Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16C-12-2006.pdf
PDF · 119.43 KB
No categories available
16C/12/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky: A. A., narodená XXXX, bytom D. XX, XXX XX I. v zastúpení JUDr. Viera Perutková, advokátka, Školská 8, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Tatra Banka, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava IČO: 00686930 v zastúpení JUDr. Dagmar Zukalová, advokátka, Advokátska kancelária Laurinská 2, 815 08 Bratislava o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom uskutočnené listom odporcu zo dňa 23.11.2005 j e n e p l a t n é.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 432.378,- Sk a náhradu trov konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Viera Perutková, advokátka, vo výške 80.088,- Sk., všetko spolu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 28.938,- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2006 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Návrh odôvodnila tým, že medzi účastníkmi existoval pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.2.1998 a navrhovateľka u odporcu pracovala ako riaditeľka pobočky Č.. XXXXX D..
Odporca listom zo dňa 23.11.2005 zrušil pracovný pomer navrhovateľky s okamžitou platnosťou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Oznámené porušenie pracovnej disciplíny nielenže nezodpovedá skutočnosti, ale je umelo vykonštruované, je neexistujúce. Navrhovateľka sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Konštatovania kontroly kladené jej za vinu a za ktoré je braná na zodpovednosť boli zistené u niektorých jej podriadených zamestnancov, voči ktorým mala v danej oblasti len nepriamu kontrolnú právomoc. Opatrenia na zvýšenie ostražitosti pri vykonávaní bankových operácii na pobočkách, bezpečnostné pravidlá a iné interné opatrenia a predpisy boli navrhovateľkou dodržiavané a riadnym u zamestnávateľa obvyklým spôsobom o nich oboznamovala podriadených pracovníkov a zabezpečovala kontrolu ich dodržiavania.
Z obsahu zrušovacieho prejavu doručeného navrhovateľke nemožno vyšpecifikovať žiadny konkrétne vymedzený dôvod, pre ktorý zamestnávateľ pristúpil k tomuto výnimočnému skončeniu pracovného pomeru.
Navrhovateľka sa nedopustila žiadneho konania, ktorým by bol porušený Zákonník práce alebo iný čo i len interný predpis. Odporca nepreukázal v akom konkrétnom konaní navrhovateľky videl dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Navrhovateľka oznámil a odporcovi, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnaní.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril, uviedol, že v pobočke banky na D. Q.. K. I., kde navrhovateľka pracovala v pracovnej pozícii ako riaditeľka pobočky banky, bola dňa 22.11.2005 vykonaná kontrola dodržiavania všeobecne záväzných a interných predpisov a pokynov. Kontrolou boli zistené závažné nedostatky v práci a porušovanie interných predpisov banky, na základe ktorých odporca dospel k názoru, že navrhovateľka si neplnila základné povinnosti vedúceho zamestnanca banky t.j. nedostatočne riadila a kontrolovala prácu podriadených zamestnancov a nezabezpečila na pracovisku taký stav, aby nedochádzalo k opakovanému a závažnému porušovaniu pracovnej disciplíny a sama závažným spôsobom porušila interný pokyn banky.
Odporca uviedol, že trvá na opodstatnenosti a dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky ako aj na všetkých dôvodoch, ktoré ho k takémuto rozhodnutiu viedli.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľky, právnej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi- pracovná zmluva 34/1998 zo dňa 28.1.1998, dohoda o zmene pracovnej zmluvy č. 34/1998 zo dňa 1.9.2005, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.11.2005, pracovný poriadok v Tatra banke, a.s., Opatrenie na zvýšenie ostražitosti pri vykonávaní bankových operácii na pobočkách , oznámenie o trvaní pracovného pomeru zo dňa 13.4.2006, kópie elektronickej pošty odporcu z 14.11.2005, 15.11.2005, 16.11.2005,23.11.2005, žiadosť o umožnenie výkonu práce z 27.11.2005 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka s odporcom uzavrela dňa 28.1.1998 pracovnú zmluvu číslo 34/1998, podľa ktorej navrhovateľka nastúpila do práce dňa 1.2.1998 s pracovným zaradením praktikant. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2005 s účinnosťou od 1.9.2005 sa navrhovateľka stala riaditeľkou pobočky Č.. XXXXX - D.U..
