Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-466-1999.pdf
PDF · 139.29 KB
No categories available
19C/466/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Matyiovou v právnej veci žalobkyne I. Č., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. č. X,. K., zastúp. JUDr. M. K., advokátkou, Š. č. XX, K. proti žalovaným v 1. rade V. E., nar. X.X.XXXX,. bytom Š. T. č. XX,. K., v 2. rade V. B., nar. X.X.XXXX,. bytom H. č. X,. K., v 3. rade T. F., nar. X.XX.XXXX,. bytom P. P. č. X,. L., v 4. rade mal. A. G., v 5. rade mal. D. G., obaja zastúpení zák. zástup. matkou A. G., bytom L. č. X,. L., v 6. rade L. O., nar. XX.X.XXXX,. bytom kpt. J. N. č. XX,. S., v 7. rade V. Č., nar. XX.X.XXXX,. bytom kpt. J. N. č. XX,. S., v 8. rade J. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom kpt. J. N. č. XX,. S., v 9. rade A. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. č. XX,. K. a v 10. rade A. M., nar. X.XX.XXXX,. bytom B. č. XX,. K., v konaní o neplatnosť dohody o prevode členských práv, takto
rozhodol:
U r č u j e , že dohoda o prevode členských práv a povinností v Stavebnom bytovom družstve III, Košice, ktorú dňa 23.11.1998 uzavrel ako prevádzajúci Š. E., nar. XX.X.XXXX,. posledne bytom B. č. X,. K., zomrelý 18.12.1999, k bytu na X.. poschodí bytového domu na B. ul. č. X v K., pozostávajúceho z dvoch izieb a príslušenstva, so žalovanou A. M., nar. XXXX,. ktorá konala zastúpená zákonnou zástupkyňou, ktorá právny úkon urobila za maloletú, je neplatná.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 14.754,- Sk na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. K., advokátky, Š. č. XX, K., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou pôvodne proti Š. E. st. a mal. A. M. domáhala vyslovenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností, ktorú uzavrel ako prevádzajúci Š. E. st. k bytu na X.. poschodí na B. č. X v K. so žalovanou A. M., nar. XXXX,. ktorá v tom čase ako maloletá konala zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou A. M. st.
Právny úkon bol podľa žalobkyne neplatný z dôvodu, že nebol schválený súdom - A. M. nar. v r. XXXX,. bola v čase jeho uzavretia maloletá a z dôvodu, že žalovaný Š. E. st. ho urobil a konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon nespôsobilým.
Po podaní žaloby na súd žalovaný Š. E. st. dňa 18.12.1999 zomrel, čo bolo zistené z pripojeného dedičského spisu sp. zn. 23D 9/2000. Žalobkyňa upravila okruh žalovaných, tak, že na jeho miesto do konania ako žalovaní vstúpili jeho dedičia. Zároveň upravila aj petit žalobného návrhu, keď žiadala, aby súd určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD III, ktorú dňa 23.11.1998 uzavrel ako prevádzajúci Š. E., nar. XX.X.XXXX,. posledne bytom B. č. X,. K., zomrelý dňa 18.12.1999, k bytu na X.. poschodí na B. č. 3 v K. so žalovanou A. M., nar. XXXX,. ktorá konala zastúpená zákonnou zástupkyňou, je neplatná.
V priebehu konania zomrela aj žalovaná K. F., preto žalovanými v tomto konaní sú jej právni nástupcovia, ktorí boli zistení zo spisu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 5D 8/2007, 4Dnot. 43/2007, a to T. F., syn a mal. A. a D. G., právom nebohého P. F.. Zákonnou zástupkyňou maloletých žalovaných je ich matka A. G..
V priebehu konania zomrel Š. E. ml., jeho právnymi nástupcami a teda žalovanými v tomto konaní sú manželka V. E. a dcéra V. B..
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 16.7.2001 žalobný návrh zamietol. Po odvolaní sa žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.12.2002 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a nariadil mu doplniť dokazovanie.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 1.3.1994 bolo zistené, že rodičia, resp. starí a prastarí rodičia žalovaných nebohý Š. E. st., nar. XXXX. a jeho manželka neb. R. E. boli spoločnými členmi SBD III a spoločnými nájomcami 2-izbového družstevného bytu č. XX. na X.. poschodí na ul. B. č. 3 v K..
Z osvedčenia o dedičstve vydaného súdnou komisárkou JUDr. D. dňa 27.8.1998, č. 23D 766/1997, Dnot. 209/1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.9.1998, bolo zistené, že po smrti R. E., zomrelej 12.9.1997, zostatková hodnota členského podielu, ktorý poručiteľka a pozostalý manžel mali v bezpodielovom spoluvlastníctve, je 15.942,- Sk, z toho do dedičstva patrí 1 vo výške 7.971,- Sk.
