Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-32-2007.pdf
PDF · 76.68 KB
No categories available
14C/32/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky I. Č., občianky SR, bytom P. č. XXX. proti odporcovi M. Č., občanovi SR, bytom M. L. č. XXX. o určenie výživného manželky takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné po 2.000,- Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 28.02.2007.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 28.02.2007 do rozhodnutia súdu v sume 6.071,- Sk súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 500,- Sk mesačne splatných spolu s bežným výživným, po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.
V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.02.2007 domáhala určenia výživného manželky od odporcu, s účinnosťou od 01.10.2006 v sume 2.000,- Sk mesačne. Uviedla, že s odporcom sú doposiaľ manželia, z manželstva majú mal. dcéru V., nar. XX.XX.XXXX. a od októbra 2006 nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že od skončenia materskej dovolenky v 12/2006 si nenašla žiadne zamestnanie. Je evidovaná na úrade práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti, nepoberá ani dávku sociálnej pomoci a okrem sumy 540,- Sk mesačne rodinné prídavky nemá žiaden zdroj príjmu. Odporca je živnostník, má príjem cca 18.000,- Sk mesačne a na jej výživu neprispieva.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že 3 roka nežijú v spoločnej domácnosti, lebo si prestali rozumieť. Odporca nebol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky. Žije sám v rodinnom dome a náklady má len na elektrinu po 800,- Sk mesačne. Navrhovateľke na výživu neprispieva. Je živnostníkom, dosahuje priemerný mesačný príjem cca 15.000,- Sk -16.000,- Sk. Podniká sám.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sobášny list, rodný list dieťaťa, správy o príjme účastníkov, a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci konania sú manželia od 12.07.2003, z manželstva majú dcéru V. Č., nar. XX.XX.XXXX.. Navrhovateľka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť v októbri 2006 a odvtedy účastníci spolužitie neobnovili. Na Okresnom súde Trenčín prebieha pod sp. zn. 34P/55/2007 konanie o úpravu práv a povinností účastníkov k mal. V. na čas do rozvodu manželstva a vo veci ešte nebolo rozhodnuté.
V súčasnosti odporca žije sám v rodinnom dome, náklady na bývanie predstavujú 800,- Sk mesačne. Odporca je živnostníkom, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia 15.000,- Sk
- 16.000,- Sk. V daňovom priznaní za rok 2005 vykázal priemerný čistý mesačný príjem 6.469,- Sk a za rok 2006 daňové priznanie nepodal. Odporca má jednu vyživovaciu povinnosť k mal. V..
Navrhovateľka od odchodu od odporcu žije s mal. V. v 7-izbovom rodinnom dome u rodičov. Okrem rodičov tam býva aj jej brat. Navrhovateľka na domácnosť rodičom neprispieva. Navrhovateľka poberá rodinné prídavky 540,- Sk mesačne a iné príjmy nemá. Je evidovaná na úrade práce od 05.01.2007 bez nároku na podporu v nezamestnanosti a nepoberá sociálne dávky. Do 12/2006 bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, naposledy vo výške 4.440,- Sk mesačne. Navrhovateľka nemá iné vyživovacie povinnosti okrem dcéry.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol z časti podaný dôvodne. Účastníci konania ukončili spolužitie v 10/2006, kedy sa navrhovateľka s mal. dieťaťom odsťahovala k svojím rodičom. Odvtedy účastníci konania spolužitie neobnovili.
Súd mal zistené, že jediným zdrojom príjmu navrhovateľky sú rodinné prídavky 540,- Sk mesačne. Odporca má príjem 15.000,- Sk - 16.000,- Sk mesačne. Účastníci konania zhodne uviedli, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti odporca na jej výživu ničím neprispel. Navrhovateľka je sociálne odkázaná, nemôže si nájsť zamestnanie z dôvodu osobnej starostlivosti o mal. V.. Preto je odporca povinný prispievať jej na výživu, v súlade s § 71 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., lebo manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Odporca dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorá mu vyplývala zo zákona o rodine a preto ho súd k tejto povinnosti zaviazal. Súd zohľadnil výšku jeho príjmu za žalované obdobie a určil jeho vyživovaciu povinnosť od podania návrhu na súd po 2.000,- Sk mesačne. Takéto výživné zodpovedá zásade rovnakej životnej úrovne oboch manželov.
Súd návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcu platiť výživné od 01.10.2006 zamietol, lebo súd môže priznať výživné len od podania riadnej žaloby na súd a návrh na určenie výživného manželky bol podaný až 28.02.2007.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodoval o výživnom so spätnou účinnosťou, vznikol na výživnom za čas od 28.02.2007 do rozhodnutia súdu nedoplatok v sume 6.071,- Sk. Nedoplatok súd povolil odporcovi podľa
§ 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť v splátkach po 500,- Sk mesačne, splatných spolu s bežným výživným, po právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ odporca nebude platiť splátky riadne a včas, stane sa zročným celý dlh.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka mala v konaní len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.