Listom zo dňa 23.11.2005 bol s navrhovateľkou skončený pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 23.11.2005 na pracovisku.
Navrhovateľka listom zo dňa 27.11.2005 oznámila odporcovi, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru a žiada, aby jej umožnil odporca výkon práce.
Odporca listom zo dňa 13.4.2006 zaslal navrhovateľke oznámenie o trvaní pracovného pomeru. Navrhovateľke oznámil, že na základe oznámenia navrhovateľky z 27.11.2005 v ktorom nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a na základe návrhu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru , prehodnotil svoje stanovisko k rozhodnutiu o okamžitom skončení pracovného pomeru v banke a navrhol ďalšie pokračovanie pracovného pomeru.
Zároveň oznámil navrhovateľka, že umožňuje ďalšie pokračovanie práce a očakáva jej nástup na výkon práce a to do pracovnej funkcie, ktorú zastávala pred 23.11.20005 pri zachovaní zhodných pracovných podmienok k 2.5.2006.
Navrhovateľka s odvolaním okamžitého skončenia pracovné pomeru nesúhlasila a do práce u odporcu nenastúpila s odôvodnením, že odporca neakceptoval jej finančné nároky, keď navrhovateľke v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru vznikla škoda a odporca sa s ňou na jej vysporiadaní nedohodol.
Odporca s navrhovateľkou skončil pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce keď navrhovateľka mala porušiť základné povinnosti v zmysle § 81 písm. a/, c/, e/ Zákonníka práce pretože nepracovala zodpovedne a riadne, nedodržiavala predpisy vzťahujúce sa na ňou vykonávanú prácu a konala v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Svojim konaním porušila aj interný predpis zamestnávateľa platný od 1.4.2004 - pracovný poriadok Tatra banky., a.s..
Navrhovateľka svojim konaním naplnila definíciu závažného porušenia pracovnej disciplíny aj v zmysle Pracovného poriadku bod 3.3. ad 2/- bod g/, pretože závažne porušila interné predpisy a postupy banky.
Navrhovateľka sa závažného porušenia pracovnej disciplíny mala dopustiť tým, že
- na pobočke D. ako zamestnanec banky v pracovnom zaradení riaditeľ pobočky porušila § 82 Zákonníka práce, písmeno a/, e/, f/ - povinnosti vedúcich zamestnancov, teda porušila povinnosti riadiť a kontrolovať prácu podriadených zamestnancov, zabezpečovať aby nedochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny, zabezpečovať prijímanie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa
- porušila pracovný postup banky ORP č. 1913 „Pracovný poriadok v Tatra banke, a.s“ bod 3.2. Základné povinnosti vedúcich zamestnancov
- dňa 21.11.2005 porušila interný predpis zamestnávateľa pracovný postup banky ORP č. 2812 „Opatrenie na zvýšenie ostražitosti pri vykonávaní bankových operácií na pobočkách“ bod 5, keď pri prevodnom príkaze na sumu v sume 308.000,- Sk, č.ú. XXXXXXXXXX, nezabezpečila identifikáciu klientov, rovnako bol predpis porušený dňa 18.11.2005 pri prevode na sumu 43.288,63 EUR, dňa 18.11.2005 pri prevode na sumu 800.000,- Sk.