Túto zostatkovú hodnotu členského podielu k družstevnému bytu v SBD III nadobudla v zmysle osvedčenia o dedičstve A. M., nar. XXXX,. dcéra poručiteľky.
Zo zmluvy o prevode členstva a práva nájmu vyplýva, že prevodca Š. E., nar. XXXX. a jeho dcéra A. M., nar. XXXX,. previedli dňa 23.11.1998 svoje členské práva a povinnosti k 2-izbovému bytu č. XX. na X.. poschodí na B. 3 v K. na nadobúdateľku mal. A. M.. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 1.12.1998 a vyplýva z nej, že podpisy účastníkov zmluvy boli overené pracovníčkou družstva dňa 23.11.1998.
Dňa 27.11.1998 bola medzi SBD III a členkou družstva mal. A. M. podpísaná nájomná zmluva k bytu č . XX. na B. č. 3 v K.. Rozhodnutie SBD III o pridelení tohto družstevného bytu členke mal. A. M. - členské č. 11 175, je zo dňa 27.11.1998.
Žalobkyňa vypovedala, že po smrti jej matky R. E., otec Š. E. st. ostal sám bývať v byte č. XX na B. č. 3 v K.. V decembri 1997 si zlomil nohu, bolo potrebné sa oňho postarať, preto jej sestra A. M., nar. XXXX,. si ho vzala k sebe domov.
Podľa žalobkyne vtedy zistila, že sestra dáva otcovi Rohypnol, čo jej aj vytýkala. V tomto období sa otec správal normálne, bol len veľmi plačlivý. U A. M. st. býval do doby, kým mu nedali dole sadru a keď už normálne chodil, vrátil sa do svojho bytu na B. č. 3 v K.. Žalobkyňa tvrdila, že vtedy sa u jej otca začala prejavovať starecká demencia, bol zábudlivý, pamätal sa skôr na časy zo svojej mladosti, potom prestal chodiť von, pretože sa nevedel orientovať. Do novembra 1998 býval Š. E. st. v byte na B. sám, a potom, čo si nedopatrením podpálil na sebe košeľu, vzala si ho k sebe jeho dcéra A. M. st. V marci 1999 bol Š. E. st. hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FN L. Pasteura, kde jej izbový lekár oznámil, že otec má stareckú demenciu. Z nemocnice bol na podnet A. M. st. premiestnený na Stanicu opatrovateľskej služby. V tomto období žalobkyňu občas spoznal, svojho syna Š. E. ml. nespoznal a považoval ho za svojho brata.
Žalobkyňa tvrdila, že keď jej otec podpisoval zmluvu o prevode členských práv, nevedel čo podpisuje, preto je táto zmluva neplatná. A. M., nar. XXXX,. bola v čase podpisu maloletá, preto bolo potrebné, aby tento právny úkon bol schválený súdom, čo však urobené nebolo, preto je zmluva aj z tohto dôvodu absolútne neplatná.
Právny predchodca žalovaných V. E. a V. B., Š. E. ml. vypovedal, že jeho neb. otec do svojich 75- tich rokov pracoval, bol fyzicky aj psychicky zdravý. Až neskôr, ešte v čase, keď žila ich matka, spozoroval, že otec sa zmenil, je veľmi zábudlivý. Posledné 2 roky pred smrťou otca ho sestra A. M. st. nepúšťala k otcovi na návštevu a v čase, keď otec u nej býval, mal Š. E. ml. zakázané otca navštevovať. Nebol ho navštíviť ani na psychiatrii až následne v SOS, kde ho otec prvýkrát nespoznal a volal ho menom svojho brata.
Tvrdil, že jeho otec by nebol spísal zmluvu o prevode členských práv, všetko iniciovala sestra A. a otec o ničom nevedel. Bol by podpísal hocijaký doklad, ktorý by mu boli predložili.
Právne nástupkyne Š. E. ml. sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť vopred riadne neospravedlnili, preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Do spisu doručili písomné podanie, obsahovo nesúvisiace s prejednávanou vecou - uviedli, že sa zriekajú dedičského podielu z bytu v prospech L. O., V. Č. a J. K., ktorý žiadajú vyplatiť z trhovej ceny.
Právna predchodkyňa žalovaného T. F., mal. A. a D. G., K. F. vypovedala, že potom, čo jej rodičia vymenili obecný byt na P. ul. v K. za družstevný byt na B. č. 3 v K., za prítomnosti všetkých súrodencov rodičia prehlásili, že tento byt zostane tomu z nich, kto ich dochová. Pretože to bola sestra A. M., nar. XXXX,. jej zostal tento byt.
