Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/145/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. U., štátneho občana S. R., živnostníka, bytom T., K. XXX. proti žalovanému B. H., štátnemu občanovi S. R., trvale bytom T., S. XX,. v konaní zastúpenému opatrovníkom Ing. L. H., bytom T., S. XX. o zaplatenie 67.973,- Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 24.705,- Sk s 10 % ročným úrokom od 15.05.2001 do zaplatenia, ako aj 12 % úrok z omeškania od 01.01.2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 55.471,- Sk. Uviedol, že z dôvodu finančných problémov mu požičal na základe zmluvy o pôžičke sumu 500 USD s 10 % úrokom a dobou splatnosti do konca kalendárneho roka 2001. Okrem toho žalobca zaplatil na základe ústnej dohody za žalovaného dlh vo výške 13 989,80 Sk u mobilného operátora, a to firme C. s.r.o., ktorá prevzala pohľadávky tohto operátora. Peniaze vynaložené na splatenie dlhu mal žalovaný vrátiť žalobcovi do konca kalendárneho roka 2001, čo sa nestalo. Okrem toho žalobca poslal do cudziny na adresu príbuzného žalovaného sáčkové polievky a časopisy celkom za 3 337,80 Sk vrátane poštovného. Tvrdil, že peniaze za nákup tovaru mu mal žalovaný vrátiť do 31.12.2001, ale ani túto čiastku mu nevrátil.

Z dlžnej sumy si žalobca uplatňoval aj zaplatenie úrokov z omeškania. V priebehu konania rozšíril svoj žalobný návrh na sumu 67.973,- Sk. Rozdiel predstavoval úrok vyčíslený ku dňu zmeny žalobného petitu.

Žalovanému, ktorý sa toho času zdržiava na neznámom mieste v zahraničí, ustanovil súd v zmysle opatrovníka pre toto konanie. Opatrovník uznal pôžičku žalovaného vo výške 500 amerických dolárov, ale namietal výšku dohodnutých úrokov ako aj výšku úrokov z omeškania. Poukázal na to, že žalobca nemal oprávnenie požičiavať cudziu menu a z toho dôvodu ju nemohol ani úročiť. Uviedol, že nevie nič o nedoplatku na telefóne žalovaného, ktorý je jeho synom. O tomto dlhu sa žalovaný nikdy nezmienil. Tiež mal pochybnosti o tom, že žalobca posielal tovar do A. žalovanému, pretože syn nebýval na adrese, ktorú žalobca uviedol. Opatrovník žalovaného okrem pôžičky považoval ostatné nároky uplatnené žalobcom za ničím nepodložené a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2001, potvrdením C. s.r.o. zo dňa 21.08.2001, účtenkami o nákupe potravín a časopisov, podacím lístkom zo dňa 03.08.2001, potvrdením o zaplatení 755,- Sk zo dňa 12.09.2001 a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2001 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bolo zistené, že jej predmetom bola dohoda o požičaní 500 USD s 10 % úrokom. Doba splatnosti bola dojednaná do 31.12.2001. Peniaze boli odovzdané žalovanému pri podpise zmluvy dňa 15.05.2001. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda, že žalovaný vráti žalobcovi dlh v amerických dolároch alebo v slovenských korunách podľa pomeru kurzov vyhlásených N. B. S. ku dňu 15.5.2001. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný tento dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku nevrátil ani v cudzej mene, ani v slovenských korunách. V tejto časti žaloby bolo preto potrebné posúdiť vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa

a .

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. si pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úrok.

Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke v zmysle predtým citovaných zákonných ustanovení vzniká dohodou zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a druhá strana po určitom čase tieto veci vráti. Pri peňažných pôžičkách sa od dlžníka môže vyžadovať aj úrok.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola v tejto časti (týkajúcej sa pôžičky medzi účastníkmi) podaná dôvodne. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.05.2001 bola platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a je nesporným dôkazom o tom, že žalovaný si od žalobcu požičal 500 USD s dohodnutým úrokom 10 % a dobou splatnosti 31.12.2001. Ani opatrovník žalovaného tento nárok žalobcu týkajúci sa istiny nepoprel. Pretože žalovaný pôžičku doposiaľ žalobcovi nevrátil, rozhodoval súd o splnení jeho povinnosti autoritatívnym rozhodnutím. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 24.705,- Sk, ktoré sú v prepočte na menu USD pri kurze platnom ku dňu 15.05.2001 určenom N. B. S.

(1 USD = 49,412 Sk) dlžnou sumou rovnajúcou sa 500 americkým dolárom. Keďže žalovaný ich žalobcovi v tejto mene nevrátil, mohol sa žalobca domáhať v zmysle zmluvy o pôžičke vrátenia dlžnej čiastky v slovenskej mene určenej ku dňu 15.5.2001 tak ako si to dohodli.

Žalobca si so žalovaným pri uvedenej pôžičke dohodli aj 10 % úroky z požičanej istiny, a to v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Obč. zákonníka. Takto dohodnutá výška nie je limitovaná a úroky zmluvne dohodnuté v konkrétnom prípade nie sú v rozpore s dobrými mravmi, súd ich žalobcovi v súlade s citovaným ustanovením priznal, a to od 15.5.2001 do zaplatenia.