- zároveň porušila nariadenie „Bezpečnostné pravidlá“ vydané riaditeľom divízie retailového bankovníctva zo dňa 16.11.2005, keď nezabezpečila pri hotovostnom výbere na 300.000,- Sk opätovné overenie podpisu klienta na zadnej strane originálu výberového dokladu,
- nezabezpečila vykonávanie pravidelnej dennej námatkovej kontroly dodržiavania pravidla štyroch očí,
- nezabezpečila dodržiavanie regionálneho usmernenia platného od mája 2005, ktoré povoľuje limity na tellerských ID 199.999,- Sk, servisné poradkyne mali limity na tellerských ID 1.000.000,- Sk.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že u odporcu pracovala od roku 1998, prešla viacerými pozíciami a od 1.9.2005 bola vo funkcii riaditeľky pobočky odporcu.
Dňa 14.11.2005 o 17.41 hod. a následne dňa 15.11. 2005 o 7.52 hod. poslal riaditeľ divízie odporcu e-maily ktorými upozorňoval na zmenu pravidiel v súvislosti s opakujúcimi sa pokusmi o podvody. Navrhovateľka preposlala tieto e-maily ostatným pracovníkom . Po porade riaditeľov pobočiek bola navrhovateľka dňa 16.11.2005 na pracovisku s pracovníkmi pobočky sa o pravidlách rozprávala. Ďalšie usmernenia poslané e-mailovou poštou preposlala opätovne všetkým pracovníkom na pobočke. Dňa 21.11.2005 prišla na kontrolu zástupkyňa regionálnej riaditeľky odporcu, išlo o štandartnú kontrolu. Po jej skončení oznámila menovaná, že zistila formálne chyby u pracovníkov a následne zaslal záznam z kontroly.
Na žiadosť pani J. regionálnej riaditeľky sa navrhovateľka k výsledkom kontroly vyjadrila, uviedla, že nedošlo v dôsledku pochybeniu pracovníkov k ohrozeniu klientov a ani banky. Dňa 23.11.2005 pani J. a pani D. prišli osobne na pobočku prerokovali výsledky kontroly a odovzdali navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru.
Navrhovateľka k bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, podľa ktorého dňa 21.11.2005 porušila interný predpis odporcu - pracovný postup banky ORP č. 2812 „Opatrenie na zvýšenie
ostražitosti pri vykonávaní bankových operácií na pobočkách“ bod 5, keď pri prevodnom príkaze na sumu v sume 308.000,- Sk č.ú. XXXXXXXXXX, nezabezpečila identifikáciu klientov uviedla, že supervízorka s klientom rokovala 20 minút, riešila storno prevodného príkazu, ktorý dal klient na inej pobočke , pracovníčka mala klienta presne identifikovaného, riešila ho v systéme. Vytknuté bolo to, že pracovníčka nepoložila klientovi kontrolne otázky. Klient však bol reálne identifikovaný predložením občianskeho preukazu a s klientom bola riešená situácia pri ktorej bol identifikovaný.
K bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ktorého, bol porušený predpis dňa 18.11.2005 pri prevode na sumu 43.288,63 EUR navrhovateľka uviedla, že opatrenie ohľadom identifikácie klienta pri prevode sumy nad 1.5 milióna korún bolo dlhodobé a pracovníkom malo byť realizované. Toto pravidlo platí od 10.1.2004.
K bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ktorého bol porušený interný predpis odporcu keď dňa 18.11.2005 pri prevode na sumu 800.000,- Sk nebola zabezpečená identifikácia klienta uviedla, že klienta pracovník poznal, klient pracovníkovi predložil občiansky preukaz a iný ďalší doklad avšak pracovníčka si zabudla k sebe zavolať supervízora a myslela si, že keď klienta pozná môže ho identifikovať i sama.
K bodu podľa ktorého nebolo pri hotovostnom výbere nad 300.000,- Sk zabezpečené opätovné overenie podpisu klienta na zadnej strane originálu výberového dokladu navrhovateľka uviedla, že klient prišiel už s podpísaným dokladom a po výzve pracovníčky, aby ho podpísal ešte raz ho klient podpísal, ale nie na zadnej strane. Klient bol pracovníčkou identifikovaný.