Uviedla, že po matkinej smrti otec zostal bývať sám v byte na B., až na obdobie asi pol roka, kedy býval u dcéry A. kvôli zlomenej nohe. Matka zomrela v septembri 1997 a otec asi rok a pol bol normálny. Potom asi v decembri 1998 sa u neho prejavila starecká demencia. Príznaky stareckej demencie sa u Š. E. st. prejavili veľmi prudko, z mesiaca na mesiac.
Právny nástupca K. F., T. F. vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil, že jeho starí rodičia Š. E. st. s manželkou po presťahovaní sa do bytu na B. ulici prehlásili, že byt ostane tomu z ich detí, ktorý ich doopatruje. O rodičov sa starala jeho teta A. M. st. Po smrti R. E. v byte na B. ul. ostal bývať sám jeho dedko, Š. E. st., o ktorého sa každý deň starala A. M. st., ktorá ho často brala k sebe na návštevu. Žalovaný uviedol, že si to pamätá z rozprávania svojho dedka, matky a tety M.. D. navštevoval aj on, absolútne sa mu nezdalo, že by tento po smrti manželky bol plačlivý, dezorientovaný, utlmený. So žalobným návrhom nesúhlasil, mal za to, že jeho dedko v čase podpisu spornej zmluvy bol spôsobilý túto uzavrieť. V tom čase s ním telefonoval, preto vie, že si uvedomoval, čo podpísal a aké následky to malo. Vyjadril presvedčenie, že jeho sesternica A. M. ml. si bola plne vedomá dôsledkov prevodu členských práv na ňu.
Žalovaný uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil s tým, že aj vo svojej účastníckej výpovedi by uviedol to, čo v písomnom vyjadrení.
Zákonná zástupkyňa maloletých žalovaných sa vo veci písomne nevyjadrila, pojednávania vo veci sa nezúčastnila, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnila s tým, že po smrti svojho manžela P. F. / zomrel v r. 1999/ sa vydala, odsťahovala do zahraničia a od tejto doby sa nestýka s rodinou nebohého manžela. Nemá záujem pliesť sa do sporov rodiny svojho nebohého manžela, tieto spory ju nezaujímajú a nezaujímali ani predtým.
Žalovaní L. O., V. Č. a J. K. zhodne vypovedali, že im nie sú známe skutočnosti, za ktorých došlo k podpísaniu zmluvy o prevode členských práv a povinností k bytu v K.. Žalovaná L. O. uviedla, že naposledy videla svojho starého otca Š. E. st. keď mala asi 12-13 rokov, odvtedy s ním v kontakte nebola, preto nemá žiadne vedomosti o jeho psychickom a fyzickom stave, nevie, na aké ochorenia trpel. Žalovaný V. Č. naposledy videl svojho dedka Š. E. st. na pohrebe svojej babky R. E. asi v r. 1998. Nevedel uviesť, aký bol následne jeho zdravotný stav. Žalovaná J. K. vypovedala, že so svojím starým otcom Š. E. st. bola v kontakte až do smrti jeho manželky. Na jej pohrebe ho videla naposledy, od tej doby s ním nebola v kontakte, preto nevie nič o tom, aký bol potom jeho zdravotný stav.
Žalovaná A. M. st. vypovedala, že v čase smrti ich matky bol otec - Š. E. st., v dobrom zdravotnom stave. Zdravotný stav sa mu zhoršil až vo februári 1999, kedy bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Dňa 18.11.1998 s ním síce bola na psychiatrickom vyšetrení, pretože otec sa sťažoval, že mu vypadávajú myšlienky. Pri prepúšťaní otca z nemocnice jej lekár povedal, že otec musí ísť do ústavného zariadenia, pretože sa u neho prejavila starecká demencia, pričom nástup choroby bol veľmi prudký. V novembri 1998 bol jeho zdravotný stav dobrý a sám otec ju súril, aby bola podpísaná zmluva o prevode členstva a práva nájmu, pretože chcel dať do poriadku záležitosť s bytom na B. č. 3 v K.. S otcom bola na SBD III, kde mu všetko vysvetlili a tak zmluvu o prevode členstva podpísal, pričom vedel, že nadobúdateľkou členských práv sa stala mal. A. M., teda jeho vnučka. Žalovaná vypovedala, že stanovy SBD III pozná, preto vedela, že členkou sa môže stať aj maloletá. Napokon ani zo strany samotného družstva neboli žiadne pripomienky k tomu, že členské právo k bytu č. XX. na B. č. 3 v K., ako aj právo nájmu k tomuto bytu sa prevádzajú na maloletú A. M..