Nesplnením povinnosti žalovaného vrátiť pôžičku s úrokom do 31.12.2001, sa žalovaný dostal dňom 01.01.2002 do omeškania. Žalobcovi vzniklo právo požadovať popri dohodnutých úrokoch aj úroky z omeškania, a to v zmysle § 517 Obč. zák.

Podľa ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Úroková sadzba stanovená N. B. S. ku dňu omeškania (31.12.2001) bola 7,75 %. Žalobca mal v zmysle nárok na zaplatenie dvojnásobku určenej sadzby. Žalobca však uplatnil iba úrok z omeškania vo výške 12 % . Tento jeho návrh súd v zmysle nemohol prekročiť, preto mu priznal úrok od 01.01.2002 do zaplatenia iba do výšky, ktorú uplatnil.

V ďalšej časti žaloby žalobca uplatňoval sumu 13.989,80 Sk, ktorú podľa jeho tvrdenia zaplatil za žalovaného ako dlh na telefóne s tým, že žalovaný mu dlžnú čiastku vráti. Tvrdil, že išlo o pôžičku.

Z príjmového dokladu obchodnej spoločnosti C. s.r.o. B. zo dňa 21.8.2001 vyplýva, že táto spoločnosť prijala sumu 13.989,80 Sk od žalovaného. Z potvrdenia uvedenej spoločnosti vyplynulo, že úhradu záväzku žalovaného voči G., a.s. vo výške 13.989,80 Sk zaplatil žalobca.

Zaplatenie dlhu žalovaného vo výške 13 989,90 Sk žalobcom spoločnosti C. s.r.o., nemohol súd podradiť pod právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu zmluvy (peňazí) priamo dlžníkovi alebo na jeho účet. V danom prípade boli peniaze odovzdané veriteľovi dlžníka. Nemohlo teda ísť o pôžičku, ako to tvrdil žalobca. Po právnej stránke by mohlo ísť iba o prevzatie dlhu podľa .

Podľa § 531 ods. 1-3 Obč. zák. kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Po právnej stránke prevzatím dlhu vstupuje do pôvodného záväzkovoprávneho vzťahu namiesto pôvodného dlžníka nový dlžník, ktorý na seba preberá dlh. Prevzatím dlhu dochádza k zmene v osobe dlžníka. Toto prevzatie dlhu vzniká na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom. Táto zmluva na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.

Ak teda žalobca tvrdil, že prevzal za žalovaného dlh voči tretej osobe, bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie všetkých podmienok citovaného ustanovenia, teda aj dohodu so žalovaným za akých podmienok od neho dlh prevzal. Občianske súdne konanie je totiž ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Dokazujú sa iba tie skutočnosti, ktoré ostávajú medzi účastníkmi sporné. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

Žalobca v tomto prípade nepredložil písomnú dohodu (ktorá je podstatnou náležitosťou prevzatia dlhu) a ničím nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol jednak na tom, že zaňho dlh zaplatí a jednak na tom,

že mu to žalovaný vráti a za akých podmienok. Neuniesol teda v tomto smere dôkazne bremeno. Preto súdu neostávalo iné ako žalobu v tejto časti zamietnuť.

Zamietnuť bolo potrebné aj tú časť nároku, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nákladov spojených s obstaraním a zaslaním nákupov potravín a časopisov.

Podľa príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Ohľadom nárokov žalobcu vyplývajúcich zo zrealizovaných nákupov v prospech žalovaného postupoval súd podľa uvedených zákonných ustanovení. V tomto prípade nebolo potrebné zmluvu uzavrieť písomne, avšak súd sa nemohol uspokojiť len s tvrdením žalobcu, že k dohode došlo, bez ďalšieho preukázania, navyše keď opatrovník žalovaného spochybnil aj tento nárok žalobcu.

Z predložených pokladničných blokov zo dňa 02.08.2001 a 12.09.2001 je zrejmý nákup potravín a časopisov v celkovej sume 1 692,80 Sk. Z podacieho lístku zo dňa 03.08.2001 vyplýva, že odosielateľ, ktorým bol žalobca zaslal adresátovi Ľ. H., na adresu v U.S.A. zásielku o hmotnosti 3 kg 980 g, za ktorú zaplatil 890,- Sk. V potvrdení zo dňa 12.09.2001 bolo uvedené len výplatné uhradené v hotovosti 755,- Sk.

Doklady o kúpe trvanlivých potravín a časopisov ako dôkazy predložené žalobcom, nemali žiadnu výpovednú hodnotu v prospech žalobcu, boli právne bez významu, nakoľko nepreukazovali dohodu medzi žalobcom a žalovaným o tom, že pokyn obstarať tieto veci dal žalovaný žalobcovi ani to, že tieto veci žalovaný naozaj prevzal. Ani v tejto časti žaloby teda žalobca neuniesol dôkazne bremeno, a preto bolo potrebné žalobu ohľadne zakúpených tovarov a nákladov s tým spojených zamietnuť.

O trovách konania rozhodoval súd podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkov konania mal vo veci čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.