Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-112-2003.pdf
PDF · 91.57 KB
No categories available
8C/112/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľa S. P. B., pobočka T., J. XXXX,. proti odporcovi V. O. P. T., a.s., T., K. X,. IČO XX. XXX. XXX,. právne zastúpenému JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v T., P. XX,. o zaplatenie 95 807,-Sk, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 23.951,60 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 11.230,-Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 95.807,-Sk. V návrhu uviedol, že dňa 7.7.2000 došlo k ťažkému pracovnému úrazu v organizácii odporcu, keď pracovník M. B. vŕtal otvory do oceľovej pásoviny 2x20x50 mm na stĺpovej vŕtačke, pričom materiál nemal upnutý, držal ho v ľavej ruke v rukavici. Vŕtačka mu namotala s materiálom rukavicu a ruku, pričom mu odtrhla ľavý palec. Poškodený utrpel zranenia, ktoré si u neho vyžiadali práceneschopnosť v trvaní od 7.7.2000 do 21.12.2001 s následnou invaliditou od 7.1.2002, lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Vyplatené nemocenské dávky boli vo výške 119.759,-Sk. Príčinou ťažkého pracovného úrazu bola skutočnosť, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, najmä nepridelil zamestnancovi pracovný postup, neinformoval ho o ohrozeniach, ktoré sa pri práci na vŕtačke môžu vyskytnúť a nepreukázal konkrétne zaškolenie pracovníka podľa písomnej prípravy - návod na obsluhu pracovného stroja a príslušných predpisov a pri školení neoveril jeho znalosti, preto za úraz nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Odporca vyjadril nesúhlas s uhradením celkovej výšky nemocenských dávok 119.759,- Sk, uhradil navrhovateľovi iba 20% z celkovej sumy vo výške 23.952,-Sk, preto sa v zostávajúcej časti domáhal navrhovateľ zaplatenia súdnou cestou.
Odporca žiadal návrh zamietnuť najmä z dôvodu, že z protokolu o vyšetrovaní príčin pracovného úrazu je zrejmé, že k úrazu došlo jednak z dôvodov na strane zamestnávateľa, jednak z dôvodov na strane zamestnanca, pričom má za to, že väčšia miera zavinenia bola na strane zamestnanca. U poškodeného sa jednalo o skúseného zamestnanca s dlhoročnou praxou, ktorý pri vŕtaní otvorov do oceľovej pásoviny použil nebezpečný postup pri práci na vŕtačke, používal rukavice, pridržiaval obrobok rukou, neupol ho do strojného zveráka, teda konal ľahkomyseľne, nedbanlivostne a nebezpečne riskoval, a to napriek tomu, že bol o podmienkach bezpečnosti práce na vŕtačke preškolovaný. Uviedol, že odporca priznáva
mieru zavinenia na vzniknutom úraze vo výške 20%, čo vzhľadom na okolnosti považuje za dostatočnú mieru zavinenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka M. B., oboznámil návrh, výzvu zo dňa 21.1.2002, protokol I. práce T. zo dňa 7.8.2000, odvolanie na výzvu, rozhodnutie S. P., pob. T. zo dňa 22.5.2002, zápisnicu o rokovaní zo dňa 14.2.2002, vyčíslenie nemocenských dávok, výpis z obchodného registra odporcu, kópiu záznamu o účasti na opakovaných inštruktážach bezpečnosti práce S. XXXXXXX,. bezpečnostné pokyny, zápis z komplexného vyšetrenia príčin pracovného úrazu zo dňa 11.7.2000, čestné vyhlásenie Š. G. a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z výsluchu navrhovateľa a protokolu o vyšetrovaní príčin pracovného úrazu zo dňa 7.8.2000 súd zistil, že dňa 7.7.2000 došlo k ťažkému pracovnému úrazu v organizácii odporcu, keď pracovník M. B. vŕtal otvory do oceľovej pásoviny 2x20x50 mm na stĺpovej vŕtačke, pričom materiál nemal upnutý, držal ho v ľavej ruke v rukavici. Vŕtačka mu namotala s materiálom rukavicu a ruku, pričom mu odtrhla ľavý palec. Poškodený utrel zranenia, ktoré si u neho vyžiadali práceneschopnosť v trvaní od 7.7.2000 do 21.12.2001 s následnou invaliditou od 7.1.2002. Z vyčíslenia vyplatených nemocenských dávok zo dňa 7.9.2000 a výzvy č. 2/2002 zo dňa 21.1.2002 na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť dávky poskytnuté z nemocenského poistenia súd zistil, že navrhovateľ vyplatil poškodenému M. B. nemocenské dávky vo výške 119.759,-Sk, ktorých náhradu si v zmysle § 31 zák.č. 274/1994 Z.z. uplatnil voči odporcovi, ako osoby zodpovednej za vzniknutý úraz.
