Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6C-254-2006.pdf
PDF · 86.29 KB
No categories available
6C/254/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Vlastimilom Pavlikovským v právnej veci navrhovateľa: I. G., N. XX, G., zast.: JUDr. Miloslav Kraus, advokát, proti odporcovi v 1.rade: Slovenská republika, zast. Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava a odporcovi v 2. rade: Národná diaľničná spoločnosť, Mlynské Nivy 45, Bratislava zastúpenému: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, Štúrová 13, Bratislava o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu doručeným dňa 27.12.2006 domáhal voči odporcom spoločne a nerozdielne zaplatenia XXX.XXX,- Sk s titulu náhrady škody za nesprávny úradný postup. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci dňa XX.XX.XXXX uzavrel s odporcom v 2. rade zastupujúcim Slovenskú republiku ako kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, pozemku parc.č.XXXX, katastrálne územie X., orná pôda o výmere 3.971 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva N. H. pre E. S. N. G. č. XXX. Návrh na vklad vlastníckého práva mal podľa kúpnej zmluvy podať odporca v 2.rade a urobil tak dňa 3.7.2001. Katastrálny úrad však o vklade vlastníckeho práva rozhodol až dňa 13.6.2002. Daňový úrad Bratislava 4 vyzval navrhovateľa listom zo dňa 28.11.2005, aby zaplatil daň z prevodu predmetnej nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,- Sk. Povinnosť zaplatiť daň vznikla navrhovateľovi zmenou ustanovenia §18 ods.7 Zákona č.87/1993 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2002. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluvu uzatváral za inej legislatívnej situácie v dobrej viere, že nebude znášať dodatočné náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľa Katastrálny úrad porušil ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona o katastri nehnuteľnosti keď nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, čím zapríčinil, že navrhovateľovi zaplatením dane z nehnuteľnosti vznikla vyššie uvedená škoda.
Odporca v 1. rade sa k návrhu písomne vyjadril dňa 9.2.2007, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a namietal navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že vecne a miestne príslušný Katastrálny úrad konal v rozpore so zákonom, pretože účastník zmluvy odporca v 2. rade podal k návrhu na vklad nesprávny geometrický plán, ktorý bolo treba úradne doplniť a Katastrálny úrad po jeho doplnení rozhodol v čase keď nemohla byť ovplyvnená daňová povinnosť navrhovateľa skorším vydaním rozhodnutia.
Odporca v 2.rade sa k návrhu vyjadril písomne dňa 16.7.2007 a 3.9.2007, žiadal návrh zamietnuť, pričom namietal svoju pasívnu legitimáciu.
Súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu v 2.rade, ktorý sa síce pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil, avšak podľa názoru súdu o odročenie pojednávania nepožiadal z dôležitých dôvodov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s kúpnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom v 2.rade dňa XX.X.XXXX, z návrhom na povolenie vkladu podaným dňa X.X.XXXX s výzvou Daňového úradu 4 zo dňa 28.11.2005 adresovanou navrhovateľovi na zaplatenie XXX.XXX,- Sk s príkazom na úhradu zo dňa 28.4.2006 s korešpondenciou medzi účastníkmi konania týkajúcou sa predbežného konania nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy a so spisom Okresného úradu Bratislava IV, Katastrálny odbor spisová zn. I.- XXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ a odporca 2. rade dňa XX.X.XXXX uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Podľa kúpnej zmluvy poveril navrhovateľ odporcu v 2.rade, aby podal návrh na zápis vlastníckeho práva na príslušný Katastrálny úrad. Účastníci zmluvy sa dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu X.XXX.XXX,- Sk do 60 dní od doručenia rozhodnutia po povolení vkladu vlastníckeho práva. Odporca v 2.rade dňa 7.3.2001 podal na vecne a miestne príslušný bývali Okresný úrad Bratislava IV, katastrálny odbor návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva podľa uvedenej kúpnej zmluvy uzavretý dňa XX.X.XXXX.
Zo spisu Katastrálneho úradu spisová zn. I.-XXX/XX súd zistil, že k návrhu na vklad bola pripojená zmluva v potrebnom počte rovnopisov, list vlastníctva a znalecký posudok Č..XXX/XXXX vypracovaný súdnym znalcom F.. I. W. dňa 12.12.2000. Jediným úkonom po podaní návrhu na vklad bolo povolenie vkladu dňom 13.6.2002. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo navrhovateľovi doručené dňa 8.7.2002. Iný úkon, ani odporcom v 1.rade uvádzaná výzva na doplnenie návrhu, uznesenie o prerušení konania, oznámenie o dôvodoch nerozhodnutia v zákonom stanovených lehotách, či žiadosť o predlženie lehoty na rozhodnutie adresovaná nadriadenému správnemu orgánu sa v spise nenachádzala. Právny zástupca odporcu v 1.rade uviedol, že skutočne Katastrálny úrad nerozhodol v lehote určenej § 32 Zákona č. 162/1995, popieral však existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom Katastrálneho úradu a úbytkom majetkovej sfére navrhovateľa.
