Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-255-2004.pdf
PDF · 103.32 KB
No categories available
14C/255/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa V. Z. a. s. so sídlom v B., M. č. XX,. IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi J. R., občanovi S., bytom M. č. XXX. za účasti vedľajšieho účastníka S. K. P. so sídlom v B., T. C. č. XX. v zast. A. - S. P., a. s. so sídlom v B., D. R. č. X,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 24.838,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 24.838,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 8.800,- Sk na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 1.240,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - V. Z. so sídlom v B. sa podaným návrhom zo dňa 21.06.2004 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 24.838,- Sk. Dňa 21.05.2007 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy 24.838,- Sk od 05.05.2004 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd dňa 15.08.2007 v tejto časti pripustil zmenu návrhu. Navrhovateľ uviedol, že dňa 13.08.2000 odporca spôsobil ako vodič zranenie ich poistenky V. B., ktorá bola následkom úrazu (zrazená cúvajúcim autom) hospitalizovaná a ambulantne liečená. V. B. utrpela pri nehode ťažký úraz hlavy s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov. Zavinenie odporcu vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 1T/453/2000. V. B. je v zmysle zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení V. Z. v znení nesk. predpisov poistencom navrhovateľa. Podľa ust. § 57 citovaného zákona má poisťovňa právo na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku protiprávneho konania voči poistencom. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s tým, že poškodená V. B. vznik úrazu spoluzavinila a preto má ona vo výške 50 % znášať vynaložené liečebné náklady. Spoluzavinenie poškodenej nebolo ničím preukázané a prítomnosť alkoholu v krvi V. B. nebola príčinou dopravnej nehody a k úrazu poistenca nedošlo v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu poškodenou, preto požitie alkoholu nemožno označiť za spoluzavinenie. Dňa 06.07.2001 bola odporcovi zaslaná výzva na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť V. B. vo výške 49.677,- Sk, ktorú prevzal dňa 12.07.2001.
Zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poukázala A. - S. P., a. s., T. na účet navrhovateľa sumu 24.839,- Sk, čo predstavuje 50 % nároku navrhovateľa. Navrhovateľ sa domáhal doplatenia 50 % vynaložených liečebných nákladov a bolo mu dňa 01.06.2004 písomne oznámené, že poistený - škodca, poveril P. A. vybavením oprávneného nároku iba do výšky 50 %. Preto sa navrhovateľ domáhal, aby zostávajúcu časť uhradil odporca.
Odporca uviedol, že on nikdy nepoveril poisťovňu na plnenie v obmedzenom rozsahu z dôvodu, že nechcel, aby poisťovňa plnila škodu v plnej výške. On len oznámil poisťovni, že na vzniku škody sa nepochybne podieľala aj samotná poškodená V. B.. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z trestného spisu Okresného súdu Trenčín 1T/453/2000. Pokiaľ poisťovňa neplnila v celej výške, bolo to dané len z dôvodu spoluzodpovednosti samotnej poškodenej za vzniknutú škodu. V prípade existencie dôvodov, z ktorých táto spoluzodpovednosť vyplýva je potom v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka potrebné, aby škodu pomerne znášala aj poškodená. Miera jej spoluzodpovednosti je vecou zváženia súdu, vzhľadom na okolnosti celého prípadu, pri ktorom k vzniku škody došlo. Skutočnosť, že trestnoprávna zodpovednosť bola daná u odporcu, nevylučuje z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti za náhradu škody spoluzavinenie na strane poškodenej a z toho vyplývajúcu povinnosť poškodenej podieľať sa na nákladoch, ktoré mal vynaložiť navrhovateľ na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že poškodená V. B. sa po nehode snažila vypovedať nepravdivo a zatajila požitie alkoholu. V krvi poškodenej sa nachádzalo 1,31 promile alkoholu o 6:40 hod. dňa 13.08.2000 a k nehode došlo o 4:45 hod., teda obsah alkoholu bol v čase jej vzniku vyšší. U 16-ročného dievčaťa s hmotnosťou cca 50kg muselo dôjsť k výraznému obmedzeniu jej rozpoznávacích a preventívnych schopností (prechádzanie okolo vozidla so štartujúcim motorom), ako aj k obmedzeniu reflexných reakcií pri páde na zem. K najzávažnejšiemu poraneniu došlo práve nekoordionovaným pádom a nárazom ľavej časti hlavy poškodenej na vozovku. Otázka spoluviny je podľa vedľajšieho účastníka v prípade každej náhrady škody zásadná, nakoľko nemožno poškodenému priznať celú náhradu škody, pokiaľ jej vznik sám spoluzavinil svojím správaním (§ 441 Občianskeho zákonníka). Výpoveď svedkyne V. M., rod. B. v konaní pred súdom považoval za nevieryhodné, pretože taký stupeň alkoholu v krvi nemôže zapríčiniť náhodne podaný rum alebo víno v kofole. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku. Poukázal na to, že výzva na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť bola doručená P. A. dňa 11.07.2001 a navrhovateľ ju vypracoval dňa 06.07.2001, kedy už poznal presnú výšku škody, aj to, kto za ňu zodpovedá. Nárok si mal navrhovateľ uplatniť na súdu najneskôr do 06.07.2003, žalobu podal až v 6/2004, kedy už bol jeho nárok premlčaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, vedľajšieho účastníka, vypočul svedkyňu V. M., rod. B., oboznámil spis tunajšieho súdu 1T/453/2000, rozpis liečebných nákladov V. B., odpoveď vedľajšieho účastníka na výzvu na úhradu liečebných nákladov navrhovateľovi zo dňa 04.06.2004, znalecký posudok č. 3/2007, písomné vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku zo dňa 21.05.2007 a vedľajšieho účastníka zo dňa 20.06.2007, výzvu na úhradu liečebných nákladov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo spisu tun. súdu 1T/453/2000 bolo zistené, že dňa 13.08.2000 o 04:45 hod. odporca viedol ako vodič pod vplyvom alkoholu 1,3 promile osobné auto zn. Škoda 120 GLS ev. č. TN 794 AF po ceste III/05030 v obci N.. Pri cúvaní z parkoviska pred pohostinstvom nesledoval dostatočne situáciu pred vozidlom a pravým spätným zrkadlom a blatníkom vozidla zachytil chodkyňu V. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá kráčala po ľavom okraji vozovky smerom k autobusovej zastávke, následkom čoho táto spadla na vozovku a utrpela ťažký úraz hlavy - krvný výron nad tvrdou blanou mozgovou v ľavej spánkovozáhlavnej oblasti, difúzny opuch mozgu, zmliaždenie mozgu s krvácaním v čelovej oblasti vpravo, zlomeninu klinovej kosti vľavo, zlomeninu spánkovej a záhlavnej kosti vľavo, ochrnutie VII mozgového nervu vľavo, krvácanie z ľavého ucha, zmliaždenie a odreninu vonkajšieho členka vľavo s poruchou sluchu vľavo a ťažkým ochrnutím tvárového nervu vľavo, ktoré si vyžiadali liečenie a podstatné obmedzenie v bežnom spôsobe života poškodenej najmenej 6 mesiacov, čím odporca porušil ust. § 21 ods. 2 a § 4 ods. 3 písm. b/ Zák. č. 315/1996 Z. z.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/453/2000 zo dňa 25.05.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/283/2001 zo dňa 11.04.2003 bol odporca uznaný vinným podľa ust. § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona z trestného činu ublíženia na zdraví a z
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zákona a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 3 rokov.
Z obsahu výpovede odporcu v trestnom konaní sp. zn. 1T/453/2000 vyplýva, že tento sa doznal k jazde pod vplyvom alkoholu. Uviedol, že pri cúvaní z parkoviska v N. prudko pridal plyn a zrazu zacítil náraz do pravého predného blatníka. Zastavil, vyšiel z vozidla a videl na zemi ležať poškodenú V. B.. Z výpovede svedka a spolujazdca odporcu M. L. vyplývalo, že odporca pri cúvaní pozeral dozadu, cúval „športovo“, čiže prudko pridal plyn a pravou prednou časťou auta zrazil poškodenú. Svedok M. B. vypovedal, že s poškodenou odchádzali spoločne z diskotéky a on kráčal pred ňou. Keď počul zvuk motora a prekĺzavanie kolies, obrátil sa smerom k poškodenej, táto však už ležala zranená na zemi. Dali jej prvú pomoc a zavolali sanitku. Odporca poukázal na to, že sa zistilo, že poškodená V. B. požívala alkohol a v kombinácii s epilepsiou, na ktorú trpela a liekmi, ktoré užívala, mohla spadnúť. Úraz, ktorý utrpela pri nehode a jeho následky by nemuseli byť takého rozsahu, aké jej boli spôsobené. Zdravý človek by zrejme pri podobnej nehode neutrpel také závažné následky.
