Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-79-2005.pdf
PDF · 131.56 KB
No categories available
14C/79/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu S. T., a.s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v B., N. slobody č. X,. proti žalovanému S. Z. Z. - Z. O. č. XX-XX,. D. - S., IČO: XXXXXXXX,. so sídlom v D., A. B. č. XX,. zastúpenému JUDr. J. K., advokátom so sídlom vo Z., N. S. č. XX/XX,. o zaplatenie 405.928,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 65.184,- Sk, na účet JUDr. J. K., advokáta so sídlom Z., N. S. č. 70/36, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 2. 5. 2005, ktorá bola doručená súdu dňa 3. 5. 2005 domáhal voči žalovanému, tiež pôvodne aj ešte ako voči žalovanému I) P. U., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom v H., K. I. č. XXXX. a tiež pôvodne aj ešte ako voči žalovanému III) D. - M, s.r.o., so sídlom v K. č. XXX,. IČO: XXXXXXXX. zaplatenia 405.928,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 405.928,- Sk od 30. 3. 2005 až do zaplatenia z titulu náhrady škody, keď žiadal, aby tímto bola uložená povinnosť nahradiť škodu spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodne žalovaný I) poškodil podzemný telekomunikačný kábel v mesiaci apríl 2004 v D., keď vykonával výkopové práce nového vodovodného potrubia pre žalovaného. Podľa neho pôvodne žalovaný I) za škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka porušením § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, keď si mal počínať tak, aby pri výkopových prácach nedošlo k poškodeniu podzemného telekomunikačného kábla. Za túto škodu zodpovedá aj žalovaný, pre ktorého sa tieto výkopové práce vykonávali, keď tento tiež za túto škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka porušením § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, lebo tento mal pôvodne žalovaného I) poučiť o existencii podzemných telekomunikačných vedení v mieste vykonávania výkopových prác. Z opatrnosti si uplatnil aj náhradu škody aj proti pôvodne žalovanému III), lebo pôvodne žalovaný I), ktorý kábel poškodil, vykonával práce pri plnení pracovných povinností pôvodne žalovaného III). Oprava poškodeného telekomunikačného kábla včítane ušlého zisku si vyžiadala náklady v sume 405.928,- Sk. Žalovaný, tiež pôvodne žalovaní I) a III) boli vyzvaný na náhradu spôsobenej škody, túto neuhradili, preto podal voči nim žalobu na súd.
Pôvodne žalovaný III) so žalobou nesúhlasil. Nesúhlas so žalobou odôvodnil tým, že nevykonával výkopové práce pre žalovaného pre nové vodovodné potrubie, pri ktorých prácach bol poškodený podzemný telekomunikačný kábel v mesiaci apríl 2004 v D., ani nezamestnával pôvodne žalovaného I) pri týchto prácach, keď žiadal žalobu voči sebe zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na jeho strane.
O žalobe žalobcu voči pôvodne žalovanému III) súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 14C 79/2005-121 zo dňa 28. 3. 2006 v spojení s opravným uznesením č.k. 14C 79/05-128 zo dňa 9. 5. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 6. 2006, pričom žalobu žalobcu voči pôvodne žalovanému III) zamietol a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť pôvodne žalovanému III) trovy konania 29.158,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že pôvodne žalovaný III) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, lebo žalovaný si výkopové práce pre rekonštrukciu vodovodného potrubia úžitkovej vody u pôvodne žalovaného III) neobjednal, pôvodne žalovaný I) pri reálnom vykonávaní týchto výkopových prác nebol v pracovno-právnom, ani v žiadnom inom právnom vzťahu voči pôvodne žalovanému III), ktorý by zakladal jeho zodpovednosť na náhradu škody. Medzi pôvodne žalovaným I) a pôvodne žalovaným III) vykonaným dokazovaním nebol zistený žiaden vnútorný vzťah k činnosti pôvodne žalovaného I) pri uskutočnení výkopových prác.
Pôvodne žalovaný I) tiež so žalobou nesúhlasil. Nesúhlas so žalobou odôvodnil tým, že síce v dňoch 21. 4. 2004 až 30. 4. 2004 vykonával výkopové práce, konkrétne výkop ryhy pre žalovaného strojom DH 0411, keď pri tejto výkopovej práci došlo k poškodeniu, resp. k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických káblov, ale pri výkopových prácach postupoval v súlade s príslušnými predpismi, z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. O skutočnosti, že sa na mieste výkopu nachádzajú podzemné telekomunikačné káble informoval sám žalobca, ktorý sám vyznačil v teréne kolíkmi miesta, kde sú káble uložené a kde sa kopať nemôže. Podľa príslušných predpisov sa v okruhu 1,5 metra od vyznačeného miesta uloženia káblov nesmie kopať, k porušeniu káblov došlo však až vo vzdialenosti 4,5 metra od vyznačených kolíkov. Predmetná vec bola vyšetrovaná aj príslušným policajným orgánom, trestné stíhanie bolo prerušené, lebo nebolo preukázané zavinenie ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. On túto činnosť vykonával pre „spoločnosť D. - M“, preto jemu zodpovednosť za škodu nevznikla podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žiadal voči sebe žalobu zamietnuť.
