Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-74-2007.pdf
PDF · 87.37 KB
No categories available
11Cb/74/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: K. S., s.r.o., M. S. X,. P., IČO: XX. XXX. XXX, zastúpený JUDr. M. H., advokátkou so sídlom B. X,. P., proti odporcovi: Ľ. P., nar. XX.X.XXXX,. P. H. XXX/XX,. T. N. V., o zaplatenie 15.327,- Sk s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 15.327,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 1.12.2006 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.179,- Sk od 16.8.2006, zo sumy 1.179,- Sk od 16.9.2006, zo sumy 1.179,- Sk od 16.10.2006 a zo sumy 11.790,- Sk od 1.12.2006, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty súd návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 6.364,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 21.12.2006 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 15.327,- Sk spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi poskytol úver vo výške 16.000,- Sk s dohodnutým úrokom 12.296,- Sk, splatný v 24 mesačných splátkach po 1.179,- Sk. Odporca uhradil iba prvých 11 splátok úveru. Potom úver prestal splácať. Preto navrhovateľ odporcovi odňal výhodu splátok úveru a vyzval ho na zaplatenie zostatku záväzku do 30.11.2006. Odporca na výzvu nereagoval.
Na uznesenie, ktorým súd odporcu vyzval, aby sa vyjadril k podanému návrhu, odporca nereagoval.
Na nariadenom pojednávaní sa účastníci nezúčastnili. Odporca mal vykázané doručenie predvolania spôsobom upraveným v §-e 47 ods. 2 O.s.p. Právna zástupkyňa navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala konať v jej neprítomnosti. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o úvere, výdavkového pokladničného dokladu, upomienok, oznámenia o strate výhody splátok a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 26.8.2005 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 65221. Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 16.000,- Sk s dohodnutým úrokom vo výške 12.296,- Sk. Celková dlžná suma 28.296,- Sk je splatná v 24 mesačných splátkach po 1.179,- Sk, splatných do 15. kalendárneho dňa v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov je 35,08 %.
Podľa všeobecných obchodných podmienok úveru poskytuje veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy dlžníkovi úver v uvedenej sume, za čo účtuje úrok v uvedenej výške. Dlžník je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, v ktorých je zahrnutá príslušná časť dohodnutého úroku a príslušná časť istiny. V prípade omeškania s úhradou mesačných splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z celkovej dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako 3 mesiace, alebo dvoch mesačných splátok, alebo v prípade, že dlžník uviedol pri podpise zmluvy nepravdivé údaje, je veriteľ oprávnený odňať dlžníkovi výhodu mesačných splátok a žiadať okamžité splatenie celkovej dlžnej sumy, zmluvnej pokuty, ostatných poplatkov, ak existujú a všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vznikli s vymáhaním dlžnej sumy.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.8.2005 zaplatil navrhovateľ odporcovi v tento deň sumu 16.000,- Sk.
Dvomi upomienkami zo dňa 3.8.2006 a 5.10.2006 vyzýval navrhovateľ odporcu na úhradu dlhovaných splátok.
Listom zo dňa 9.11.2006 oznámil navrhovateľ odporcovi stratu výhody splátok z dôvodu neuhradenia viac ako dvoch mesačných splátok. Zároveň odporcu vyzval na okamžité splatenie všetkých mesačných splátok a celkovej dlžnej sumy do 30.11.2006.
Podľa §-u 2 písm. b zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §-u 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa §-u 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa §-u 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §-u 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ odporcovi poskytol úver vo výške 16.000, Sk. Odporca bol povinný úver splácať spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Odporca z 24 mesačných splátok uhradil len 11. Neuhradený zostatok úveru vo výške 15.327,- Sk teda zodpovedá navrhovateľom požadovanej istine. Súd preto návrhu v časti istiny vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi túto sumu.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 13 % ročne zodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dostal počnúc dňom nasledujúcim po dni, ktorý navrhovateľ určil ako lehotu na zaplatenie v oznámení o strate výhody splátok. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel aj v časti úroku z omeškania a priznal navrhovateľovi právo na jeho zaplatenie vo výške 13 % ročne zo žalovanej istiny od 1.12.2006 do zaplatenia.
Navrhovateľ ďalej žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne z dlžnej istiny. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dojednaná ako súčasť písomne uzavretej zmluvy o dielo a dohoda o zmluvnej pokute je tak platná. Súd potom v konaní skúmal primeranosť tejto zmluvnej pokuty. Pri posudzovaní tejto otázky zohľadňoval súd jednak okolnosti svedčiace v prospech navrhovateľa, ako aj okolnosti svedčiace v prospech odporcov.
Súd pritom zohľadnil postavenie navrhovateľa, ktorý nie je bankou a pre ktorého nedodržiavanie splatnosti peňažných záväzkov jeho dlžníkov predstavuje väčšie zaťaženie, ako v prípade bankovej inštitúcie. Navrhovateľ preto na zabezpečenie riadnej a včasnej úhrady svojich pohľadávok s odporcami dojednal zmluvnú pokutu vo výške, ktorá presahuje bežnú úrokovú mieru uplatňovanú v zmysle §-u 369 Obchodného zákonníka.
Na druhej strane súd zohľadňoval okolnosti svedčiace v prospech odporcov a v prospech zníženia dojednanej zmluvnej pokuty. Pri zmierňovacom práve súdu ide nepochybne o zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvných vzťahov. Zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, kedy by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Výkon práva z neprimerane vysokej zmluvnej pokuty nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje skôr k poškodeniu druhej strany. Výška dojednanej zmluvnej pokuty musí zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta ako taká má byť sankciou a zabezpečením a nemá nahrádzať zisk účastníka zmluvného vzťahu. Súd tak má v konaní oprávnenie korigovať stav, ktorý by viedol k neúmernému obohateniu veriteľa a k hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Príliš vysoká zmluvná pokuta už podľa názoru súdu nesleduje legitímny hospodársky cieľ a smeruje skôr k poškodeniu druhej strany.
Zmluvná pokuta, ako bolo uvedené, bola medzi účastníkmi dojednaná vo výške 0,3 % za každý deň omeškania. V roku 2006, kedy sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku, predstavovala základná úroková miera Národnej banky Slovenska 3 až 4 % ročne. Zákonná úroková miera úrokov z omeškania tak podľa §-u 369 Obchodného zákonníka predstavovala 13, resp. 14 % ročne. Uplatnená zmluvná pokuta predstavuje po prepočítaní 109,5 % ročne a je tak približne osemnásobkom obvyklej úrokovej miery pri úrokoch z omeškania. Podľa názoru súdu je takto dojednaná zmluvná pokuta na základe vyššie uvedených právnych východísk neprimeraná a môže dôjsť k neodôvodnenému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Ani hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti v tomto prípade neodôvodňuje takúto vysokú zmluvnú pokutu. Predmetom zabezpečenia je vrátenie poskytnutého úveru spolu s dojednaným úrokom. Súd potom zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti, medzi ktoré patrí predovšetkým záujem navrhovateľa na riadnom a včasnom plnení, ako aj dobu omeškania odporcov a na druhej strane situáciu dlžníkov, ktorým vysoká zmluvná pokuta môže spôsobiť problémy. Súd potom dospel k záveru, že v tomto prípade je primeranou zmluvnou pokutou zmluvná pokuta vo výške jednej tretiny zmluvnej pokuty dojednanej medzi účastníkmi. Preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne.
Súdom priznaná zmluvná pokuta patrí navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok, s úhradou ktorých sa odporca dostal do omeškania a následne odo dňa uvedeného v oznámení o strate výhody splátok. Mesačné splátky boli pritom splatné do 15. dňa bežného kalendárneho mesiaca. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.179,- Sk od 16.8.2006, od 16.9.2006 a od 16.10.2006 a zo zvyšnej časti neuhradenej istiny vo výške 11.790,- Sk od 1.12.2006 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty, teda v tej časti, ktorá prevyšuje 0,1 % denne zo žalovaných súm súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o istine, kde jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Vo zvyšnej časti bola predmetom návrhu navrhovateľa zmluvná pokuta. V tomto prípade rozhodnutie o priznaní výšky zmluvnej pokuty záviselo od úvahy súdu, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov jeho konania v zmysle §-u 142 ods. 3 O.s.p.
Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 3.936,- Sk a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal súd za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie návrhu) v sume 2 x 1.050,- Sk, plus 2 x 164,- Sk režijný paušál, spolu 2.428,- Sk. Celkovo tak súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v súhrnnej výške 6.364,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.