Listom č.603/231/119649/05/Rat vyzval dňa 28.11.2005 daňový úrad Bratislava IV navrhovateľa na zaplatenie dane z prevodu predmetnej nehnuteľnosti splatnej dňa 11.9.2002 v sume XXX.XXX,- Sk. Navrhovateľ uvedenú sumu na účet Daňového úradu uhradil dňa 28.4.2006. Z korešpondencie medzi účastníkmi konania súd zistil, že obaja odporcovia popierali navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup verejnej správy.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.7.2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
Podľa § 31a zákona č. 162/1995 Z.z. Konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak
a) sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) nebol zaplatený správny poplatok,
c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh,
d) to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní.
Zákon rozlišuje dve základné formy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Prvou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval právny predpis na ním posudzovaný skutkový stav a rozhodol tak o právach a povinnostiach konkrétnych osôb. Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája s nesprávnym úradným postupom, teda s porušením pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre počítanie štátnych orgánov pri ich činnosti a to i pri takých úkonoch, ktoré sú prevádzané v rámci rozhodovacej činnosti, i keď sa priamo neodrazili v obsahu vydaných rozhodnutí. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup vedúci k zodpovednosti za škodu možno považovať i nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutí, prípadne iná nečinnosť orgánov verejnej moci, samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla majetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Skutočnosť, že konanie vedené orgánom verejnej moci pri výkone jeho právomoci vyústilo v rozhodnutie v prospech účastníka, ktorému však predchádzalo konanie vykazujúce znaky nesprávneho úradného postupu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú takýmto postupom nevylučuje.
Pojmovými znakmi vzniku nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej správy sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus medzi prvými dvoma pojmovými znakmi. Z vykonaného dokazovania mal súd nad všetky pochybnosti preukázané, že Katastrálny úrad skutočne tým, že nevydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva podľa návrhu podaného dňa 13.6.2002 v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote bez objektívnych dôvodov porušil ustanovenie § 32 katastrálneho zákona a podľa názoru súdu postupoval nesprávne. Taktiež je nepochybné, že u navrhovateľa došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére tým, že z dôvodu legislatívnej zmeny zákona č. 87/1993 Z.z. a s účinnosťou 1.4.2002 bol povinný z prevodu nehnuteľnosti zaplatiť daň vo výške 226.230,- Sk, ktorú zaplatil na účet Daňového úradu Bratislava IV dňa 28.4.2006. Navrhovateľom požadovaná náhrada škody zodpovedala výške dane, ktorú zaplatil Daňovému úradu. Podľa názoru súdu sa však majetok navrhovateľa nezmenšil nesprávnym úradným postupom Katastrálneho úradu. Samotná existencia povinnosti daňovníka zaplatiť daň nie je významovo totožná s definíciou skutočnej škody, či ušlého zisku. Daň je povinné peňažné plnenie vyberané štátom, má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez nároku na ekvivalentné plnenie, patrí do sféry verejného práva. Preto splnenie povinnosti i keď s ňou navrhovateľ v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nekalkuloval, nemožno považovať za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Súd neprisvedčil navrhovateľovi ani v otázke príčinnej súvislosti medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Príčinnou súvislosťou je priama väzba javov v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V danom prípade podľa názoru súdu nedodržanie lehoty určenej § 32 ods.1 katastrálneho zákona nemalo za priamy následok zmenšenie majetku navrhovateľa. Aj keď katastrálny úrad nerozhodol o návrhu na vklad v predpísanej lehote, nemôže štát z titulu dopustenia sa uvedeného procesného pochybenia sa zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí zákonnej lehoty v ktorej mal správny orgán rozhodnúť a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania. Okolnosť, že určitý procesne nesprávny postup Katastrálneho úradu nespôsobilo škodu navrhovateľovi
spadá do obdobia pred spomínanou legislatívnou zmenou ako aj po tejto zmene, čo svedči o tom, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu na zmenšenie majetku navrhovateľa priamy nebol.
Čo sa týka návrhu smerujúcemu voči odporcovi v 2. rade zastal súd názor, že táto osoba v konaní podľa návrhu navrhovateľa nebola pasívne legitimovanou, keďže nebola orgánom verejnej správy a nevzťahuje sa na ňu zákon č.58/1969 Zb. v znení účinnom v čase rozhodnom pre toto konanie. Mimo to zo zisteného skutkového vzťahu nebolo preukázané, že odporca v 2.rade porušil akúkoľvek právnu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, či k veci a okolnostiam týkajúcich sa predmetu tohto konania. Ako vyplynulo z dokazovania, nedostatky návrhu na vklad, ktorý dňa 7.3.2001 doručil odporca v 2.rade katastrálnemu úradu neboli preukázané a priamo pochybnosti vyvrátil vkladový spis Okresného úradu Bratislava IV Spis. Zn. I.-XXX/XX.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov konania súd v súlade s 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.