O žalobe žalobcu voči pôvodne žalovanému I) súd rozhodol čiastočným rozsudok č.k. 14C/79/2005-170 zo dňa 3. 4. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 5. 2007, pričom žalobu žalobcu voči pôvodne žalovanému I) zamietol a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť pôvodne žalovanému I) trovy konania 59.044,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že pôvodne žalovaný I) za škodu sám nezodpovedá, žalovaný si výkopové práce pre rekonštrukciu vodovodného potrubia úžitkovej vody u pôvodne žalovaného I) neobjednal, pôvodne žalovaný I) pri vykonávaní týchto výkopových prác bol v pracovno-právnom vzťahu voči Ing. M. Ď. - D. - M, IČO: XXXXXXXX,. so sídlom podnikania v K. č. XXX,. a to na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 21. 4. 2004. Preto súd žalobu voči pôvodne žalovanému I) zamietol.
Žalovaný so žalobou tiež nesúhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 3. 10. 2005, ktoré bolo doručené súdu dňa 3. 10. 2005 k žalobe uviedol, že ju pokladá za nedôvodnú a za neopodstatnenú. Nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so zmienenou škodou, ktorá ujma naviac je podľa neho neprehľadná a zo strany žalobu nepodložená. Tieto závery potvrdilo napokon aj vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne policajným orgánom O. P., Úradom justičnej a kriminálnej polície Z. ČVS: O.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX.. Doposiaľ neobdržal žiadnu faktúru, či iný hodnoverný doklad potvrdzujúci vznik škody pre žalobcu. Vyčíslenie škody nevyplýva ani zo samotne žaloby. Z obsahu žaloby nie je možné zistiť, na základe akých skutkových a právnych skutočností žalobca vyvodzuje záver o jeho zodpovednosti za škodu, a v akých konkrétnych skutkových okolnostiach má táto zodpovednosť spočívať. Pri zemných prácach týkajúcich sa výstavby vodovodného potrubia on neporušil žiadnu zákonnú, ani zmluvnú povinnosť, a ani nezavinil vznik škody pre žalobcu. Má za to, že v posudzovanom prípade absentujú minimálne dve podmienky pre vznik a akceptáciu jeho zodpovednosti za škodu, konkrétne jeho protiprávne konanie a príčinná súvislosť medzi takýmto konaním a škodou, pričom aj samotná škoda vyčíslená žalobcom vyvoláva pochybnosti pre minimálne jej nedostatočnú špecifikáciu.
Žalobca sa v súdenej veci zúčastnil len jedného pojednávania, konkrétne dňa 19. 1. 2006. Ďalších pojednávaní, konkrétne dňa 28. 3. 2006, dňa 3. 4. 2007 a dňa 12. 7. 2007 sa nezúčastnil, na tieto pojednávania bol predvolaný vždy riadne, ani v jednom prípade nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd na týchto pojednávaniach vec prejednal bez jeho prítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu, ako zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Predpokladmi tejto zodpovednosti sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu. Protiprávnosť úkonu je v jeho rozpore s objektívnym právom, teda z právnym poriadkom. Úkon je prejavom ľudskej vôle navonok, v ktorom sa prejavuje psychická a fyzická zložka človeka. Preto, aby úkon mohol byť kvalifikovaný ako protiprávny, Občiansky zákonník vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Škoda je definovaná tak, že ide o majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Škoda sa delí na škodu na veciach (majetku), tzv. vecnú škodu a na škodu na zdraví (živote). Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Zistenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Zavinenie je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Je definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie ako psychické vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu, tiež príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník pri všeobecnej zodpovednosti za škodu je založený na princípe zodpovednosti za predpokladané zavinenie. To znamená, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce exkulpovať musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí a služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
Dňa 22. 4. 2004 o 10.00 hod. v D. na voľnom priestranstve pri ceste I/50, oproti budove „S. D.“ v smere od vodného toku S. k ceste I/50 došlo pri práci s bagrom DH 0411 k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických káblov, čím žalobcovi vznikla škoda.
Výkopové práce vykonával s pracovným strojom - bagrom DH 0411 P. U., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom v H., K. I. č. XXXX, ktorý ešte ako účastník konania, nakoľko v konaní bol označený tiež za jedného zo žalovaných zistenú skutočnosť potvrdil. Vykonával ich na základe písomnej dohody o vykonaní práce, ktorú uzavrel dňa 21. 4. 2004 s „I.. M. Ď. D. - M, sídlo XXX. XX. K. XXX,. zástupca Ing. M. Ď.“. Podľa nej sa zaviazal vykonať pracovnú úlohu: výkop ryhy pre „Z. D. strojom DH 0411“ v období od 21. 4. 2004 do 30. 4. 2004 za odmenu 1.500,- Sk.