Zo znaleckého posudku č. 3/2007 súdneho znalca MUDr. P. B., z odboru zdravotníctvo a farmácia - neurochirurgia vyplýva, že poškodená V. B. tesne pred alebo počas úrazu vzniknutého dňa 13.08.2000 pri dopravnej nehode nemala žiaden epileptický záchvat. Znalec nemohol objektívne posúdiť, či svedkyňa B. užila pred nehodou liek na epilepsiu Depakine. Za predpokladu, že lieky užila večer pred úrazom a mala v krvi potrebnú liečebnú hladinu účinnej látky, mohol mať požitý alkohol ľahko silnejší účinok, nie však až taký, aby sa jej reakcie dali posudzovať ako stav opitosti II, teda stredného stupňa. Samotný spoluúčinok alkoholu a lieku je relatívne nepodstatný, lebo nie je uvedený ako na príbalovom letáčiku v originálnom balení lieku. Z odborného hľadiska bola liečba poškodenej správna. V prípade pacienta, ktorý má epilepsiu je liečba takéhoto úrazu, aký utrpela poškodená V. B. rovnaká, ako u pacienta bez epilepsie. Tak závažný úraz však môže u zdravého človeka epilepsiu navodiť a u epileptika epilepsiu zhoršiť.
Svedkyňa V. M., rod. B. priznala, že pred vznikom dopravnej nehody dňa 13.08.2000 bola na diskotéke, kde požívala alkohol a tvrdila, že jej ho niekto nalial bez jej vedomia do kofoly. Potvrdila, že pred odchodom na diskotéku večer užila liek na epilepsiu Depakine a v čase vzniku nehody nemala epileptický záchvat. Kráčala domov vo vzpriamenej polohe, po kraji cesty. Videla, že auto odporcu malo osvetlené vzadu biele svetlá, ale nevenovala mu pozornosť. Auto cúvalo rýchlo, keď ju zachytilo.
Zo správy navrhovateľa zo dňa 06.07.2001 bolo zistené, že navrhovateľ uhradil poškodenej V. B. náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť po dopravnej nehode zo dňa 13.08.2000 v sume 49.677,- Sk. Náklady vznikli za poskytnutú ambulantnú starostlivosť vo výške 15.045,12 Sk, lôžkovú starostlivosť v sume 24.846,02 Sk, nákup liečiv na predpis 96,- Sk, prepravných nákladov 9.590,- Sk, spolu 49.677,- Sk a z toho im vedľajší účastník na strane odporcu zo zákonného poistenia motorového vozidla odporcu uhradil len 50 % preukázaných nárokov, v sume 24.839,- Sk.