Žalovaná A. M. ml. vypovedala, že napriek tomu, že v čase prevodu členských práv bola maloletá, bola si vedomá následkov tohto prevodu, vedela, že nadobudne nejaké práva a povinnosti, vedela, že bude mať právo disponovať s členským právom a pokiaľ ide o povinnosti starať sa o byt. Finančné prostriedky na platenie nájomného a inkasa mala od rodičov, žiaden vlastný majetok a teda ani vlastné prostriedky na platenie bytu, nemala. V čase prevodu členských práv už mala občiansky preukaz. Starostlivosť o byt zabezpečovali jej rodičia, ona konkrétne sama neurobila nič. Prevod členských práv nepodpisovala súčasne naraz s dedkom, teda Š. E. st., ale až po ňom dodatočne išla na družstvo s matkou. V čase podpisu prevodu členských práv bol podľa žalovanej zdravotný stav jej dedka Š. E. st. dobrý, bez akýchkoľvek výkyvov. Návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony Š. E. následne hneď po prevode členských práv dala jej matka len z toho dôvodu, aby sa lepšie vybavovali všetky veci súvisiace s ním, pretože nemohol veľmi chodiť vonku. Po prevode členských práv Š. E. ostal naďalej bývať v tomto byte. Žalovaná uviedla že do bytu sa chodí učiť, nebýva v ňom. Určitý čas v byte bývali podnájomníci. Žalovaná tvrdila, že jej dedko sa s ňou rozprával o byte a povedal jej, že „ on to prevedie na mamku a mamka nech si robí čo chce „ , ďalej že „dedko povedal, že chce previesť členské práva na moju mamu“.
Stavebné bytové družstvo III Košice vo svojom písomnom stanovisku uviedlo, že vznik členstva v družstve je upravený v čl. 4 Stanov, ktorý v súlade s ust. § 227 Obchodného zákonníka nevylučuje členstvo maloletých v družstve. Stanovy družstva neobsahujú ustanovenie o tom, kto podpisuje zmluvu, či ostatné písomnosti v prípadoch, ak sa má stať členom družstva maloletý. V takýchto prípadoch družstvo z opatrnosti dáva zmluvu podpisovať aj zákonnému zástupcovi maloletého. V čl. 4 Stanov SBD III je uvedené, že členom družstva môžu byť aj fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Z potvrdenia vydaného Stavebným bytovým družstvom III Košice dňa 26.5.1999 na žiadosť žalovanej A. M. st. vyplýva, že družstvo nevyžaduje súhlas súdu, teda schválenie právneho úkonu súdom, ak je nadobúdateľom členských práv a práva nájmu maloletý z dôvodu, že sa jedná o nájom a nie prevod nehnuteľnosti.
Svedkyňa JUDr. M. P., ktorá pracovala ako vedúca právneho oddelenia SBD III, vypovedala, že pre prevod členstva, práva nájmu, ako aj členského podielu, má družstvo vypracované osobitné tlačivá, ktoré si prevádzajúci môže zobrať na bytovom oddelení, kde ho aj poučia, ako treba tlačivá vyplniť. Tu ho poučia aj o tom, že v zmysle stanov SBD III podpisy prevádzajúceho aj nadobúdateľa na zmluve
musia byť overené buď u notára alebo priamo na družstve. Pokiaľ je nadobúdateľom maloletý, družstvo nežiada schválenie právneho úkonu súdom. Ak maloletý nie je držiteľom občianskeho preukazu, zmluvu o prevode podpisujú iba jeho zákonní zástupcovia. Pokiaľ maloletý má vydaný občiansky preukaz, podpisuje on sám zmluvu o prevode a z opatrnosti ju podpisuje aj zákonný zástupca. Ide o bežne zaužívanú prax, ktorá v stanovách ani v inom internom pokyne SBD III nie je písomne upravená. Uviedla, že SBD III zastáva názor, že pokiaľ je už maloletému vydaný občiansky preukaz, tento si uvedomuje a chápe zmysel zmluvy o prevode členského podielu a nie je potrebné schváliť jeho právny úkon súdom. Takto družstvo postupovalo aj u nadobúdateľky maloletej A. M..
Svedkyňa T. K. pracovala ako právna referentka SBD III a z jej pracovnej náplne okrem iného vyplývalo aj overovanie podpisov na zmluvách. Vypovedala, že podpisy na zmluve o prevode členstva a nájmu overí len v prípade, keď sú prítomní účastníci tejto zmluvy. Podpisy overuje na základe platného občianskeho preukazu prevodcu a nadobúdateľa. Pokiaľ teda overila v danom prípade podpis Š. E. st., musel byť tento osobne prítomný a zmluvu o prevode vlastníctva podpísal. Takisto museli zmluvu podpísať aj žalované A. M. st. a A. M. ml.. Pokiaľ ide o A. M. ml. svedkyňa uviedla, že si ju konkrétne nepamätá ako vyzerala, ale vie, že to bola slečna, ktorá chápala, čo podpisuje. K duševnému stavu Š. E. st. pri podpisovaní zmluvy sa nevedela vyjadriť.