Svedok Ing. M. Ď., nar. X.. XX.. XXXX. potvrdil, že žalovaný si u neho ako živnostníka objednal stroj na vykonávanie zemných prác, pri ktorých dňa 22. 4. 2004 došlo k roztrhnutiu telekomunikačných káblov žalobcu, pričom v tejto súvislosti doposiaľ vôbec nebol žalobcom oslovený. Na základe objednávky žalovaného stroj poskytol, strojníkom na tomto stroji, teda výkopové práce pre žalovaného na základe objednávky žalovaného vykonával P. U.. Stroj, ktorým boli v čase roztrhnutia telekomunikačných káblov vykonávané výkopové práce P. U. patril jemu, P. U. tieto zemné výkopové práce na tomto stroji vykonával na základe písomnej dohody o vykonaní práce, ktorú s ním uzavrel.
Žalovaný si objednal vykonanie výkopových prác z dôvodu rekonštrukcie vodovodu úžitkovej vody písomne listom značky RE 22/2004 zo dňa 20. 4. 2004 u „Ď. M. f L. K. D. - M“. V písomnej objednávke uviedol, že priestor a spôsob vykonávania prác bude upresnený priamo na mieste pri osobnom jednaní so zástupcom ich organizácie.
Žalovaný na predpísanom tlačive žalobcu 8. 10. 2003 písomne požiadal o vyjadrenie o existencii telekomunikačných zariadení na stavebnú akciu „rekonštrukcia vodovodu úžitkovej vody SZZ D.“ s uvedením miesta vykonávania prác a katastrálneho územia „D.“, keď žalobca k tejto žiadosti na tom istom predpísanom jeho tlačive písomne sa k tejto žiadosti vyjadril dňa 8. 10. 2003 pod číslom: XXX/ XXXX. tak, že pri realizácii plánovanej stavebnej akcie dôjde k styku s telekomunikačným zariadením miestnej a diaľkovej siete s tým, že v ďalších podmienkach bolo dojednané vytýčenie kábla s konkrétnymi zamestnancami žalobcu. Vyjadrenie bolo vydané s platnosťou do dňa 8. 10. 2005.
Dňa 19. 4. 2004 na tvári miesta bolo vytýčené pre tieto stavebné práce, resp. pre účel týchto stavebných prác podzemné telekomunikačné vedenie a zariadenie žalobcu, o čom bola spísaná písomná zápisnica o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004. Križovanie podľa tejto zápisnice bolo „orientačne“ zakreslené na situačnom nákrese, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zápisnice.
Svedok J. P., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Z., B. V. č. XXXX/XX. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalobcu od 19. 12. 1985, jeho pracovný pomer u žalobcu stále trvá. V súčasnom období pracuje u žalobcu v pracovnom zaradení ako technik, v apríli 2004 pracoval u žalobcu ako montér. K skutkovým okolnostiam prípadu uviedol, že vytyčovať v teréne telekomunikačné káble bol on, a to spolu s ďalším spolupracovníkom M. V.. Tento už v súčasnom období nie je zamestnancom žalobcu. Pamätal si, že kábel nebolo možné súvisle vytýčiť. V takomto prípade sa vytyčuje kábel len takým spôsobom, že podľa knihy káblov sú vyznačené určité body, keď ich porovnaním v teréne sa kábel vytýči. Vytýčenie sa zakreslilo aj v protokole, keď bolo jeho súčasťou. Po vyhľadaní kábla v teréne označili miesto, trasa sa vytyčovala kolíkmi, keď označili miesto, kolík na miesto vyznačenia si zabil do zeme sám dodávateľ. Podľa neho nie je možné pri vytyčovaní sa pomýliť, pretože pri vytyčovaní kábla sa marker nájde, marker sa hlási. Po danej poruche, teda po pretrhnutí káblov prišiel na tvár miesta, ale nebol tam medzi prvými. Keď on už prišiel na tvár miesta po pretrhnutí káblov, určité práce s odstraňovaním poruchy už boli vykonané. Zamestnanci žalobcu, ktorý prišli po poruche na tvár miesta ako prvý povedali, že priestor narušenia sa má zväčšiť, podľa jeho popisu na mieste pretrhnutia káblov bola veľká jama, kopec blata, ťažko sa bolo orientovať v teréne. Keď on prišiel na tvár miesta po poškodení, miesto poškodenia bolo už rozšírené. K veľkosti rozšírenia na tvári miesta po poruche sa nevedel presne vyjadriť, orientačne uviedol 2 metre, možno 2 a pol metra. Pri vytyčovaní káblov sa dávalo aj slovné poučenie, a to vo všeobecnosti, či to bolo i v tomto prípade to na 100 % nemohol potvrdiť. V tomto prípade telekomunikačný kábel mal byť umiestnený v hĺbke 110 cm, je na to norma. Tiež mal byť prikrytý fóliou, fólia mala byť oranžovej farby, je tiež na to norma.
