Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-36-2006.pdf
PDF · 91.48 KB
No categories available
21C/36/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu M. B., bytom P. XXX. proti žalovanému JUDr. P. Ž., advokátovi so sídlom v D. N. V., C.X/XXX,. právne zastúpenému JUDr. O. P., advokátkou so sídlom v D. N. V., C. I XX/XXX. o zaplatenie 1.333.333,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 76.467,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. O. P..
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1.333.333,- Sk s úrokom z omeškania 13 % ročne od 21.03.2003 do zaplatenia. Uviedol, že spoločne s ďalšími dvoma osobami podnikal na základe zmluvy o združení, pre nezhody spoločné podnikanie ukončil a bol nútený súdnou cestou domáhať sa majetkového vyrovnania. V tejto súvislosti si zabezpečil žalovaného ako advokáta, ktorý však svojou nečinnosťou spôsobil, že došlo k premlčaniu jeho nároku na majetkové vyrovnanie zo združenia, a to v žalovanej výške. Žalobca mal za to, že žalovaný mal odstrániť vady žaloby, ktorú podal samostatne, toto neurobil, a v dôsledku toho súd konanie zastavil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 04.06.2007 č.k. 21C/36/2006-32, ktorým v celom rozsahu žalobcovi vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pripustil, že v decembri 2002 uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, v rámci ktorej bol zároveň poverený zastupovať žalobcu v konaní sp. zn. 12C/726/2002, vedenom na Okresnom súde Trenčín. Prvým úkonom, ktorý mal, po udelení plnej moci vykonať, bolo odstránenie vád žaloby, ktorú predtým podal žalobca. Žalovaný pripustil, že síce príslušnú úpravu vypracoval, ale táto nedopatrením nebola súdu zaslaná, zároveň však mal za to, že tento nedostatok nebol príčinou vzniku škody u žalobcu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal dostatočne výšku škody, ktorá mu vznikla.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A. B., I. Š., oboznámil spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/726/2002, zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, plnej moci, listiny označenej ako „M. F. B. a spol.“, ďalšie listiny ohľadne majetku združenia a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca uviedol, že spoločne so svojimi bratmi E. a J. podnikali niekedy od roku 1995, a to na základe ústne uzavretej zmluvy o združení. Do spoločného podnikania vložil cca 600.000,- Sk. Do roku 2000
bolo spoločné podnikanie bezproblémové, v tomto roku dospel k záveru, že jeden zo spoločníkov si necháva viac zisku ako by mu patrilo a z toho dôvodu v roku 2000 takpovediac odišiel z firmy. O skončení spoločného podnikania nebola spísaná žiadna písomnosť, ani sa presne nezisťoval ku dňu ukončenia spoločného podnikania stav majetku firmy, ani nedošlo k žiadnej dohode ohľadne nároku jednotlivých zúčastnených. Až dodatočne na základe vlastných úvah dospel žalobca k záveru, že v čase skončenia spoločného podnikania mohla mať firma majetok zhruba vo výške štyri milióny Sk, z ktorej žalovaná suma predstavuje jednu tretinu.
Žalobca ďalej uviedol, že ohľadne výplaty podielu zo spoločného podnikania podal žalobu na súd. Potom čo ho súd vyzval na odstránenie vád tejto žaloby, 11.12.2002 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní právnej pomoci. Podľa jeho názoru žalovaný mal vykonať úkony smerujúce k odstráneniu vád žaloby. Napriek tomu 03.01.2003 mu bolo doručené uznesenie o zastavení svojho konania, s ktorým zašiel za žalovaným. Žalobca tvrdil, že v tejto súvislosti bol za žalovaným viac krát, rovnako ho pravidelne chodila navštevovať jeho manželka, žalovaný sľuboval, že nejaké úkony urobí, napíše nejaké odvolanie a podobne. Toto sa však nestalo a zastavením konania jeho spor na súde skončil.
Žalovaný uviedol, že 11.12.2002 uzavrel so žalobcom zmluvu o právnej pomoci, následne na to, keď ho žalobca navštívil s výzvou súdu na odstránenie vád žaloby, ktorú podal. Ním vypracované doplnenie žaloby však jeho pracovníčka súdu nezaslala. Žalovaný tvrdil, že o tom, že konanie bolo v dôsledku toho zastavené sa dozvedel až začiatkom roka 2006, a to z písomného upovedomenia o výsledkoch šetrenia sťažnosti podanej žalobcom. Uznesenie o zastavení konania bolo doručované žalobcovi, a tento ho v čase, keď ho obdržal s týmto rozhodnutím neoboznámil. V januári 2003 ešte bolo možné domáhať sa vyporiadania nárokov žalobcu zo združenia, v roku 2006 už boli nároky žalobcu premlčané.