Z písomného vyjadrenia odporcu, odvolania sa proti výzve zo dňa 8.2.2002, rozhodnutia o námietkach zo dňa 22.5.2002 a výpisu platieb súd zistil, že odporca proti výzve na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť dávky poskytnuté z nemocenského poistenia podal odvolanie, v ktorom namietal, že navrhovateľ pri stanovení miery zodpovednosti neprihliadol k miere zavinenia poškodeného zamestnanca. Navrhovateľ rozhodnutím zo dňa 22.5.2002 č. 800-551/2000-1614-2002/Pd námietkam odporcu nevyhovel. Dňa 21.6.2002 odporca poukázal navrhovateľovi sumu vo výške 23.952,-Sk, čo predstavuje 20% vyplatených dávok nemocenského poistenia.
Z protokolu o vyšetrovaní príčin pracovného úrazu zo dňa 7.8.2000 súd zistil, že pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu boli zistené nedostatky jednak zo strany poškodeného M. B., ako aj zo strany zamestnávateľa. Podľa protokolu zo strany poškodeného došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. a/ zák.č. 330/1996 Z.z. v nadväznosti na čl. 135P a 141P STN 20 0700, tým, že poškodený použil nebezpečný postup, keď pri práci na vŕtačke používal rukavice, pridržiaval obrobok rukou a neupol opracovávaný obrobok do strojného zveráka. Zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu § 8 ods. 1 písm. a/, e/, ods. 3 písm. b/ zák.č. 330/1996 Z.z. v nadväznosti na čl. 2P prílohy STN 20 0700 a podnikovej smernice č. N-10 čl. 13 ods. 3d/ tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, t.j. nepridelil pracovníkovi pracovný postup a neinformoval ho preukázateľne o ohrozeniach, ktoré sa pri práci na vŕtačke môžu vyskytnúť, nepreukázal konkrétne zaškolenie pracovníka podľa písomnej prípravy - návodu na obsluhu pracovného stroja a príslušných predpisov a pri školení neoveril jeho znalosti.
Zo zápisníka bezpečnosti práce a záznamu o účasti na opakovaných inštruktážach o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane súd zistil, že u odporcu boli vykonávané opakované inštruktáže o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane, posledné školenie pred vznikom úrazu poškodeného sa uskutočnilo dňa 24.1.2000. Z čestného prehlásenia majstra oddelenia XXXX Š. G. súd zistil, že súčasťou školenia o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane uskutočneného dňa 24.1.2000 boli aj bezpečnostné predpisy pre prácu na kovoobrábacích strojoch podľa STN 20 0700. Zo záznamu o účasti na opakovaných inštruktážach o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane súd zistil, že poškodený M. B. sa školenia konaného dňa 24.1.2000 v rozsahu dvoch hodín zúčastnil, čo poškodený v zázname potvrdil svojim podpisom a túto skutočnosť potvrdil aj pri výsluchu pred súdom.
Z STN 20 0708 - vŕtačky súd zistil, že podľa čl.135P STN obrobok sa musí upnúť do strojného zveráka alebo prípravku s úpinkami, upínacími skrutkami na stôl tak, aby pri obrábaní nemohlo dôjsť k jeho
pootočeniu. Podľa čl. 141P STN vŕtačky nesmie obsluhovať pracovník, ktorý má na ruke obväz alebo ochranný kožený prsteník. Pri práci na vŕtačkách sa nesmú používať rukavice.
Svedok M. B. uviedol, že dňa 7.7.2000 po príchode z obeda našiel na stole výkres a vzorku výrobku, ktoré mal urobiť, jednalo sa o vyrezanie kúskov plechov o dĺžke asi 5 cm, do ktorých mal vyrezať otvory. Poškodený uviedol, že nečakal na pokyny nadriadeného, vedel čo má robiť, riadil sa svojim vlastným rozumom, pričom postupoval tak, že zobral plech a navŕtal diery na celý pás, ktorý sa pri odyhovaní zachytil a natočil do vŕtačky, pričom plech nestihol pustiť a tak došlo k pracovnému úrazu. Poškodený uviedol, že vedel o tom, že si mal plech uchytiť do zveráka, ako aj o tom, že pri práci nemal mať oblečené rukavice, napriek tomu tak neurobil. Uviedol, že rovnakú prácu robil už v minulosti asi 3-4 krát a ani vtedy si plech neupevňoval do zveráka a používal rukavice, napriek tomu, že vedel o tom, že takto nemá postupovať. Potvrdil, že sa zúčastnil školenia bezpečnosti práce konaného dňa 24.1.2000, pripustil možnosť, že súčasťou tohto školenia boli aj bezpečnostné predpisy pre prácu na kovoobrábacích strojoch podľa STN 20 0700.