Svedok Ing. M. V., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom Z., J. D. č. XXXX/X. vypovedal, že u žalobcu pracuje asi od 1. 1. 1993, keď je jeho zamestnancom stále. V súčasnom období u neho pracuje ako špecialista centra sieťovej infraštruktúry juh. V apríli 2004 pracoval u žalobcu v pracovnom zaradení ako koordinátor tímu údržby optickej siete. K skutkovým okolnostiam prípadu vypovedal, že pri vytyčovaní telekomunikačného vedenia v teréne nebol. Káble vytyčovali však jeho ľudia, teda ľudia, ktorí po pracovnej stránke v tom čase podliehali jemu. V tomto prípade ho títo neinformovali o vytyčovaní káblov v teréne, nebol na to dôvod. Vo všeobecnosti vypovedal, že vytyčovanie káblov v teréne sa robí rozdielne u metalických káblov a u optických káblov, i keď navonok vytyčovanie môže vyzerať, že sa robí rovnako, ale u týchto dvoch druhov káblov ide o odlišný princíp pri vytyčovaní. V súdenom prípade boli vytyčované optické káble. V prípade optických káblov pri výstavbe trasy, teda pri ukladaní týchto káblov sa na káble ukladajú určité značky, označené ako markery. Čo sa týka týchto markerov je pravidlo, že musia byť umiestňované na optické káble v určitej vzdialenosti. V súčasnom období je táto vzdialenosť minimálne 30 metrov. Takto sa markery umiestňujú na optické káble, ak sú káble umiestňované rovno. Ak však dochádza k ich vybočeniu a toto vybočenie je väčšie ako 30 centimetrov, markery sa musia umiestniť presne na zlom vybočenia. Tieto markery sa na optické káble zakladajú preto, lebo podľa nich sa optické káble vyhľadávajú, pričom pri vyhľadávaní sa pri týchto optických kábloch dá nájsť jedine miesto markera. Čo sa týka metalických káblov, na tieto sa markre vôbec nezakladajú. Takýto metalický kábel sa však dá nájsť v celom jeho priebehu. To neplatí u optických káblov. Pri týchto, keď vyhľadávať narazí na
marker, správa sa ináč ako inokedy a to akusticky i signalizačne, čo vyhodnotí pracovník, ktorý robí vyhľadávanie. Samozrejme tento pracovník musí vedieť toto vyhodnotiť. Kedy sa robila výstavba práve týchto optických káblov sa vyjadriť nevedel, malo by to vyplývať z technickej dokumentácie, ale podľa neho iste tieto markre boli umiestnené i na tieto optické káble. On sám vytýčil v teréne v iných prípadoch trasy takýchto optických káblov takýmto spôsobom veľa krát. Podľa neho jediný prípad, kedy by mohlo dôjsť k chybnému vytýčeniu optických káblov v teréne je vo vzdialenosti do dvoch metrov od koľají, ktoré sú elektrifikované. V praxi sa nestretol s nejakými inými odchýlkami. Čo sa týka daného prípadu, on na tvár miesta prišiel až potom, čo káble boli už pretrhnuté. Išlo o dosť vážnu poruchu, bol na tvári miesta medzi prvými. Išlo o poruchu množstva telefónnych liniek, a to aj medzinárodných. Na tvári miesta videl výkop, bager, poškodené káble. On mal za úlohu, aby prevádzka telekomunikačných sietí bola, čo aj dočasným spôsobom obnovená. Preto požiadal bagristu, ako aj ľudí zo záhradkárov, aby mu pomohli. Bagrista na jeho žiadosť rozšíril dosť široko miesto, kde došlo k pretrhnutiu káblov. Aby bolo možné dostať sa na konce káblov, kde už neboli porušené, boli nútení vykopať ďalšie dve jamy vo vzdialenosti do 100 metrov od miesta poruchy. Išlo o veľmi zlý terén, o bažiny, pracovalo sa vo vode a v blate. Kolíkom na tvári miesta zvlášť nevenoval pozornosť, pre neho bolo dôležité spustiť prevádzku. Policajti na tvár miesta prišli až potom, keď už miesto, kde došlo k pretrhnutiu káblov bolo rozkopané. Avšak pred policajtami prišla na tvár miesta i ich právna zložka, teda právna zložka jeho zamestnávateľa, ktorá si zabezpečila fotodokumentáciu. Podľa jeho požiadavky miesto, kde došlo k pretrhnutiu telekomunikačných káblov bolo rozšírené, čo sa týka výkopu zhruba na tri metre. Neskôr, keď sa situácia ukľudnila bol nájdený jeden marker, a to v kope hliny, na kraji, podľa neho musel byť vykopaný ako prvý, teda hneď na začiatku. Pamätal si na to veľmi dobre, lebo tento istý marker, pretože nebol poškodený, bol umiestňovaný pri oprave opätovne na kábel. Podľa svedka markre na optické káble v tom čase, teda v čase ich výstavby mali byť umiestňované vo vzdialenosti od 50 do 60 metrov, v súčasnom období sa umiestňujú vo vzdialenosti minimálne 30 metrov od seba, až na výnimky ich vybočenia. Aby prijímač, teda vyhľadávač mohol marker zamerať, marker musí byť umiestnený aj v správnej hĺbke od nula do dvoch metrov, teda ak by bol umiestnený napríklad v hĺbke 4 metre, vyhľadávač ho nezamerá.