Navrhovateľ - V. Z. so sídlom v B. bola dňa 01.07.2005 v zmysle ust. § 68 a nasl. zák. č. 581/2004 Z. z. a § 154 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. transformovaná na akciovú spoločnosť, so sídlom v B., M. č. XX, IČO XX XXX XXX.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. Z. P. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (účinného do 01.11.2004) poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči poistencom.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná. Nárok navrhovateľa vyplýva z ust. § 57 ods. 1 Zák. č. 273/1994 Z. z. a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že odporca zavinil dňa 13.08.2000 dopravnú nehodu, keď pod vplyvom alkoholu pri cúvaní osob. autom zn. Škoda 120 GLS ev. č. TN 794 AF v obci N. zachytil chodkyňu V. B. a spôsobil jej ujmu na zdraví, ktorá si vyžiadala hospitalizáciu a dlhodobé liečenie. Odporca bol za uvedené porušenie právnej povinnosti právoplatne odsúdený v trestnom konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. 1T/453/2000. V konaní bolo preukázané, že chodkyňa v čase vzniku dopravnej nehody bola pod vplyvom alkoholu, ktorý požila na diskotéke a večer pred nehodou užila liek na epilepsiu Depakine. Tieto skutočnosti a ochorenie na epilepsiu však nemali žiadnu priamu súvislosť s poškodením zdravia V. B., ktoré utrpela pri predmetnej nehode. Zranenia svedkyne zo dňa 13.08.2000 vznikli výlučným zavinením odporcu, ktorý šoféroval vplyvom alkoholu. Odporca pri cúvaní podľa výpovede svedkov M. L. a M. B. prudko pridal plyn, náhle sa pohol a „cúval športovo “. Auto zachytilo pravou prednou časťou svedkyňu V. B., ktorá prechádzala v tom čase po okraji cesty a v dôsledku rýchleho pohybu auta dozadu nemala čas uskočiť a pri páde na vozovku utrpela ťažký úraz hlavy. Žiadne spoluzavinenie svedkyne na vzniku nehody sa v konaní nepreukázalo. V súvislosti s úrazom bola svedkyňa B. hospitalizovaná a liečená, pričom navrhovateľovi, u ktorého bola zdravotne poistená vznikli náklady na vynaloženú liečebnú starostlivosť vo výške 49.677,- Sk, z ktorého mu vedľajší účastník na strane odporcu zaplatil len pomernú časť vo výške 24.839,- Sk. Navrhovateľ sa listom zo dňa 06.07.2001 obrátil na odporcu, aby mu uvedenú sumu 49.677,- Sk uhradil, prípadne aby sa obrátil na poisťovňu, v ktorej mal odporca uzavreté zákonné poistenie prevádzky motorového vozidla. Výzvu odporca prevzal dňa 12.07.2001.
Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Vzťah medzi navrhovateľom (fyzickou osobou) a zdravotnou poisťovňou (verejnoprávnou inštitúciou) sa v čase vzniku záväzku považoval za vzťah občiansko-právny a nie obchodný. Preto súd postupoval v danom prípade podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mohol svoje právo na úhradu liečebných nákladov podľa zák. č. 273/1994 Z. z. uplatniť na súde žalobou už deň po vyčíslení nároku, dňa 07.07.2001. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa ust. § 104 Občianskeho zákonníka začala plynúť deň po vzniku poistnej udalosti, t.j. od 14.08.2000 a uplynula dňa 14.08.2004. Žaloba došla na súd dňa 21.06.2004, kedy právo ešte nebolo premlčané a preto súd námietku premlčania istiny nemohol akceptovať a z dôvodov vyššie uvedených zaviazal odporcu na jej zaplatenie. V časti úrokov z omeškania však pohľadávka už bola premlčaná, lebo nárok na úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil na súde až dňa 21.05.2007. Úrok z omeškania je podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky a znáša jej režim. V časti úroku z omeškania súd návrh zamietol, lebo vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania na celý nárok a premlčanú pohľadávku súd nemôže priznať.
V konaní vznikli náklady štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 3/2007. Náklady na znalecké dokazovanie predstavovali sumu 13.800,- Sk a boli hradené z časti zo zálohy zloženej vedľajším účastníkov vo výške 5.000,- Sk a z rozpočtových prostriedkov tun. súdu vo výške 8.800,- Sk. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Znalecké dokazovanie sa vykonalo na základe námietok odporcu, ktorý však nebol v konaní úspešný. Preto mu súd uložil zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré platil, vo výške 8.800,- Sk.
Navrhovateľ je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh, ktorý bol čase podania návrhu 1.240,- Sk (položka 7 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov). Podľa ust. § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení nesk. predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade sa navrhovateľa vzťahuje osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti a súd jeho návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal na zaplatenie poplatku odporcu, ktorý nebol od poplatku oslobodený.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech a mal právo na náhradu pomernej časti trov konania. Keďže si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( trojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si účastníci konania nebudú plniť povinnosti stanovené týmto rozsudkom, možno sa domáhať exekúcie.