Bodu podľa, ktorého nezabezpečila navrhovateľka dodržiavanie regionálneho usmernenia platného od mája 2005, ktoré povoľuje limity na tellerských ID 199.999,- Sk, keď servisné poradkyne mali limity na tellerských ID 1.000.000,- Sk navrhovateľka uviedla, že pracovníčky boli poverené supervízorky a ich úlohou bolo v čase, keď na pobočke bola len jedna supervízorka overovať transakcie. V kompetencii navrhovateľky bolo rozhodnúť o nastavení limitu, ktorý bol nastavený podľa usmernenia odporcu ORP-2 prepážkový obchod.
Navrhovateľka uviedla, že mala dve porady s pracovníkmi pobočky dňa 21.11.2005, na ktorých vysvetlila pravidlá a ujednotila postup, k poškodeniu klientov a ani banky nedošlo, pracovníci boli upozornení , že pravidlá musia dodržiavať a boli navrhovateľkou vyzvaní na odstránenie nedostatkov.
Svedkyňa A. D., pracovníčka odporcu, ktorá v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou pracovala u odporcu ako zástupkyňa regionálnej riaditeľky pre prevádzku a servis vo svojej výpovedi uviedla, že v tom čase mala na starosti kontrolu bezpečnostných pravidiel prevádzky a riešila neštandartné prevádzkové situácie a vykonávala námatkové ako i pravidelné kontroly na dodržiavanie platných pracovných postupov banky a interných smerníc banky.
Dňa 22.11.2005 pri kontrole na pobočke kde bola riaditeľkou navrhovateľka zistila niektoré porušenia pravidiel o čom informovala svoju priamo nadriadenú pani J.. Pri kontrole zistila, že bol porušený pracovný postup banky. Nasledujúci deň 23.11.2005 za jej prítomnosti a za prítomnosti pani J. navrhovateľka priznala nedostatky zistené kontrolou ale nevedela vysvetliť ako mohla prehliadnuť porušenia predpisov.
Svedkyňa U.. O. J., pracovníčka odporcu, ktorá v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou pracovala u odporcu ako regionálna riaditeľka uviedla vo svojej výpovedi, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou odporca pristúpil na základe kontroly vykonanej pani D. pri ktorej bolo zistené nedodržiavanie prijatých bezpečnostných pravidiel. Pri kontrole bolo zistené, že bezpečnostné pravidlá neboli dodržované tak ako sa mali dodržať. Navrhovateľka na vytýkané nedostatky nereagovala tak ako mala a tak v dôsledku straty dôvery a z dôvodu porušenia pravidiel bol s navrhovateľkou okamžite skončený pracovný pomer.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie, že okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom uskutočnené listom odporcu zo dňa 23.11.2005 je neplatné, je dôvodný.
Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Navrhovateľka zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce dodržala, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľka doručené dňa 23.11.2005 na pracovisku a návrh navrhovateľka podala dňa 20.1.2006.
Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov odborovým orgánom v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce, keď odborová organizácia u odporcu nie je zriadená.
Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovného poriadku , zo všeobecne záväzných právnych predpisov s ktorými bol zamestnanec oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti má za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených podmienok.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru. Okamžite zrušiť pracovný pomer teda možno v prípadoch, ak so zreteľom na intenzitu porušenia pracovných povinností (závažným spôsobom) v konkrétnych pracovnoprávnych vzťahoch nie je žiadúce, aby pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej doby. Môže ísť pri tom o niekoľko násobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. V každom konkrétnom prípade je nutné prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, intenzitu, charakter, následky porušenia povinností a na všetky okolnosti toho konkrétneho prípadu.