Svedok K. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom D., N. č. XXX/XX. k veci vypovedal, že v apríli roku 2004 bol policajtom O. riaditeľstva policajného zboru Z., úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania D.. Od 1. 1. 2005 už nie je v policajnej činnej službe. S odstupom času k udalosti uviedol, že si pamätá, že z titulu svojej práce, ako policajný orgán prišiel na tvár miesta potom, čo došlo k pretrhnutiu telekomunikačného vedenia. Pamätal si, že tam bola zvada. Čas, kedy prišiel na tvár miesta si nepamätal, prišiel tam v rámci výjazdu. Bol tam zo strany policajného orgánu sám. Kde bol kábel roztrhnutý, potom, čo prišiel na tvár miesta on, išlo o široko rozkopaný priestor. Záhradkári povedali, že to bolo rozkopané do šírky na príkaz tých pánov, čo prišli z telekomunikácií. Na tvári miesta sa nedala zistiť trasa vytýčenia káblov, všetko bolo rozkopané, výkop bol široký, s odstupom času akú mal šírku, to si už nepamätal, bol to dosť neštandardný výkop. Čo videl na tvári miesta, to zachytil vo fotodokumentácii. Čo sa týka kolíkov, videl, že tieto tam boli, avšak niektoré už porozhadzované. Zvada bola preto, lebo záhradkári tvrdili, že kopali podľa vytýčenia, tí čo boli z telekomunikácií tvrdili, že trasa bola dobre vytýčená, ale telefonovali pritom niekde, keď nevedel uviesť kde, pričom sa pýtali, či skutočne bola dobre trasa vytýčená, či nemohlo dôjsť k zlému vytýčeniu trasy.
Svedok Š. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom D., N. č. XXX/X. vypovedal, že je členom žalovaného, konkrétne aj členom jeho výboru a to stále, bol ním aj v roku 2004. Sám bol na tvári miesta, keď došlo k vytyčovaniu telekomunikačných káblov, bolo to 19. 4. Za žalovaného tam okrem neho bol ešte vtedajší jeho predseda Ing. R. E. a za druhú záhradkársku osadu XXXX. M. P. a Š. S.. Vytyčovanie prebiehalo tak, že tí čo prišli z telekomu začali vytyčovať od cesty a to tak, že kde ukázali nohou, tak M. P. zabil kolík. Trasa vytyčovania bola v celkovej dĺžke od 100 do 120 metrov. Kolíky sa vytyčovali v teréne len v dĺžke od 30 do 40 metrov na trase, viacej nie. Podstatná časť lúky, kde sa trasa vytyčovala bola bažina. Stavebnými prácami mali cieľ práve túto bažinu odvodniť. Pracovníci z telekomu nedali žiadne poučenie, ako sa má kopať, koľko sa má kopať. Povedali len to, že zhruba 1,5 metra z jednej a z druhej strany, kde sa pretínajú trasy kábla s trasou kopania, aby kopali ručne. To bolo všetko. Drevené kolíky, resp. vzdialenosti medzi drevenými kolíkmi neboli rovnaké. Zabíjali sa od seba vo vzdialenosti od 5 do 6 metrov. Týchto kolíkov bolo sedem, osem kusov, najviac tak do desať kusov. Keď pracovníci z telekomu vytyčovali trasu, mali prístroj, chodili s ním doprava, doľava. Telekomunikačné káble pretínali trasu kopania v jednom bode. Trasa sa začala kopať 21. apríla, v tento deň bol pri výkopových prácach. Hneď prvý deň sa začalo kopať bagrom smerom od studne. Doplnil, že mali vytýčenú trasu aj ich starého pôvodného potrubia kolíkmi, popri tomto sa malo kopať bagristom pre nové potrubie, v prvý deň začatia výkopových prác
s bagristom si prešli celú trasu, pričom mu povedali, že musí kopať pol metra od vytýčenia kolíkmi od starého potrubia. Prvý deň sa ručne nekopalo, čo sa týka druhého dňa, boli tu už pripravení chlapi, chceli kopať aj ručne, ale nedalo sa, preto sa kopalo strojom. Chceli, aby sa vykopala ryha, aby do nej stiekla voda, lebo v mieste výkopových prác bola bažina. Druhý deň, teda 22. 4. došlo k pretrhnutiu telekomunikačných káblov pri kopaní bagrom. Podľa neho to bolo vo vzdialenosti 5 alebo 6 metrov od vytýčenia miesta križovania. Stalo sa to o 10.00 hod. Boli v šoku, že natrafili na kábel. On to oznámil svojmu predsedovi, medzitým už prišli pracovníci z telekomu. Prikázali v mieste pretrhnutia káblov urobiť široký výkop. Až následne prišli policajti. Káble boli úplne pretrhnuté, ochranná fólia tam nebola. Žiadne tanier oranžovej farby, ako marker nevideli, len pracovníci z T. povedali, že ho tam našli. On sám tento marker nevidel.