Svedkyňa MUDr. A. S. vypovedala, že Š. E. st. prvýkrát vyšetrila 18.11.1998 na základe požiadania obvodnou lekárkou MUDr. P. o odborné vyšetrenie. Pri prvom vyšetrení obvodná lekárka nekonkretizovala, prečo žiada o jeho vyšetrenie, pri druhom uviedla, že pacient má poruchy správania a spánku. Hneď po prvom vyšetrení svedkyňa uzavrela diagnózu s tým, že ide o vaskulárnu demenciu, neboli príznaky ani objektívne informácie o tom, že by sa u neho vyskytli nejaké psychotické príznaky. Pri prvej návšteve bol Š. E. st. časovo dezorientovaný, ale osobou a situáciou bol orientovaný. Vyskytovala sa uňho emočná labilita, sklon k plačlivosti, poruchy hlavne v oblasti novopamäti, spomalené myslenie. Tri mesiace nato, 17.2.1999, došlo k zhoršeniu psychického stavu, došlo ku kvalitatívnej poruche vedomia, vyskytli sa stavy zmätenosti, paranoidné prejavy.Po tomto boli Š. E. nasadené neuroleptiká, ktoré ukľudňujú poruchu správania.
V marci 1999 sa pacient vrátil z hospitalizácie na psychiatrii, kde bol hospitalizovaný od 23.2. do 19.3.1999 s diagnózou vaskulárna demencia, bol prijatý ako akútny stav. Svedkyňa vypovedala, že Š. E. st. videla dvakrát, potom mu už len predpisovala lieky, pre ktoré chodila jeho dcéra, a to dňa 23.3, 27.5., 9.7., 2.8., 30.8., 1.11. a poslednýkrát dňa 4.11.1999. Svedkyňa uviedla, že podľa jej informácií počas tohto obdobia bol pacient umiestnený v Stanici opatrovateľskej služby. Svedkyňa uviedla, že pri diagnóze vaskulárna demencia v dobrých obdobiach nie je postihnutá súdnosť a kritičnosť pacienta, iná je situácia, keď dôjde k prepadu s psychotickými prejavmi. Dňa 18.11.1998, keď bol u nej Š. E. st. prvýkrát, bola jeho súdnosť a kritičnosť zachovaná. Pri týchto diagnózach môže dôjsť k prudkej zmene, títo ľudia ťažko znášajú zmenu, diagnózu veľmi nepriaznivo ovplyvňuje aj základné telesné ochorenie, teda fyzický stav veľmi výrazne vplýva na psychiku pacientov. Svedkyňa uviedla, že diagnóza Š. E. st. je duševnou poruchou, ide o proces, vo všeobecnosti sa demencia prejavuje ako intelektový deficit. Táto duševná porucha nie je vyliečiteľná, môže sa dobre stabilizovať.
Psychiatrické oddelenie FN L. Pasteura v Košiciach oznámilo, že Š. E. st. bol ústavne liečený na oddelení od 23.2.1999 do 19.3.1999 s diagnózou vaskulárna demencia, Išlo o veľmi vážnu duševnú chorobu, ktorá z hľadiska psychiatrického mala vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony.
Okresný úrad Košice III oznámil, že Š. E. st. bol umiestnený na žiadosť jeho dcéry A. M. do Stanice opatrovateľskej služby od 19.3.1999 po preložení z psychiatrickej kliniky.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 314/1998 bolo zistené, že dňa 24.11.1998 navrhovateľka A. M. podala proti odporcovi Š. E., nar. XX.XX.XXXX, návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom. V návrhu uviedla, že zdravotný stav odporcu, jej otca, je vážny a nie je perspektíva, že by sa zlepšil, ale naopak bude sa len zhoršovať. Otec nie je vôbec schopný sa o seba postarať, ani vybavovať svoje záležitosti, o všetko sa stará ona. K návrhu pripojila odporúčanie
psychiatra, MUDr. S. zo dňa 18.11.1998. Na pojednávaní navrhovateľka vypovedala, že duševný stav jej otca sa začal zhoršovať po smrti jej matky, manželky odporcu, v r. 1997. Od novembra 1998 sa jeho duševný stav zhoršil natoľko, že si otca musela zobrať k sebe domov, nakoľko sa nevedel o seba postarať. V tejto veci dňa 13.7.1999 vyhotovil znalecký posudok znalec MUDr. Š. S., ktorý konštatoval, že Š. E., nar. XX.XX.XXXX. je duševne chorý, ide o vaskulárnu demenciu, trvalú, nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Vzhľadom na jej závažnosť, odporca nie je schopný posudzovať a ovládať svoje konanie, nie je schopný postarať sa o seba, vyžaduje celodennú starostlivosť. Znalec konštatuje v znaleckom posudku, že podľa objektívnych údajov Š. E. st. za posledné 3 -4 roky mal postupne ťažké poruchy pamäti. Znalec doporučil úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.9.1999 č.k. Nc 314/98-21, ktorý sa stal právoplatným 8.10.1999, bol Š. E., nar. XX.XX.XXXX,. pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zák. neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V zmysle cit. zák. ustanovenia ide o absolútne neplatný právny úkon, ak právny úkon urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej hoci aj dočasnú nespôsobilosť na urobený právny úkon Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.