V prejednávanej veci vychádzajúc z listu odporcu, ktorým okamžite skončil odporca pracovný pomer s navrhovateľkou mal súd zato, že dôvod uvedený ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a to , že navrhovateľka na pobočke D. ako zamestnanec banky v pracovnom zaradení riaditeľ pobočky porušila § 82 Zákonníka práce, písmeno a/, e/, f/ - povinnosti vedúcich zamestnancov, teda porušila povinnosti riadiť a kontrolovať prácu podriadených zamestnancov, zabezpečovať aby nedochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny, zabezpečovať prijímanie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa a dôvod, že porušila pracovný postup banky ORP č. 1913 „Pracovný poriadok v Tatra banke, a.s.“ bod 3.2. Základné povinnosti vedúcich zamestnancov sú nepreskúmateľné a neurčité, nie je v týchto dôvodoch opísaný skutok s uvedením kedy sa ho mala navrhovateľka dopustiť s presným jeho vymedzením.
Ostatné dôvody uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru možno síce považovať za porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky ako riaditeľky pobočky zodpovednej za prácu podriadených zamestnancov.
Podľa názoru súdu však vzhľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých k tomuto porušeniu došlo, časovej postupnosti pri aplikovaní interného predpisu odporcu a pri zohľadnení doterajšej práce navrhovateľky u odporcu a hodnotení jej osoby, keď v konaní nebolo preukázané zistenia predchádzajúcich nedostatkov v plnení si pracovných povinností navrhovateľky a s prihliadnutím i ku skutočnosti, že nedošlo k ujme na strane odporcu či už majetkovej resp. k inej ujme na právach a oprávnených záujmoch, stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou nenaplnil skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, s ktorou zákon spája právne následky v podobe sankcie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd v rámci hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou vzal do úvahy i tú skutočnosť, že sám odporca ako zamestnávateľ prehodnotil svoje stanovisko k rozhodnutiu o okamžitom skončení pracovného pomeru v banke a navrhol ďalšie pokračovanie pracovného pomeru, keď navrhovateľke i oznámil, že jej umožňuje ďalšie pokračovanie práce a očakáva jej nástup na výkon práce a to do pracovnej funkcie, ktorú zastávala pred 23.11.20005 pri zachovaní zhodných pracovných podmienok k 2.5.2006.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Rozhodné obdobie pre priznanie nároku na náhradu mzdy súd určil obdobie od 27.11.2005 teda odo dňa kedy navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní do dňa 30.4.2006 teda do dňa kedy jej odporca umožnil pokračovať v práci.
Odporca od prejavu, ktorým zrušil pracovný pomer s navrhovateľkou okamžite ustúpil listom zo dňa 13.4.2006 a oznámil navrhovateľke, že umožňuje ďalšie pokračovanie práce a očakáva jej nástup na výkon práce a to do pracovnej funkcie, ktorú zastávala a pri zachovaní zhodných pracovných podmienok. A to k 2.5.2006.
Súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z ustanovenia § 134 Zákonníka práce.
Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľky za obdobie 3. štvrťroku 2005 ( júl až september 2005).
Navrhovateľka mala príjem
za mesiac júl 2005 - 47.619,- Sk ( základná mzda 47.619,- Sk) a odpracovala 150 hodín,
za mesiac august 2005 - 99.261,- Sk (základná mzda 28.261,- Sk, odmeny - 71.000,- Sk) a odpracovala 97,5 hodín,
za mesiac september 2005 - 45.455,- Sk (základná mzda 45.455,- Sk) a odpracovala 150 hodín.
Hodinový zárobok bol určený sumou 483,64 Sk, keď súd zrátal mzdu za každý mesiac rozhodného obdobia a vydelil ju počtom odpracovaných hodín (47.619 + 99.261 + 45.455 = 192.335,- Sk : 397,5 = 483,64 Sk/ hod.).
Priemerný mesačný zárobok bol určený sumou 84.153,- Sk a to vynásobením hodinovej mzdy vo výške 483,64 Sk s koeficientom vo výške 173,92.