Svedok Š. H., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom D., A. B. č. XXX/XX. k veci vypovedal, že v apríli 2004 a napokon i doposiaľ je podpredsedom žalovaného. Predtým bol 20 rokov jeho predsedom. Po ňom sa stal predsedom Ing. R. E.. Sám pri vytyčovaní telekomunikačných káblov osobne nebol. Bol však prítomný v čase, keď došlo k pretrhnutiu káblov. V akej vzdialenosti boli od seba drevené kolíky vzdialené, to nevedel povedať. Š. K. ukazoval bagristovi, kade sa má kopať, ako sa má kopať. Ten pokračoval bagrom smerom dozadu, smerom k ceste. Bolo asi 10.00 hod., keď počul bagristu vykríknuť, išiel sa pozrieť a videl, že kábel je pretrhnutý. Bolo to však od dreveného kolíka, ktorým bola vytýčená trasa križovania telekomunikačného vedenia z ich trasou vo vzdialenosti asi 6 metrov, čo aj odkrokoval. Teda asi 6 metrov pred kolíkom došlo k roztrhnutiu tohto kábla. Potom Š. K. volal ich predsedu Ing. R. E., ktorý sa nehlásil. Medzitým prišli pracovníci z telekomunikácií, keď žiadali priestor rozšíriť. Priestor rozšírili o 5 alebo 6 metrov, presne nevedel uviesť. Podľa neho sa to stalo preto, že telekomunikácie zle vytýčili kábel. To však zistil až potom, keď mal doklady od Ing. R. E., pretože podľa nákresu na zápisnici o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004 mal byť ich kábel umiestnený vo vzdialenosti 13 metrov od cesty, čo v skutočnosti bolo podstatne ďalej do cesty. Žiadnu fóliu v mieste pretrhnutia káblov nevidel, ani žiaden znak. Po rozšírení priestoru, kde došlo k pretrhnutiu káblov natiekla do priestoru voda, všade boli bažiny, zamestnanci z telekomunikácií priniesli čerpadlá a odčerpávali vodu.
Z vyšetrovacieho spisu O. riaditeľstva P. vo Z., úradu justičnej a kriminálnej polície P. Z., ČVS: O.- XXXX/X-OSV-ZV-XX. súd zistil, že dňa 22. 4. 2004 oznámil D. F., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom Z. S., Š. č. 386/2, zamestnaný S. T. Z., že dňa 22. 4. 2004 v dobe o 10.00 hod. do šlo v D. pri ceste I./ XX oproti S. pri výkopových prácach k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických káblov, následkom čoho došlo k výpadku spojovacích vedení do ústrední D. H., H., K., K., D., D., Z. S. a k výpadku prenajatých okruhov medzi Z. a D., Z. a H., Z. a V. K., Z. a R. S., keď z telekomunikačnej prevádzky bolo vyradených spolu 6.295 účastníkov ku škode S. T., a.s,. B., N. S. č. X.. Za účelom zistenia páchateľa uvedeného trestného činu bolo vykonané vyšetrovanie oddelením skráteného vyšetrovania v D.. Po oznámení bola dňa 22. 4. 2004 o 13.40 hod. vykonaná obhliadka miesta činu, kde bolo zistené, že miesto pretrhnutia káblov bolo v čase obhliadky znehodnotené pracovníkmi S. T., odstraňovaním poruchy. K veci boli vypočuté osoby Z. S. č. XXXX. D., ktoré sa v čase pretrhnutia káblov nachádzali na mieste, osoby, ktoré vykonávali výkopové práce a boli prítomné pri vytyčovaní káblov, kde vykonaným vyšetrovaním neboli zistené také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali zavinenie pretrhnutia káblov členmi Z. S. č. XXXX. D. alebo osôb podieľajúcich sa na výkopových prácach. Uznesením ČVS: O..XXXX/X-OSV-ZV-XXXX. zo dňa 12. 12. 2004 bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 184 Trestného zákona prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému nie je dôvodná. Žalobca bol povinný v konaní preukázať tri zo štyroch predpokladov zodpovednosti za škodu, konkrétne protiprávny úkon, škodu, a tiež príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V žalobe zo dňa 2. 5. 2005 veľmi všeobecne bez konkrétnejších skutkových okolností uviedol, že žalovaný za škodu zodpovedá preto, lebo mal povinnosť poučiť o existencii podzemných telekomunikačných vedení v mieste vykonávania výkopových prác P. U., ktorý tieto výkopové práce vykonával. Tvrdil, že žalovaný porušil zákonnú právnu povinnosť podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, keď porušenie videl práve v povinnosti žalovaného poučiť P. U. o existencii podzemných telekomunikačných vedení v mieste vykonávania výkopových prác. V § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách je zakotvená všeobecná povinnosť, podľa ktorej každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí
a služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil. Bolo však povinnosťou žalobcu preukázať v čom spočíva porušenie tejto všeobecnej zákonnej povinnosti žalovaným. Tento predpoklad zodpovednosti za škodu však žalobca nepreukázal. Je nepochybné, že dňa 22. 4. 2004 o 10.00 hod. v D. na voľnom priestranstve pri cesta I/., oproti budove „S. D.“ v smere od vodného toku S. k ceste I/XX došlo pri práci s bagrom DH 0411 k roztrhnutiu dvoch diaľkových optických káblov. Tieto výkopové práce vykonával s pracovným strojom bagrom DH 0411 P. U., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H., K. I. č. XXXX. na základe písomnej dohody o vykonaní práce zo dňa 21. 4. 2004, ktorú mal uzatvorenú s podnikateľom Ing. M. Ď., nar. X.. XX.. XXXX,. podnikajúcim pod obchodným menom Ing. M. Ď. - D. - M. T. medzi nimi bol založený pracovno-právny vzťah. Výkopové práce si u podnikateľa Ing. M. Ď. - D. - M objednal žalovaný. Tento bol stavebníkom, tiež investorom výkopových prác, pri ktorých došlo k roztrhnutiu podzemného telekomunikačného vedenia žalobcu. Ďalej je nepochybné, že žalovaný pred začatím výkopových prác požiadal žalobcu o vyjadrenie o existencii telekomunikačných zariadení v mieste vykonávania výkopových prác žiadosťou zo dňa 8. 10. 2003. Na túto žiadosť žalobca sa písomne vyjadril dňa 8. 10. 2003 tak, že pri realizácii týchto prác dôjde k styku s telekomunikačným zariadením jeho miestnej i diaľkovej siete s podmienkou potreby vytýčenia trasy tohto styku. Trasa v teréne bola vytýčená, o čom svedčí zápisnica o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004. Tu bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že vytýčenie trasy podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia bolo v teréne správne. Žalobca na preukázanie tohto však neprodukoval žiadne konkrétne a nepochybné dôkazy. Zápisnica o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia a zariadenia zo dňa 19. 4. 2004 sa odvoláva len na orientačné zakreslenie križovania v situačnom nákrese, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto zápisnice. Išlo ako súd zistil z výpovedí svedkov J. P. a Ing. M. V. o vytýčenie trasy optických telekomunikačných káblov, ktoré resp. trasa ktorých bola vytyčovaná v teréne prostredníctvom markrov. Svedok Ing. M. V. pri vytýčení trasy týchto káblov v teréne osobne nebol, z jeho výpovede vo všeobecnosti vyplynulo, ako v teréne má prebiehať vytyčovanie trasy optických telekomunikačných káblov. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že ak trasa optických káblov má byť vytýčená v teréne správne, vyžaduje sa splnenie určitých noriem už pri výstavbe optických káblov, aby bolo možné v budúcnosti v prípade potreby vytýčiť ich trasu. Žalobca bol povinný v konaní produkovať dôkazy o tom, akým spôsobom optické káble pri výstavbe boli ukladané do terénu, ďalej preukázať, či boli splnené všetky normy pri ich výstavbe, čo sa týka ukladania markerov na optické káble, keď o tomto žalobca neprodukoval žiadne dôkazy. Tiež okrem situačného orientačného nákresu nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že trasa optických káblov pri vytyčovaní v teréne bola vytýčená správne. Lebo len v prípade preukázania tejto skutočnosti by prichádzalo do úvahy porušenie zákonnej právnej povinnosti uvedenej v § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách žalovaným. Závažnou skutočnosťou v súdenom prípade je i to, že po tom, čo došlo k roztrhnutiu optických telekomunikačných káblov sám žalobca znemožnil zistenie na tvári miesta, či k roztrhnutiu optických telekomunikačných káblov došlo v mieste vytýčenia trasy križovania s trasou výkopových prác, ktoré boli realizované pre žalovaného. Všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní potvrdili, že ešte pred