Žalované A. M. st. a A. M. ml. zhodne tvrdili, že v čase uzavretia zmluvy o prevode členstva a práva nájmu, v ktorej ako jeden z prevodcov figuroval Š. E. st. , na nadobúdateľku A. M. ml., bol prevodca Š. E. st. úplne normálny /vypovedala A. M. ml./, resp. že bol zdravý a zdravotný stav sa mu zhoršil len vo februári 1999 , kedy sa u neho prejavila starecká demencia, nástup choroby bol veľmi prudký, zo dňa na deň/vypovedala A. M. st./. Táto zmluva bola Š. E. st. podpísaná 23.11.1998.
Napriek tomu, že podľa vyššie uvedených žalovaných bol Š. E. st. dňa 23.11.1998 „normálny“ a jeho zdravotný stav dobrý, podala jeho dcéra A. M. nasledujúceho dňa 24.11.1998 na Okresný súd Košice I návrh, ktorým žiadala, aby súd jej otca Š. E. st. pozbavil spôsobilosti na právne úkony, pretože jeho zdravotný stav je vážny a nie je perspektíva jeho zlepšenia, naopak, bude sa zhoršovať, otec nie je schopný vôbec sa o seba postarať ani vybavovať svoje záležitosti.
V protiklade so svojou účastníckou výpoveďou v tomto konaní, teda žalovaná A. M. st. v podanom návrhu uviedla, že zdravotný stav jej otca je vážny, bez perspektívy zlepšovania, pričom poukazovala na nález psychiatričky MUDr. S., ktorá prvýkrát Š. E. st. vyšetrila dňa 18.11.1998 a určila diagnózu vaskulárna demencia. Tvrdenie žalovaných A. M. st. a A. M. ml. o dobrom zdravotnom stave Š. E. dňa 23.11.1998 preto súd hodnotí ako účelové, skresľujúce a tendenčné. Súd neuveril ani tvrdeniu žalovaných, že návrh na pozbavenie spôsobilosti bol podaný len z toho dôvodu, aby sa lepšie vybavovali všetky veci s ním súvisiace.
Vzhľadom na to, že samotná žalovaná dňa 24.11.1998 podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony Š. E. st. z dôvodu jeho vážneho zdravotného stavu, poukazujúc na stanovisko psychiatra, je logický a odôvodnený predpoklad, že aj deň pred podaním návrhu, teda 23.11.1998, bol zdravotný stav Š. E. st. minimálne taký vážny /tak to uviedla v návrhu A. M. st./ a zodpovedajúci tomu stavu, pre ktorý vlastne podala návrh a žiadala, aby bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Nie je predsa možné, aby zdravotný stav Š. E. st. dňa 23.11.1998 bol dobrý a nasledujúci deň, t.j. 24.11.1998 sa tak náhle, neočakávane a prudko zmenil k horšiemu, že to okamžite viedlo jeho dcéru k spísaniu a podaniu návrhu na pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony na súd /najmä ak ho už predtým dala odborne vyšetriť psychiatričkou, o stanovisko ktorej oprela svoj návrh/.
Ako to vyplýva zo svedeckej výpovede M.. S., vaskulárna demencia, ktorú diagnostikovala u Š. E. st., je duševnou poruchou, ktorá je nevyliečiteľná, ide o proces. Pokiaľ uviedla, že ide o stav kompenzovaný, znamená to , že pacient je stabilizovaný, nemá akútne búrlivé poruchy správania, psychotické prejavy, psychomotorickú agitovanosť, halucinácie. Aj v tomto kompenzovanom stave však môže byť spomalené
myslenie, poruchy novopamäti, intelektový deficit. Takýto stav konštatovala dňa 18.11.1998, teda v deň podpisovania zmluvy o prevode členských práv dňa 23.11.1998 trpel Š. E. diagnostikovanou duševnou poruchou, vaskulárnou demenciou.