Podľa § 31 ods. 1,2 zák.č. 274/1994 Z.z. o S. P. sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia uplatňuje S. P. v súdnom konaní podľa osobitných predpisov.
Podľa § 190 ods. 1 zák.č. 65/1965 Zb ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 191 ods. 2 zák.č. 65/1965 Zb. zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého zamestnanca alebo zneužitie iných omamných prostriedkov postihnutým zamestnancom,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
V danom prípade súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný iba sčasti. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k pracovnému úrazu zamestnanca odporcu M. B., ktorému navrhovateľ vyplatil dávky poskytnuté z nemocenského poistenia v celkovej výške 119.759,-Sk, táto skutočnosť nebola v konaní sporná. V zásade má teda navrhovateľa podľa § 31 zák.č. 274/1994 Z.z. o S. poisťovni právo na náhradu ním poskytnutých dávok voči tretím osobám, poskytnutých z nemocenského poistenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V danom prípade sa odporca bránil tým, že nešlo o zavinenie len na strane zamestnávateľa, prevažná časť zavinenia pri vzniku pracovného úrazu bola na strane poškodeného zamestnanca, ktorý použil nebezpečný postup, keď pri práci na vŕtačke používal rukavice, pridržiaval obrobok rukou a neupol opracovávaný obrobok do strojného zveráka. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto obrana odporcu je dôvodná. V konaní súd zistil, že u odporcu boli vykonávané opakované inštruktáže o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane, posledné školenie pred vznikom úrazu poškodeného sa uskutočnilo dňa 24.1.2000, pričom z čestného prehlásenia majstra oddelenia XXXX Š. G. súd zistil, že súčasťou školenia o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane uskutočneného dňa 24.1.2000 boli aj bezpečnostné predpisy pre prácu na kovoobrábacích strojoch podľa STN 20 0700. Zo záznamu o účasti na opakovaných inštruktážach o bezpečnosti práce a požiarnej ochrane súd zistil, že poškodený M. B. sa školenia
konaného dňa 24.1.2000 v rozsahu dvoch hodín zúčastnil, čo poškodený v zázname, ako aj pri výsluchu pred súdom potvrdil. V danom prípade sa jednalo o dlhoročného skúseného zamestnanca, ktorý podľa vlastného vyjadrenia vedel o tom, že pri práci na vŕtačke si má obrábaný výrobok upevniť do zveráka, že nemá prácu vykonávať v rukaviciach, napriek tomu tak opakovane nerobil. Práve fakt, že obrábaný výrobok poškodený držal v rukách, neupevnil ho do zveráka, následkom čoho došlo k omotaniu plechu okolo vŕtačky, bol podľa názoru súdu tou podstatnou skutočnosťou, pre ktorú došlo k vzniku pracovnému úrazu, preto súd videl prevažnú mieru zavinenia na strane poškodeného zamestnanca a túto mieru zavinenia súd ustálil na 60%. Zo strany zamestnávateľa súd videl zavinenie v tom smere, že zamestnávateľ sústavne nevyžadoval a nekontroloval u zamestnancov znalosť preškolení a neposkytol v danom konkrétnom prípade zamestnancovi technologický postup pre výrobu výrobku; mieru zavinenia zamestnávateľa súd ustálil na 40 %. Z uvedených dôvodov potom súd potom podľa miery zavinenia zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 23.951,60 Sk, ktorá spolu s už vyplatenou sumou 23 952,-Sk dňa 21.6.2002 predstavuje 40% z vyplatených dávok poskytnutých z nemocenského poistenia v celkovej výške 119.759,-Sk. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ako mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade bol pomer úspechu odporcu v konaní 50% (71 855,40 : 95 807 = 0,75-(1-0,75)=0,75-0,25=0,50), preto mu súd priznal polovicu náhrady trov konania. Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia vo výške 17 670,-Sk (2 úkony právnej pomoci podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z. á 3.524,-Sk: prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu + 2x režijný paušál á 134,-Sk; 2 úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. á 3.650,- Sk: zastupovanie na pojednávaniach dňa 28.9.2005 a 10.10.2007 + 1x režijný paušál á 150,-Sk + 1x režijný paušál á 178,-Sk; DPH z odmeny vo výške 2.726,-Sk, súdny poplatok za odpor vo výške 4.790,- Sk), z toho 50% = 11.230,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.