Priemerný denný zárobok bol určený sumou 3.871,- Sk a to vynásobením hodinovej mzdy vo výške 483,64 Sk x 8 hodín.
Navrhovateľke patrí náhrada mzdy za tri pracovné dní v novembri 2005 vo výške 11.613,-Sk (3 dni x 3.871,- Sk), za päť mesiacov december 2005 až apríl 2006 vo výške 420.765,- Sk (5 mesiace x 84.153,- Sk) čo spolu činí celkom 432.378,- Sk.
Suma 432.378,- Sk predstavuje sumu, ktorú súd navrhovateľke priznal ako náhradu mzdy súd.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 80.088,- Sk.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 80.088,- Sk.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
- 2 úkony právnej pomoci á 6.410,- Sk - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na začatie konania
- účtovaných podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo substrátu 149.960,- Sk (prináležiacej náhrady mzdy navrhovateľky ku dňu 20.1.2006) t.j. 5.150,- Sk a podľa § 11 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. 1.260,- Sk (5.150+1.260)
- 1 úkon právnej pomoci á 9.910,- Sk- porada s klientom a odporcom dňa 30.3.2006 účtovaný podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo substrátu 364.718,- Sk (prináležiacej náhrady mzdy navrhovateľky ku dňu 30.3.2006) t.j. 8.650,- Sk a podľa § 11 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. 1.260,- Sk (8.650+1.260)
- 1 úkon právnej pomoci á 2.602,50 Sk - účasť na pojednávaní konanom dňa 23.10.2006, ktoré bolo odročené bez prejednania veci účtovaný podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo substrátu 432.378,- Sk (prináležiacej náhrady mzdy navrhovateľky) t.j. 9.150,- Sk a podľa § 11 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. 1.260,- Sk (9.150+1.260) z toho 1/4 podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- 1 úkon právnej pomoci á 2.630,- Sk - účasť na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007, ktoré bolo odročené bez prejednania veci účtovaný podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo substrátu
432.378,- Sk (prináležiacej náhrady mzdy navrhovateľky) t.j. 9.150,- Sk a podľa § 11 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. 1.371,- Sk (9.150+1.371) z toho 1/4 podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- 4 úkony právnej pomoci á 10.521,- Sk - porada s klientom dňa 15.2.2007, účasť na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007, 2.7.2007, 11.10.2007 účtovaný podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo substrátu 432.378,- Sk (prináležiacej náhrady mzdy navrhovateľky) t.j. 9.150,- Sk a podľa § 11 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. 1.371,- Sk (9.150+1.371)
- 4 x paušálna náhrada á 164,- Sk
- 5 x paušálna náhrada á 178,- Sk
Odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 19% pri úkonoch právnej pomoci od 15.1.2007, keď právna zástupkyňa navrhovateľky je od 1.11.2006 plátcom DPH t.j. k úkonu účasť na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 vo výške 2.630,-Sk, k 4 úkonom porada s klientom dňa 15.2.2007, účasť na pojednávaní konanom dňa 23.4.2007, 2.7.2007, 11.10.2007.
Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnou zástupkyňou navrhovateľky, ktorá vyúčtovala trovy právneho zastúpenia spolu na sumu vo výške 90.020,- Sk.
Súd nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške, keď právna zástupkyňa navrhovateľky nevychádzala pri vyúčtovaní jednotlivých úkonov právnej pomoci z výšky v tom čase navrhovateľke prináležiacej náhrady mzdy a vychádzala pri výpočte jednotlivých úkonov z celkom priznanej náhrady mzdy navrhovateľke.
Navrhovateľka bola v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia. § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.
V konaní mala navrhovateľka úspech, preto súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného Zákona č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 28.938,- Sk zaviazal odporcu.
Súdny poplatok pozostáva z poplatku za určovací petit vo výške 3.000,- Sk a z poplatku z priznanej výšky náhrady mzdy vo výške 25.938,- Sk (položka 1 sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona