Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-8Csp-35-2022.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-8Csp/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., o zaplatenie 3.409,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou z 29.04.2022 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví rozsudku s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ku ktorej žalobca viedol účet č. 42934354..
2. Žalobca tvrdil, že 20.12.2012 jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a. s.) uzavrel so žalovaným vyššie citovanú zmluvu. Jej predmetom boli peňažné prostriedky s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.950 eur s povinnosťou splácať mesačnú splátku vo výške 65 eur.
3. Žalovaný začal úver čerpať 08.01.2013. Toto podstatné skutkové tvrdenie v žalobe absentovalo. Je zrejmé z Výpisu z pôžičkovej karty Quatro. V žalobe ani iných prostriedkoch procesného útoku žalobca neuviedol ani len to, či pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlhu z dôvodu porušenia platobnej disciplíny. Na preukázanie takýchto podstatných skutkových okolností žalobca ako dôkaz nenavrhol žiaden dôkaz.
4. Obdobne sa žalobca v žalobe slovkom nezmienil, žeby pôvodný veriteľ vyhotovil a doručil do sféry vplyvu žalovaného predžalobnú upomienku vrátane dokladu o jej odoslaní, prípadne doručení.
5. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.
6. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 3.409,69 eur.
7. Z vyššie citovanej zmluvy, prehľadu splátok a úhrad (iné prostriedky procesného útoku žalobca neuplatnil) bol zistený tento skutkový stav:
8. Žalobca na základe Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty QATRO z 20.12.2012 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.950 eur formou poskytnutia úverového rámca, napriek tomu, že zo
žiadosti je nepochybné, že tzv. ,,predschválený úverový rámec“ žalovaný žiadal len do výšky 1.500 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 50 eur.
9. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 22,80 %.
10. Dlh sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 65 eur.
11. Splatnosť prvej splátky nebolo možné z prostriedkov procesného útoku žalobcu zistiť.
12. Obdobné platí i o celkových nákladoch žalovaného v postavení spotrebiteľa i RPMN.
13. Žalobca ani netvrdil, žeby pôvodný veriteľ pohľadávky vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, ani žeby o tom bol žalovaný informovaný. Prípadný dôkaz o doručení Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalobca nenavrhol. Doručenie takejto prípadnej zásielky do dispozičnej sféry žalovaného nepreukázal (ani túto skutkovú okolnosť dokonca netvrdil).
14. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným právnym záverom.
15. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
17. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
18. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. § 53 ods. 9 OZ).
19. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Žalobca v prejednávanom spore ani netvrdil, žeby sa pôvodný veriteľ so žalovaným dohodol na svojom práve žiadať v prípade omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. § 565 OZ.
21. Avšak, aj keby sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ, právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu § 53 ods. 9 OZ. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal existenciu Vyhlásenia predčasnej splatnosti pôvodným veriteľom pohľadávky.
22. V prejdnávanom spore nebolo sporné, že žalovaný posledný výber z karty uskutočnil 22.12.2018 a žaloba bola podaná 29.04.2022. Preto v prejednávanom spore súd prvej inštancie aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.
23. Na tomto mieste, vzhľadom na pasivitu žalobcu pri koncipovaní žaloby a uplatnení prostriedkov procesného útoku by nebolo možné prihliadnuť ani na prípadnú námietku žalobcu týkajúcu sa spočívania premlčacej doby počas podľa Zákona č. 62/2021 upravujúceho právne vzťahy vrátane otázky premlčania v súvislosti s covidovými opatreniami keďže táto skutková okolnosť nemá vplyv na premlčanie nároku žalobcu.
24. Z prostriedkov procesného útoku nie je jasné, či žalobca vystavil žalovanému predžalobnú upomienku na úhradu dlhu. V tejto súvislosti žalobca ani len netvrdil ani nepreukázal, žeby došlo k zosplatneniu úveru pre nezaplatenie konkrétnej splátky pôvodným veriteľom. V dôsledku toho by eventuálne nebolo žalobcovi na prospech ani predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na súde.
25. Žalobca nepreukázal doručenie vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti do dispozičnej sféry žalovaného ani skutočnosť, žeby medzi predžalobnou upomienkou a vyhlásením mimoriadnej splatnosti bola dodržaná zákonná lehota 15 dní podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
26. Keďže v danom prípade bola dohoda medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom formou žiadosti uzavretá na dobu neurčitú, je táto zmluva naďalej platná, a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z nej a k zmene veriteľa. Z uvedeného dôvodu je tak potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako dôsledok neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému.
27. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ pohľadávky porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a žalobcom je tak právnym úkonom neplatným.
28. Na tomto mieste súd prvej inštancie považuje za dôležité poukázať i na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove. Podľa jeho právneho názoru vysloveného v Uznesení 20CoCsp/13/2023 z 29.11.2022 na prejednávaný spor je možné aplikovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V ods. č. 22 uznesenia odvolací súd vyslovene uviedol, že žalobca pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázal doručenie výzvy žalovanému do jeho sféry vplyvu tak ako to predpokladá citované zákonné ustanovenie, a preto i z tohto zákonného dôvodu musel súd prvej inštancie konštatovať na strane žalobcu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a žalobu zamietnuť.
29. V súvislosti s vyššie uvedeným meritórnym právnym posúdením sporu považuje súd prvej inštancie na tomto mieste vyjadriť sa i k procesnoprávnej stránke sporu.
30. Zo žaloby je možné sa dozvedieť len to, že žalobca zriadil žalovanému kreditný účet a že žalovaný pravdepodobne neplnil dlh v splátkach riadne a včas.
31. Z listinného dôkazu označeného ako ,,Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“ je možné zistiť, že žalobca umožnil žalovanému čerpať úver vo výške 1.950 eur.
32. Zo žaloby nie je zrejmé akým spôsobom mal žalovaný v postavení spotrebiteľa porušiť svoj zmluvný záväzok, a preto tak zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a prečo sa toho domáha.
33. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že žaloba neobsahuje náležitosti podľa ust. § 132 C. s. p.
34. Podľa ust. § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
35. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132 ods. 2 C. s. p.).
36. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
37. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
38. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
39. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
40. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
41. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
42. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
43. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo/3108/2010, 21Cdo/2682/2013, 21Cdo/3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
45. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie.
46. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o porušení zmluvnej povinnosti žalovaným boli v žalobe uvedené len všeobecne a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však žalobca nesplnil.
47. Je tak potrebné v danom prípade uzavrieť, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy tak ako to predpokladá ust. § 132 ods. 2 C. s. p.
48. Žalobca nezdôvodnil, prečo vlastne žalovaného žaluje, keď on sám v žalobe stroho uvádza, že žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 1.950 eur, že svoj dlh mal splácať sumou vo výške
65 eur mesačne. V žalobe absentujú esenciálne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné zistiť ako žalovaný v právnom postavení spotrebiteľa porušil svoje zmluvné povinnosti a vymedziť tak predmet konania.
49. Na základe uvedeného súd uzavrel, že prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe z 29.04.2022 nemôžu byť dostatočným podkladom pre konštatovanie jej dôvodnosti. I z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka pohľadávky voči žalovanému nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol.
51. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný. Žiadne trovy mu však nevznikli, a preto mu právo na ich náhradu priznané nebolo (výrok II).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.