajúcu časť kúpnej ceny motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy (Audi A8 4,2i Quattro), predmetné vozidlo je naďalej vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v 1. rade tak v rozpore so zmluvným dojednaním predal motorové vozidlo žalovanému v 2. rade zmluvou zo dňa 15. 12. 2004, následne dňa 7. 8. 2006 bola uzavretá kúpna a leasingová zmluva medzi žalovaným v 2. a žalovaným v 3. rade, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca danou žalobou taktiež domáhal.
Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevedel vyjadriť.
Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 04/047/264, uzavretej so žalovaným v 1. rade, podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže sa jednalo o právny vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Nadväzne na kúpu uvedeného vozidla žalovaný v 2. rade vozidlo prenajal formou finančného leasingu nájomcovi Ing. A. D. - D., P. D. XXX/XX,. L. M.. Motorové vozidlo prevzal za žalovaného v 2. rade leasingový nájomca na základe písomného preberacieho protokolu zo dňa 15. 12. 2004. Žalovaný v 1. rade vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. 5040072, na kúpnu cenu predmetu kúpy, ktorú žalovaný v 2. rade dňa 16. 12. 2004 zaplatil. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy boli žalovanému v 2. rade predložené doklady, z ktorých bolo nutné vyvodiť záver, že žalovaný v 1. rade je oprávnený nakladať s motorovým vozidlom za účelom jeho predaja. Ten predložil ním objednaný odborný posudok THG o overovaní pôvodnosti vozidla, ako aj veľký technický preukaz č. SA 332 770 k motorovému vozidlu, z ktorého vyplýva odhlásenie žalovaného v 1. rade ako vlastníka a držiteľa v evidencii motorových vozidiel dňa 2. 12. 2004. Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobudne vlastnícke právo aj v prípade, ak predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru. Následne žalovaný v 2. rade, ako výlučný vlastník vozidla, bol oprávnený s vozidlom nakladať a prenechať ho do užívania tretej osobe. Dňa 7. 8. 2006 uzatvoril leasingovú zmluvu so žalovaným v 3. rade č. LZF/06/52370, ktorému bolo prenechané užívanie motorového vozidla a po uplynutí dohodnutej doby leasingu, za skutočného splnenia ďalších podmienok, sa žalovaný v 2. rade zaviazal previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na žalovaného v 3. rade. Žalobca sa mohol domáhať vydania predmetu kúpy vozidla v pôvodnom konaní o plnenie z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ním a žalovaným v 1. rade formou alternatívneho petitu, kde by žaloval zaplatenie zostatku kúpnej ceny alternatívne k vydaniu vozidla.
Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť ako nedôvodnú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: kúpnou a leasingovou zmluvou č. 04/047/264 zo dňa 15. 12. 2004, kúpnou a leasingovou zmluvou č. LZF/06/52370 zo dňa 7. 8. 2006, technickým preukazom motorového vozidla, preberacím protokolom, obchodnými podmienkami pre finančný prenájom, faktúrou č. 5040072, odborným posudkom, správou dopravného inšpektorátu, zistiac nasledovné:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné vozidlo odovzdal žalovanému v 1. rade na základe preberacieho protokolu dňa 20. 9. 2004 pred zaplatením kúpnej ceny. Postupoval tak, keďže bolo to už tretie motorové vozidlo, ohľadom ktorého uzatvárali zmluvný vzťah. Predchádzajúce kúpy prebehli bez problémov. Stretnutie so žalovaným v 1. a 3. rade nebolo náhodné. Žalovanému v 3. rade sa vozidlo páčilo. Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade mu telefonoval, že žalovaný v 3. rade má o vozidlo záujem. Žalovaný v 1. rade mal celý proces zrealizovať. Žalobca predmetné vozidlo odhlásil z evidencie na Dopravnom inšpektoráte v Ž. a prepísal na žalovaného v 2. rade. Učinil tak v deň, príp. dva dni na to, ako bola podpísaná kúpna zmluva so žalovaným v 1. rade. Nebolo to však v decembri 2004, ale po dni 20. 9. 2004.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalobcom sa stretli všetci traja, teda on, žalobca a žalovaný v 3. rade. Dohodol sa celý obchod, ktorý bol úplne korektný. Vozidlo bolo ohliadnuté, spísala sa kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Keďže bol zmluvným partnerom žalovaného v 2. rade figuroval ako sprostredkovateľ zmluvného vzťahu. Úlohou žalovaného v 1. rade bolo pripraviť účtovné a firemné doklady pre uzavretie kúpnej a leasingovej zmluvy. Žalovaný v 2. rade ho vyzval na predloženie dokladu o registrácii vozidla na žalovaného v 1. rade. Preto požiadal žalobcu o odhlásenie predmetného vozidla na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Ž. a aby súčasne uviedol ako ďalšieho držiteľa žalovaného v 1. rade. Žalobca tak učinil. Následne žalovaný v 1. rade na Okresnom dopravnom inšpektoráte v L. M. prihlásil predmetné vozidlo dňa 2. 12. 2004. Žalobca sa informoval ohľadom úhrady kúpnej ceny, obdržal však od žalovaného v 1. rade informáciu, že žalovaný v 2. rade uvoľňuje finančné prostriedky až po registrácii na dopravnom inšpektoráte. Následne žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 1.600.000,- Sk. Časť kúpnej ceny bola uhradená v deň predaja vo výške 480.000,- Sk, zostatok bol vyplatený v priebehu 10 dní. Kúpna cena bola zaplatená v plnej výške. Preberací protokol podpísal p. D., ktorý mal následne požiadať o prevod práv a povinností z uzavretej leasingovej zmluvy na
žalovaného v 3. rade, ktorý nedisponoval v tom čase potrebnými financiami. Problémy nastali v súvislosti so zistením poškodenia vozidla. Leasing s p. D. bol ukončený a po znížení kúpnej ceny žalovaný v 3. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade leasingovú zmluvu. Pán D. fyzicky prevzal predmetné vozidlo dňa 15. 12. 2004 a podpísal leasingovú zmluvu, ako aj preberací protokol. Preregistrácia vozidla sa uskutočnila s vedomím a za účasti žalobcu. Žalovaný v 2. rade odmietal kupovať vozidlá od súkromných osôb. Musel to byť zmluvný partner, akým je žalovaný v 2. rade, ktorý ako sprostredkovateľ garantuje za technický stav vozidla. Po odhlásení vozidla na dopravnom inšpektoráte žalobcom stal sa vlastníkom vozidla žalovaný v 1. rade, ktorý následne vozidlo preregistroval.
Žalovaný v 2. rade poukázal na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu jeho prevzatím a zaplatením kúpnej ceny. Mal za to, že predmetné vozidlo kupuje od vlastníka, t. j. od osoby oprávnenej nakladať s vozidlom. Napriek dojednanej výhrade vlastníckeho práva v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 446 Obchodného zákonníka. Následne bol žalovaný v 2. rade oprávnený zveriť vozidlo ďalšej osobe. Listom zo dňa 31. 8. 2005 žalovaný v 2. rade odstúpil od leasingovej zmluvy s p. D., pričom došlo aj k prevzatiu vozidla. Vozidlo bolo potom umiestnené na parkovisku v T., prenajatom žalovaným v 2. rade, za účelom odpredaja a ďalšieho sprevádzkovania leasingu. Vzhľadom na ukončenie leasingovej zmluvy vozidlo bolo zaradené do zoznamu na ďalšie prevádzkovanie leasingu. Z technického preukazu vozidla vyplýva, že došlo k zápisu vlastníka O. L., a. s.. V kúpnej a leasingovej zmluve zo dňa 7. 8. 2006 má žalovaný v 2. rade dvojaké postavenie ako predávajúci aj kupujúci, vzhľadom na účtovníctvo, do ktorého sa uvádza iná kúpna cena než je zostatková cena vozidla podľa leasingovej zmluvy.
Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 1. rade mu telefonoval, že mu ukáže vozidlo. Žalovaný v 3. rade si vozidlo prezrel, bolo to v máji alebo júni 2004. Následne odišiel do C.. Vozidlo opäť uvidel v priestoroch žalovaného v 1. rade v decembri. Nie je pravdou, že by bol dohodnutý obchod medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom. Vozidlo videl neskôr na autosalóne a zistil, že vlastníkom je žalovaný v 2. rade. Na jar alebo v lete 2006 predmetné vozidlo videl v priestoroch žalovaného v 2. rade, preto s ním uzavrel kúpnu a leasingovú zmluvu dňa 7. 8. 2006. Podpísali preberací protokol. Žalovaný v 3. rade mal splnomocnenie od žalovaného v 2. rade na prehlásenie motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel. Žalovaný v 2. rade vystupoval ako vlastník. Žalovaný v 3. rade nemal dôvod na pochybnosti.
Vyššie označenými listinnými dôkazmi bolo zistené, že dňa 15. 12. 2004 uzavrel žalovaný v 1. rade S.-T., s. r. o. so sídlom v L. M., G. č. XXXX. so žalovaným v 2. rade O. L., a. s. so sídlom v B., T. č. XX. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Audi A8 4,2i Quattro, č. motora AUW 001155/00, číslo podvozku: WAUZZZ4DZ1N001632/00, za dohodnutú kúpnu cenu 1.600.000,- Sk, vyúčtovanú faktúrou č. 5040072 zo dňa 15. 12. 2004. Súčasne uvedeného dňa uzavrel žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ s nájomcom Ing. A. D. - D., L. M., P. D. č. XXX/XX. leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol finančný nájom uvedeného motorového vozidla. Podľa obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel zo dňa 15. 12. 2004 sa zmluva o finančnom prenájme motorového vozidla, ktorú uzatvárajú O. L., a. s. na strane jednej ako leasingový prenajímateľ a leasingový nájomca na strane druhej (ďalej len leasingová zmluva) a zmluva uzatváraná medzi O. L., a. s. ako kupujúcim a dodávateľom predmetu leasingu ako predávajúcim a leasingovým prenajímateľom ako kupujúcim (ďalej len kúpna zmluva), sú zahrnuté do jednej listiny pod názvom kúpna leasingová zmluva, ktorá nadobúda účinnosť až dňom podpisu všetkých zúčastnených strán. Leasingová zmluva je zmluvou závislou od zmluvy kúpnej v zmysle ustanovenia § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva vzniká dňom jej podpisu leasingovým nájomcom a leasingovým prenajímateľom a po vzniku kúpnej zmluvy a zároveň týmto dňom nadobúda platnosť. Podľa preberacieho protokolu v uvedenej leasingovej zmluva Ing. A. D. - D. podpísal prevzatie predmetného motorového vozidla. Podľa preberacieho protokolu momentom prevzatia predmetu leasingu nájomcom sa jeho vlastníkom stáva O. L., a. s.. Preberajúci prehlásil, že je poverený z titulu svojej funkcie alebo zo strany štatutárneho orgánu právnickej osoby k prevzatiu vozidla. Z listiny, označenej ako kúpna a leasingová zmluva zo dňa 7. 8. 2006, bolo zistené, že žalovaný v 2. rade O. L., a. s. so sídlom v B., T. č. XX. uzavrel ako prenajímateľ zmluvu so žalovaným v 3. rade ako nájomcom I. S., s. r. o. so sídlom v L. M., N. M. č. X,. predmetom ktorého bol finančný nájom vozidla zn. Audi A8 4,2i Quattro. Dodávateľom predmetu leasingu bol taktiež žalovaný v 2. rade O. L., a. s. so sídlom v B., T. č. XX.. Z kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 20. 9. 2004 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim S.-T., s. r. o. so sídlom v L. M., G. č. XXXX,. bolo zistené, že predmetom predaja bolo osobné motorové vozidlo zn. Audi A8 4,2i Quattro, kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 1.200.000,- Sk, splatná najneskôr do piatich dní od podpisu zmluvy. Podľa čl. IV. uvedenej kúpnej zmluvy predmet predaja zostáva až do zaplatenia celej kúpnej ceny majetkom predávajúceho. Podľa technického preukazu motorového vozidla Audi A8 4,2i Quattro, EČ: LM 463 AY bol dňa 4. 3. 2002 evidovaný ako držiteľ vozidla žalobca, dňa 2. 12. 2004 bol uskutočnený záznam o prevode držby vozidla na S.-T., s. r. o. so sídlom L. M., ktorý bol evidovaný od 15. 12. 2004 ako držiteľ vozidla. Podľa ďalších úradných záznamov došlo k zmene zápisu vlastníka na O. L., a. s. so sídlom v B., T. č. XX. dňa 16. 12. 2004. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 11. 1. 2006 odovzdávajúci A. D. a B. Z. za O. L., a. s. prevzal predmetné motorové vozidlo Audi A8 4,2i Quattro, vzhľadom na odstúpenie žalovaného v 2. rade od leasingovej zmluvy zo dňa 15. 12. 2004. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 7. 8. 2006 žalovaný v 3. rade prevzal predmet leasingu od žalovaného v 2. rade. Podľa potvrdenia zo dňa 15. 12. 2004 žalovaný v 2. rade prijal platbu časti kúpnej ceny vo výške 480.000,- Sk od Ing. A. D. - D.. Podľa výpisu z účtu žalovaného v 2. rade zo dňa 31. 12. 2004 dňa 16. 12. 2004 žalovaný v 2. rade uhradil žalovaný v 1. rade zostávajúcu časť kúpnej ceny 1.120.000,- Sk. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/103/2005 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 10. 2005 (právoplatným dňa 15. 12. 2005 a vykonateľným dňa 31. 12. 2005) bola uložená povinnosť žalovanému v 2. rade S.-T., s. r. o. zaplatiť žalobcovi sumu 600.000,- Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. 9. 2004 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.200.000,- Sk za obdobie od 21. 9. 2004 do 17. 12. 2004 a trovy konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 39/2006 bolo zistené, že Exekútorský úrad v Ž., JUDr. E. V., súdna exekútorka, adresovala upovedomenie o začatí exekúcie žalovanému v 1. rade na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. konania 7C/103/2005-38. Z výpisu dopravných evidencií zo dňa 10. 4. 2007, vyhotoveného Okresným riaditeľstvom PZ ODI L. M., bolo zistené, že držiteľom motorového vozidla EČ: LM DPS A8 od 16. 12. 2004 bol S.-T., s. r. o. so sídlom v L. M., G. č. XXXX,. od uvedeného dňa Ing. A. D. so sídlom v L. M., P. D. č. XX. do 6. 9. 2006, od ktorého dátumu je držiteľom žalovaný v 3. rade.
Podľa § 601 Občianskeho zákonníka:
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka:
Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 446 Obchodného zákonníka:
Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej nedôvodnosť. V konaní bolo nesporné, že kúpnou zmluvou zo dňa 20. 9. 2004 žalobca a žalovaný v 1. rade si dojednali výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu malo prejsť na žalovaného v 1. rade až po zaplatení celej kúpnej ceny, k čomu nedošlo. V dôsledku toho žalovaný v 1. rade nebol oprávnený s vozidlom voľne disponovať, najmä previesť vlastnícke právo na iného. Pokiaľ by tak učinil, išlo by o neplatný právny úkon, čo však platí len pre oblasť občianskoprávnych vzťahov. Obchodný zákonník obsahuje odlišnú úpravu. Vlastníctvo možno nadobudnúť aj od nevlastníka, pokiaľ je kupujúci v dobrej viere, že predmet kúpy kupuje od vlastníka alebo od osoby oprávnenej nakladať s predmetom kúpy za účelom jeho predaja. Dojednanie o výhrade vlastníckeho práva však zaväzuje len účastníkov tohto dojednania a nezbavuje tretie osoby možnosti nadobudnúť vlastníctvo aj od nevlastníka, pokiaľ nadobúdateľ bol dobromyseľný.
V danom prípade nebolo ani len tvrdené, že žalovaný v 2. rade uzavrel kúpnu zmluvu nadobudnutím motorového vozidla bez dobrej viery. Bolo preukázané, že kúpnu zmluvu uzatváral so svojim sprostredkovateľským zmluvným partnerom, od ktorého vyžadoval preukázanie sa zápisom vozidla na dopravnom inšpektoráte (v evidencii motorových vozidiel). Tento zápis nie je, ani nebolo možné v danom prípade realizovať bez súčinnosti zapísaného predávajúceho motorového vozidla (žalobcu). Žalobca potvrdil realizáciu úkonov na dopravnom inšpektoráte, smerujúcich k zmene zápisu na dopravnom inšpektoráte na žalovaného v 2. rade (S.-T., s. r. o.). Takýto zápis má len evidenčný charakter (bez relevancie na prechod vlastníckeho práva), preukazuje však okolnosti, za ktorých žalovaný v 2. rade uzatváral kúpnu zmluvu o prevode predmetného vozidla. Súd, rozhodujúci v zmysle zásady kontradiktórnosti konania, žalobu zamietol, keď žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno o absencii dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade pri nadobudnutí predmetného vozidla. Práve v dôsledku vyššie uvedených úkonov žalobcu žalovaný v 2. rade nadobudol vedomosť o oprávnenosti žalovaného v 2. rade (ako predávajúceho) nakladať s predmetným vozidlom (už dňa 2. 12. 2004 bol uskutočnený záznam o prevode držby).
V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému v 1. rade na základe faktúry kúpnu cenu z predmetného vozidla, k odovzdaniu ktorého došlo na základe preberacieho protokolu, prostredníctvom splnomocneného nájomcu leasingu Ing. A. D. - D. dňa 15. 12. 2004, ako aj po ukončení leasingu preberacím protokolom zo dňa 11. 1. 2006. Žalovaný v 2. rade v dôsledku uvedeného nadobudol vlastnícke právo k predmetnému vozidlu aj od nevlastníka, teda žalovaného v 1. rade, v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže zmluva bola uzatváraná medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.
Je potrebné uviesť, že kúpna zmluva a leasingová zmluva, uzatváraná dňa 15. 12. 2004, predstavovala dva zmluvné vzťahy, pričom leasingová zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a Ing. A. D. - D., bola zmluvou závislou od zmluvy kúpnej (mohla vzniknúť až po uzatvorení kúpnej zmluvy). Vzhľadom na platnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nebol daný dôvod neplatnosti následnej leasingovej zmluvy. Nebola taktiež daná vecná pasívna legitimácia vyslovenia neplatnosti leasingovej zmluvy, keďže nebol daný okruh účastníkov konania (zmluvnou stranou - nájomcom bol Ing. A. D., ktorého žalobca neoznačil za účastníka konania, pričom v konaní o určenie neplatnosti zmluvy musia sa konania, či už ako žalobcovia, alebo žalovaní, účastniť všetci tí, ktorí ju uzavreli. Navyše odstúpením od zmluvy leasingová zmluva zanikla.
Žalovaný v 2. rade, ktorý platne nadobudol vlastnícke právo podľa Obchodného zákonníka od žalovaného v 1. rade, následne uzavrel leasingovú zmluvu so žalovaným v 3. rade a preto nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti ani ďalšej zmluvy označenej žalobcom v žalobnom petite (keďže okrem neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade nebol tvrdený žiaden iný dôvod neplatnosti zmlúv následne uzavretých žalovaným v 2. rade).
Súd konanie o vydanie motorového vozidla zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému prislúchal tento dispozitívny úkon. Súhlas žalovaného so späťvzatím tejto časti žaloby sa nevyžadoval, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným v 1. až v 3. rade, ktorí boli v konaní úspešní voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žiaden zo žalovaných v 1. až v 3. rade si neuplatnil náhradu trov konania, v priebehu celého konania žiaden z nich nenavrhol, aby súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť im vzniknuté trovy, nebolo možné im náhradu trov konania priznať. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, ktorý zo strany žalovaných nebol v priebehu celého súdneho konania vznesený.
Dôvodom nepriznania náhrady trov konania žalovanému v 1. rade boli aj okolnosti prípadu, v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Tieto boli konkrétne vzhliadnuté v správaní sa žalovaného v 1. rade, ktorý nezaplatením zostatku kúpnej ceny (hoci mu uvedená povinnosť bola
uložená vykonateľným rozsudkom súdu) privodil spor medzi účastníkmi konania a zavinil nastalú situáciu. Napriek prevzatiu kúpnej ceny od žalovaného v 2. rade (za predmetné vozidlo), túto neodovzdal žalobcovi, nerešpektujúc dojednanú výhradu vlastníckeho práva, ktorú sám dohodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v piatich vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.