Svedkyňa A. B., manželka žalobcu, uviedla, že spoločne žalovaného navštívili bezprostredne potom ako obdržali výzvu na odstránenie vád žaloby, čo bolo niekedy v októbri alebo novembri, rok si nepamätala. Neskôr navštívila žalovaného či už s manželom alebo bez neho viac krát, žalovaný stále tvrdil, že vo veci koná. Vec sa skončila tak, že sa obrátili na verejného ochrancu práv v presvedčení, že v konaní došlo k prieťahom, a až vtedy zistili, že súd nekoná preto, že konanie bolo zastavené. Svedkyňa tvrdila, že uznesenie o zastavení konania v ich spore prevzala ona, a hneď to telefonicky oznámila žalovanému.
Svedkyňa I. Š., dcéra žalobcu, uviedla, že otec si podal žalobu, pretože ho súrodenci z podnikania nevyplatili tak ako mali, keď prišla zo súdu výzva na doplnenie žaloby, išli za žalovaným, ktorý prevzal plnú moc na zastupovanie. Odkedy bola plná moc podpísaná, chodila ona spoločne s otcom alebo matkou za žalovaným priebežne až do doby kým nedostali informáciu z kancelárie verejného ochrancu práv, čo trvalo skoro tri roky. Pokiaľ ide o súdne uznesenie o zastavení konania, nepamätala si svedkyňa presne ako sa s ním naložilo, tvrdila ale, že vždy keď prišlo niečo dôležité, išli za žalovaným.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/726/2002 bolo zistené, že žalobca dňa 30.10.2002 podal súdu žalobu označenú ako návrh na vysporiadanie združenia proti žalovanému E. B.. Pretože žaloba nemala všetky náležitosti, ktoré mala mať, súd uznesením zo dňa 04.11.2002 č.k. 12C 726/02-4 pod hrozbou zastavenia konania žalobcu vyzval, aby žalobu v lehote 15 dní doplnil, najmä, aby uviedol akého rozhodnutia sa vlastne domáha. Toto uznesenie žalobca prevzal 13.11.2002. Pretože doplnenie žaloby súdu nebolo doručené, súd ďalším uznesením zo dňa 16.12.2002 č.k. 12C/726/2002-5 konanie zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez toho, že by bola využitá možnosť opravného prostriedku , dňa 21.01.2003. Uznesenie o zastavení konania žalobca prevzal 03.01.2003.
Dňa 11.12.2002 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej obsahom bolo poskytovanie právnej pomoci najmä vo veci vyporiadania združenia proti E. B.. Dňa 11.12.2002 udelil žalobca žalovanému plnú moc k zastupovaniu v spore o vyporiadanie združenia proti E. B., vedenom na Okresnom súde Trenčín po sp. zn. 12C/726/02.
Na listine označenej ako „M. F. B. a spol.“ sa bez ďalšieho nachádzajú údaje o finančnej hodnote hmotného majetku a záväzkov firmy, ďalšie listiny označené ako inventár firmy B. a spol., možná alternatíva vyrovnania spoločníkov a podobne, opätovne obsahujú sumáre majetku a dlhov firmy ale bez toho, že by boli tieto údaje verifikované ďalšími členmi združenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd teda bez pochybností preukázané, že účastníci 11.12.2002 uzavreli zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a žalovaný zároveň v tento deň prijal splnomocnenie žalobcu na zastupovanie vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín sp. zn. 12C/726/02. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný nezaslal súdu do predmetného konania tak uvedenú plnú moc ako podanie, ktorým by vady žaloby boli odstránené. Žalobca si zabezpečil právne zastúpenie až po uplynutí 27 dní, odkedy prevzal výzvu na odstránenie vád žaloby, a to aj napriek tomu, že od súdu mal na odstránenie vád žaloby lehotu 15 dní. Naopak, nebolo v konaní dostatočne preukázané, že by žalobca informoval žalovaného o uznesení o zastavení konania, čo nedoložili ani vypočuté svedkyne, ktoré si už nepamätali konkrétne údaje. Z ich tvrdení o tom, že všetko dôležité odniesli advokátovi a chodili za ním pravidelne, nemožno bezpečne dovodiť, že žalovaný bol informovaný o zastavení konania včas, teda tak, aby mohol využiť opravný prostriedok a v rámci odvolacieho konania napraviť pochybenie, ktoré spôsobil a odstrániť vady žaloby.
Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, platného v rozhodnom čase advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.
Podľa § 20 ods. 1, 4 zákona č. 132/1990 Zb. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
Aj napriek tomu, že žalobca v tomto prípade nepostupoval správne, keď s oneskorením zašiel za advokátom a neoznámil advokátovi prevzatie uznesenia o zastavení konania, nemožno konštatovať, že žalovaný ako advokát žalobcu si dôsledne plnil povinnosti z vyššie citovaného § 13 zákona o advokácii chrániť práva a oprávnené záujmy žalobcu. Žalovaný porušil právnu povinnosť takto konať tým, že neurobil k súdu úkon smerujúci k odstráneniu vád žaloby a tým prakticky neinformoval súd o tom, že žalobca je právne zastúpený a spôsobil tak situáciu, že uznesenie o zastavení konania nebolo doručené jemu ale žalobcovi. Takýmto postupom potom žalovaný zapríčinil stav, kedy konanie o nároku žalobcu súd zastavil. Bolo pritom možné vady žaloby odstrániť v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ešte v priebehu lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.
Aj v prípade osobitnej zodpovednosti za škodu žalovaného ako advokáta, upravenej v predpise, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, platí, že k úspešnému uplatneniu nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu všetkých predpokladov jej vzniku, teda porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinením.
Žalobca mal za to, že nečinnosťou žalovaného ako jeho advokáta došlo k situácii, kedy sa premlčal jeho nárok tak na vrátenie hodnôt poskytnutých na účet združenia a príslušnú časť majetku získanú výkonom spoločnej činnosti združenia, ktorý mal v zmysle § 841 Občianskeho zákonníka. Žalobca však nepreukázal, v akej výške mu škoda vznikla. Aj napriek postupu súdu, ktorý žalobcovi uložil povinnosť predložiť listinné dôkazy preukazujúce tak vznik škody ako jej výšku, žalobca súdu predložil listinu označenú názvom „M. F. B. a spol.“, ktorá obsahovala vyčíslenie hmotného majetku a záväzkov firmy. Túto listinu však bez ďalších dôkazov nemožno považovať za dostačujúcu a preukazujúcu vznik a výšku škody žalobcu. Žiadnu dôkaznú hodnotu nemali ani ďalšie listiny predložené žalobcom, ktorých obsahom boli údaje týkajúce sa pravdepodobne majetku združenia. Nakoniec žalobca ani sám nevedel upresniť kedy presne a akým spôsobom bolo združenie rozpustené, sám uviedol, že o ukončení spoločného podnikania nebol urobený žiadny záznam a nebol ani zisťovaný stav majetku v
čase rozpustenia združenia. Týmto spôsobom teda nebol naplnený jeden zo základných predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a súd preto, aj napriek konštatovaniu o porušení povinnosti žalovaného, žalobu zamietol.
Pretože žalovaný bol v tomto konaní úspešným účastníkom, súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešným účastníkom nebol. Trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia, za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 21.08.2007 a 17.09.2007) v hodnote 15.450,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., k tomu 4 krát paušálna náhrada 178,- Sk. Súčasťou trov právneho zastúpenia ďalej bola náhrada za stratu času za 4 polhodiny pri ceste na dve pojednávania z D. N. V. do T. a späť v sume 1.188,- Sk a náhrada cestovného z D. N. V. do T. a späť, celkom za 60 km osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia pri priemernej spotrebe 8,1 l na 100 km, pri cene pohonných hmôt dňa 21.08.2007 38,20 Sk/l a 17.09.2007 38,50 Sk/l, celkom bola náhrada cestovného 558,- Sk. Trovy právneho zastúpenia potom boli vrátane 19 % DPH celkom 76.467,- Sk.
Súd nepriznal žalovanému v rámci trov konania sumu 71.998,- Sk, uplatnenú ako súdny poplatok z odporu, nakoľko povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému uložená v platobnom rozkaze zanikla podaním odporu proti platobnému rozkazu a pretože vydanie platobného rozkazu nebolo v konaní navrhované, nevznikla žalovanému ani povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.