Žalovaná A. M. st. uviedla, že jej otec vedel, čo podpisuje, keď podpísal dňa 23.11.1998 zmluvu o prevode členských práv, vedel, že členské práva nadobudne jej dcéra. Naproti tomu žalovaná A. M. ml. uviedla, že dedko jej aj jej matke opakovane hovoril, že členské práva prevedie na jej matku a ona už nech robí čo chce.
Členské práva nadobudla A. M. ml., táto však zmluvu o prevode nepodpisovala súčasne so svojím dedkom, Š. E. st., ale až následne, potom, čo on ju už podpísal za prítomnosti svojej dcéry A. M. st. Za takejto situácie je sporné, či Š. E. st. bol schopný reálne a objektívne posudzovať stav veci, či si bol skutočne vedomý, že podpisuje taký právny úkon, ktorým členské práva k bytu v ktorom býval, prevádza nie na svoju dcéru /ak vôbec chcel takýto právny úkon urobiť/ ale na svoju vnučku, najmä ak bol jeho zdravotný stav taký ako je vyššie uvedené a či skutočne bola jeho slobodná a vážna vôľa previesť členské práva na vnučku, teda či nekonal aj pod vplyvom toho, že bol uvedený do omylu. Okrem toho žalovaná A. M. st. aj právna predchodkyňa žalovaného T. F. a mal. detí G. K. F. uviedli, že podľa priania ich rodičov, byt na B. mal ostať tomu z nich, kto sa o nich postará. Nebola to však mal. A. M., ktorá sa starala o svojich starých rodičov, preto nebol dôvod, aby Š. E. st. previedol na ňu z tohto dôvodu previedol členské práva k bytu na B. 3 v K..
Názory žalobkyne a žalovaných na zdravotný stav Š. E. st. v čase podpisovania zmluvy o prevode členských práv a povinností ako aj ich prednesy na súde, resp. písomné vyjadrenia vo veci boli diametrálne odlišné v závislosti od toho, či sa prikláňali na stranu žalobkyne alebo žalovanej A. M. st. / s výnimkou žalovaných L. O., V. Č. a J. K./.Každý z nich hodnotil a opisoval zdravotný stav Š. E. st. účelovo a tendenčne tak, ako to vyhovovalo strane, ktorej záujmy zastávali, resp. s ktorou sa v spore stotožnili. Žalovaní L. O., V. Č. a J. K. zhodne uviedli, že neboli v kontakte so svojím starým otcom po pohrebe jeho manželky, nemali vedomosti o zdravotnom stave svojho starého otca v roku 1998 ani o skutočnostiach, za ktorých došlo k podpísaniu zmluvy o prevode členských práv a povinností k bytu na B. v K.. Žalovaný T. F. uviedol, že absolútne sa mu nezdalo, že jeho dedko by po smrti manželky bol plačlivý, dezorientovaný, utlmený, ako to prezentovala žalobkyňa. V čase podpisovania zmluvy o prevode členských práv a povinností bol absolútne spôsobilý ju podpísať, absolútne si uvedomoval, čo podpísal a aké následky to malo. Žalovaný to vedel, pretože so svojím dedkom v tom čase telefonoval.
Treba uviesť, že nielen žalobkyňa tvrdila, že Š. E. bol plačlivý, dezorientovaný, ale táto skutočnosť bola zistená aj pri vyšetrení MUDr. S., ktorá konštatovala, že Š. E. st. bol pri prvom vyšetrení časovo dezorientovaný, emočne labilný, mal sklon k plačlivosti, spomalené myslenie, poruchy v oblasti novopamäti. Takisto jeho jednoznačné tvrdenie, že dedko absolútne vedel, čo podpísal je otázne už len preto, že s dedkom nebol v osobnom kontakte. V osobnom kontakte so Š. E. st. bola jeho dcéra A. M. st., ktorá zhodnotila jeho zdravotný stav tak, že dňa 24.11.1998, teda deň po podpise zmluvy, podala návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony na súd.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v čase podpisovania zmluvy o prevode členských práv a povinností zdravotný stav Š. E. st. bol taký, že ovplyvňoval jeho úsudok, myslenie, prípadne aj vôľu, teda trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.
Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvého stupňa zistiť, či A. M. ml. v čase podpísania zmluvy o prevode členských práv a povinností poznala nielen práva ale aj povinnosti spojené s nájmom bytu, teda aj to, aká bola jej finančná situácia a z akých finančných prostriedkov mienila uhrádzať nájom bytu a ďalšie platby i to, či na to mala reálne prostriedky. Ak by tieto zistenia boli negatívne, potom by nebolo možné uzavrieť, že spôsobilosť k spornému právnemu úkonu mala. S poukazom na ust. § 28 OZ Krajský súd konštatoval, že základným kritériom pre posúdenie či išlo o bežnú alebo nebežnú záležitosť / v takom prípade je potrebné schválenie právneho úkonu súdom/je pomer medzi majetkovou situáciou opatrovanca a celkovými hospodársko - ekonomickými pomermi v
spoločnosti. V danej veci bolo potrebné zistiť, či A. M. ml., ktorá bola v čase podpísania zmluvy maloletá, bola v tom čase tak solventná, že povinnosti nájomcu z finančného hľadiska ju nemohli vôbec zaťažiť, teda či tieto povinnosti boli úmerné jej finančným možnostiam.
Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Podľa § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať aj majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Z výsluchu žalovanej A. M. ml. vyplynulo, že v čase podpísania zmluvy o prevode členských práv a povinností mala 15 rokov, bola študentkou, žiaden vlastný majetok nemala, finančné prostriedky na nájomné a služby spojené s nájmom bytu mala od rodičov, vlastné reálne prostriedky na platenie bytu nemala, ona sama sa o predmetný byt nestarala, starali sa oň rodičia, dopredu si bola vedomá, že za byt budú platiť jej rodičia, v byte nebýva, chodí sa tam len učiť.
Dôsledky, ktoré pre žalovanú A. M. ml. vyplynuli z daného právneho úkonu - podpisu zmluvy o prevode členských práv a povinností k bytu /platenie nájomného a za služby spojené s nájmom bytu/, jednoznačne presahovali jej reálne finančné možnosti, podpisom zmluvy jej vznikli povinnosti, ktoré sama zo svojich prostriedkov nevedela plniť, pretože nemala žiaden príjem ani iný vlastný majetok.
Aj keď žalovaná tvrdila, že napriek tomu, že bola maloletá, uvedomovala si nielen práva ale aj povinnosti, ktoré jej vyplývali z podpisu zmluvy, je z jej výpovede zrejmé, že povinnosti, ktoré jej vznikli sama zo svojich prostriedkov nevedela znášať a plniť. Práve pre túto skutočnosť nemožno tvrdiť, že išlo o bežnú záležitosť, ale naopak o právny úkon, ktorý si vyžadoval pre svoju platnosť schválenie súdom. Daný právny úkon však súdom schválený nebol a preto aj z tohto dôvodu je absolútne neplatný.
Úspešná žalobkyňa má v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a odvolanie, ako aj na náhradu trov právneho zastúpenia.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešný žalovaný je povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 13 ods. 6 vyhl. č. 240/1990 Zb., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, ak nemožno hodnotu veci vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je 200,- Sk, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa ust. § 13 ods. 6 a § 1 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu. Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
V zmysle ust. § 11 ods. 1 a § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci
alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
V zmysle vyššie uvedeného, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby urobený v tomto konaní v čase do 31.3.2002 je 200,- Sk, za úkony v roku 2002 je jedna desatina výpočtového základu suma 1.170,- Sk, za úkony v roku 2003 je v sume 1.281,- Sk, v roku 2004 je v sume 1.360,- Sk, za úkony v roku 2005 je jedna trinástina výpočtového základu v sume 1.154,- Sk, za úkony v roku 2006 v sume 1.260,- Sk a za úkony v roku 2007 v sume 1.371,- Sk.
O výške trov právneho zastúpenia súd rozhodol nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia 20.4.1999: 200,- Sk
- podanie žaloby 4.5.1999: 200,- Sk
- vyjadrenie vo veci zo dňa 1.2.2000: 200,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 24.11.2000: 200,- Sk
- účasť na výsluchu žalovanej v 2. rade dňa 24.11.2000: 200,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 23.1.2001: 200,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 1.6.2001: 200,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 3.7.2001: 200,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 16.7.2001: 200,- Sk
- odvolanie vo veci, zo dňa 11.9.2001: 200,- Sk
- odvolanie proti uzneseniu o súdnom poplatku za odvolanie: 100,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 17.12.2002: 1.170,- Sk
- podanie vo veci zo dňa 18.11.2003: 1.281,- Sk
- podanie vo veci zo dňa 11.2.2005: 1.154,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 31.10.2006: 1.260,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2007: 1.371,- Sk
- podanie vo veci zo dňa 12.7.2007: 1.371,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 6.11.2007: 1.371,- Sk
- režijný paušál:
12 x 100,- Sk za úkony do 31.12.2002, 128,- Sk za úkon v r.2003, 150,- Sk za úkon
v r.2005, 164,- Sk za úkon v r.2006, 3 x 178,- Sk za úkony v r.2007: 2.176,- Sk
- spolu: 13.254,- Sk
Trovy konania pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 1.500,- Sk (500,- Sk za návrh a 1.000,- Sk za odvolanie) a trov právneho zastúpenia vo výške 13.254,- Sk. Spolu trovy konania: 14.754,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvanástich písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.