príchodom policajného orgánu na tvár miesta došlo zo strany žalobcu na základe jeho pokynov k podstatnému rozšíreniu miesta pretrhnutia optických telekomunikačných káblov, keď ani policajný orgán, ktorý danú udalosť vyšetroval nemohol spoľahlivým spôsobom zistiť skutkový stav na tvári miesta, keď z fotodokumentácie, ktorá bola zabezpečená policajným orgánom pri vyšetrovaní danej udalosti nemožno zistiť, kde konkrétne došlo k roztrhnutiu optických telekomunikačných káblov, teda či to bolo v mieste vyznačenia. Preto je nepodstatné, či žalovaný mal tvrdenú poučovaciu povinnosť vo vzťahu k P. U., alebo nemal. Pochybnosti o tom, či trasa križovania bola vytýčená správne prejavili i samotní zamestnanci žalobcu, ktorí sa dostavili na tvár miesta potom, čo optické káble boli roztrhnuté, ako to vyplýva z výpovede svedka K. K., ktorý v tom čase ešte v policajnej činnej službe predmetnú udalosť v rámci policajného vyšetrovania vyšetroval, keď napokon ani výsledky vyšetrovacieho konania vedeného v tejto veci Okresným riaditeľstvom PZ vo Z., úradom justičnej a kriminálnej polície P. Z. pod ČVS: O.-XXXX/.X-O.-Z.-XX nedospeli k iným záverom. I z tohto konania vyplýva, že dňa 22. 4. 2004 bola vykonaná policajným orgánom ohliadka tvaru miesta, kde bolo zistené, že miesto pretrhnutia káblov v čas ohliadky bolo znehodnotené zamestnancami žalobcu pri odstraňovaní poruchy. Je tiež na úvahu, prečo žalobca nepredložil fotodokumentáciu z miesta pretrhnutia optických káblov, ktorú vyhotovil podľa svedka Ing. M. V. a prečo teda v tomto ohľade zostal nečinný. O poškodení telekomunikačného zariadenia žalobca predložil jediný dôkaz a to protokol o poškodený telekomunikačného zariadnia j.č.: B.-XXXX/XXXX. zo dňa 26. 4. 2004, ktorý schematický nákres situovania telekomunikačného zariadenia v mieste poškodenia so základnými údajmi podľa technickej dokumentácie a podľa zistených skutočností podľa bodu 19. neobsahuje. Navyše tento protokol bol spísaný až dňa 26. 4. 2004, keď ku škode
došlo dňa 22. 4. 2004. Nakoľko žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, súd žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol. Treba tiež prisvedčiť obrane žalovaného v tom, že žalobca nepreukázal spoľahlivým spôsobom ani rozsah škody, keď na preukázanie rozsahu škody predložil jedine faktúru č. 0031003440 zo dňa 13. 4. 2005 na sumu 405.928,- Sk, vystavenú pre odberateľa „D.
- M, s.r.o. K. XXX“. a ako podklad k tejto faktúre ním vyhotovenú „výslednú kalkuláciu“ zo dňa 26. 4. 2004 v sume 74.939,52 Sk a zo dňa 3. 5. 2004 v sume 235.666,47 Sk, ktorú špecifikoval ako škodu spočívajúcu v oprave poškodeného podzemného telekomunikačného vedenia, ktorú vyčíslil vo faktúre na sumu 310.606,- Sk a výpočet ušlého zisku v sume 95.321,991 Sk, ktorý vo faktúre vyčíslil na sumu 95.322,- Sk. Tieto dôkazy jednoznačným spôsobom nepreukazujú rozsah škody.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, žalovaný bol v konaní voči žalobcovi plne úspešný, vzniklo mu preto právo voči žalobcovi na náhradu účelných trov konania. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 65.184,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej pomoci po 9.150,- Sk, spolu v sume 64.050,- Sk, k tomu 7-krát režijný paušál, z toho 3-krát po 150,- Sk, z toho 2-krát po 164,- Sk a z toho 2-krát po 178,- Sk, spolu v sume 1.134,- Sk, spolu trovy právneho zastúpenia v sume 65.184,- Sk. Úkonmi právnej pomoci boli príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k výzve, vyjadrenie k žalobe, účasť na štyroch pojednávaniach dňa 19. 1. 2006, dňa 28. 3. 2006, dňa 3. 4. 2007 a dňa 12. 7. 2007. O trovách konania súd rozhodol tiež s poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej s poukazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet jeho advokáta vedený vo V., a.s., Z., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXXXX,. na meno: JUDr. J. K., Advokátska kancelária, N.. S. č. XX/XX,. XXX. XX. Z..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)