Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-129-2007.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/129/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ley Stovičkovej v právnej veci navrhovateliek v 1. rade M. Š. a v 2. rade G. Š., obe bytom K. XX,. obe zastúpené advokátom J.. J. C., T., Š. M. XX,. proti odporcom: v 1. M. R. a v 2. rade A. F., obaja bytom K. XX,. obaja zastúpení advokátom Mgr. G. G., G., D. XXX/ X,. o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému vydržaním a jeho trpenie na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C/114/2006-82 zo dňa 11. apríla 2007 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
p o t v r d z u j e .
Odporcom sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek a uložil im povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 15.925,- Sk. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, keď rozoberal vykonané dokazovanie, výsluchy účastníkov a jednotlivých svedkov. Súd vyhodnotiac dôkazy mal preukázané, že navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno, navrhovateľky vedeli o tom, že vzťahy práva prechodu cez vymienený pozemok nie sú vysporiadané a predchádzajúci vlastníci pozemkov len trpeli bezprávny stav práva prechodu navrhovateľkami a ich známymi. Mal za to, že navrhovateľky neboli dobromyseľné pri vykonávaní práva prechodu cez nehnuteľnosť, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie navrhovateľky. Uvádzali, čo sa myslí dobromyseľným a nepretržitým užívaním, poukazujúc na ustanovenia § 151n ods. 1 a § 151o ods. 1 O.z., ako aj ustanovenia § 134 ods. 1 O.z. Poukazovali na skutočnosť, že navrhovatelia ako aj ich právni predchodcovia dlhodobo, t.j. od 20-tych rokov minulého storočia užívali právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu pešo ako i motorovým vozidlom cez predmetný pozemok. Právni predchodcovia neboli nikým rušení ani obmedzovaní pri výkone tohto práva a navrhovatelia ako právni nástupcovia v dobrej viere riadne a súvisle pokračovali vo výkone tohto práva. K užívaniu predmetného práva dochádzalo ich právnymi predchodcami na základe ústnej dohody, resp. ústneho súhlasu zo strany právnych predchodcov odporcov. Poukázali i na vyjadrenie samotnej odporkyne v 1. rade, že navrhovateľky zhruba do doby spred štyroch rokov bez problémov užívali uvedenú časť nehnuteľnosti s tým, že cez pozemok odporcov chodili aj iné osoby, ktoré k nim chodili napríklad na
návštevu. Navrhovali, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom v zmysle petitu návrhu zo dňa 21.1.2007 a odporcov zaviazal na zaplatenie trov konania.
K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporcovia. Rozoberali, aké podmienky je potrebné splniť k nadobudnutiu vecného bremena. Poukazovali najmä na dobromyseľnosť toho, kto takéto právo užíva. Právny predchodca odporcov nikdy nedovolil navrhovateľkám ani ich právnym predchodcom prechádzať cez svoj pozemok a o takomto prechode nebola nikdy uzatvorená žiadna písomná ani ústna dohoda alebo zmluva, a to ani konkludentne. Prechod k nehnuteľnostiam navrhovateliek je možný aj cez areál kultúrneho domu bez toho, aby navrhovateľky obmedzovali vlastnícke právo odporcov, dokonca by toto riešenie bolo pre navrhovateľky výhodnejšie. Poukazovali na judikát 123/1999 Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok NS SR č.k. 5Cdo 39/99, podľa ktorého nestačí na preukázanie skutočnosti, že navrhovateľkám nikto nebráni prechádzať cez cudzí pozemok a že sa toto prechádzanie toleruje, ale musí byť súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku strpieť výkon tvrdeného práva. Takáto povinnosť zo strany odporcov nikdy nebola a táto skutočnosť bola v rámci dokazovania aj preukázaná. Navrhovali, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu v Galante potvrdil a priznal odporcom aj trovy konania na druhom stupni.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal na pojednávaní nariadenom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na ktorom vypočul navrhovateľky, ich právneho zástupcu a odporcov, a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby; toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti.
Obsahom vecných bremien je povinnosť vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti niečo trpieť (pati), niečoho sa zdržať (omittere),alebo niečo konať (facere).
Ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje vecné bremeno tak, že ide o právo obmedzujúce vlastníka veci v prospech niekoho iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Toto právo možno podľa ustanovenia § 151o ods. 1 druhá veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.
Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 OZ).
Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.
Zákonnými podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.
Z ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.
Pre výsledok sporu bolo rozhodujúce predovšetkým vyriešenie základnej otázky nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním navrhovateľkami v 1. a 2. rade, resp. ich právnymi predchodcami.
Navrhovateľky v konaní tvrdili, že vydržali právo prechodu ako vecné bremeno cez pozemky odporcov. Nepreukázali však v konaní tieto tvrdenia, keď nepreukázali, odkedy ich právni predchodcovia takto využívali predmetné nehnuteľnosti. Jednoznačne bolo preukázané, že medzi navrhovateľkami a vlastníkmi okolitých pozemkov sú nezrovnalosti. Odporcovia nemajú prístup ku svojim vlastnícky im patriacemu pozemkom, keď navrhovateľky zatarasia vchod napríklad osobnými autami alebo osobnými autami návštevníkov. Tým sú obmedzovaní v užívaní vlastnícky im patriacich nehnuteľností, teda je obmedzované ich vlastnícke právo. Pritom je treba poukázať na skutočnosť, že obec K. vyšla navrhovateľkám v ústrety tým, že je ochotná umožniť navrhovateľkám prístup z druhej strany na ich pozemok, a to zo strany kultúrneho domu. Navrhovateľky síce uvádzali i na pojednávaní na súde prvého stupňa i na odvolacom konaní, že takýto prístup k ich pozemkom by nič neriešil, keďže na tomto priestranstve sa často konajú trhy a rôzne spoločenské akcie, ktoré by im zabraňovali k vstupu na ich nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti však odvolací súd považoval len za obranu, ktorá nie je ničím podložená. Ako svedkyňa bola vypočutá na súde prvého stupňa i starostka obce K., ktorá uviedla, že navrhovateľky sa obrátili na obecný úrad so žiadosťou o pomoc pri riešení susedského sporu. Táto vec bola predmetom rokovania obecného zastupiteľstva, nedoriešila sa, keď sa navrhovateľky obrátili na súd. Na pozemok navrhovateliek je jediná možná cesta cez parkovisko pri kultúrnom dome.
Odvolací súd mal z predložených dôkazov za to, že navrhovateľky sa dostali do dôkaznej núdze, nepreukázali svoje tvrdenia o dĺžke vydržacej doby, nebola preukázaná ani dobromyseľnosť navrhovateliek pri vydržaní vecného bremena. Okrem toho bolo preukázané, že na nehnuteľnosti navrhovateliek je možná iná cesta, iný prístup, ktorý by vlastnícky neobmedzoval nielen odporcov, ale žiadneho iného účastníka. Obec Košúty je ochotná vyjsť v ústrety navrhovateľkám a pomôcť im pri vyriešení vstupu na ich pozemok.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.
Odporcom ako úspešným v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.